Doc. Ing. Peter Tauš, PhD., pedagóg, odborník na energiu biomasy a slnečnú energiu, je garantom predmetov Využívanie a ochrana zemských zdrojov, Navrhovanie fotovoltaických zariadení, Technológie využívania biomasy. Je držiteľom osvedčení Energetický audítor, Navrhovanie a projektovanie fotovoltaických elektrární, Navrhovanie malých vykurovacích systémov na drevnú biomasu a využitie ich kombinácie so solárom.
Doc. Peter Tauš (1970) pochádza zo Spišských Hanušoviec. V rokoch 1992 – 1997 absolvoval štúdium na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. V roku 2009 tam obhájil dizertačnú prácu na tému Analýza prevádzkových parametrov solárnych kolektorov a vývoj metódy hodnotenia vybraných kritérií a rok na to získal titul docent obhájením habilitačnej práce s názvom Špecifiká implementácie fotovoltaických systémov do energetickej siete na Slovensku. Na fakulte BERG pracuje od ukončenia štúdia, v súčasnosti je na Ústave zemských zdrojov vedúcim Oddelenia obnoviteľných zdrojov energie ako aj Pracoviska obnoviteľných zdrojov energie zameraného na výskumné aktivity v tejto oblasti. Je predsedom Akademického senátu uvedenej fakulty a člen koordinačnej rady Centra VUKONZE na Technickej univerzite v Košiciach.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Študovali ste na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií na Technickej univerzite v Košiciach. Čo bolo pre Vás podnetom pre výber tohto štúdia?
P. TAUŠ: „To je celkom zaujímavé, že absolútna náhoda. Od malička som bol technický typ a ťahalo ma to k „strojarine“, ktorú som po gymnáziu aj začal študovať. Avšak osud to zariadil tak, že som sa rozhodol štúdium ukončiť a v priebehu niekoľkých mesiacov som ako brigádnik na stavbe našiel inzerát o podmienkach prijatia na banícku fakultu. Keďže podmienky som v pohode spĺňal, prihlásil som sa na študijnom oddelení s inzerátom v rukách a bolo to. Mali sme šťastie na vynikajúceho garanta odboru, ktorý som si v „tretiaku“ vybral – Využívanie a ochrana zemských zdrojov. Bol ním prof. Ing. Pavol Rybár, PhD., ktorý bol vlastne aj iniciátorom začlenenia alternatívnych zdrojov energie do vyučovacích osnov fakulty BERG.“
M. B.: Kam viedli Vaše kroky po skončení štúdia?
P. TAUŠ: „Prístup a entuziazmus spomínaného pána profesora ma nakopol k pokračovaniu v doktorandskom štúdiu a vlastne sa jeho metódami viac menej riadim dodnes. Takže z „večného študenta“ sa stal doktorand a následne pedagóg venujúci sa solárnym systémom, biomase, energetike, ale aj medziodborovým súvislostiam. To znamená vzťahmi medzi alternatívnymi zdrojmi, energetickou efektívnosťou, ekonomikou či sociálnymi dopadmi ich využívania.“
M. B.: Aktívne sa zapájate do riešenia projektov. Môžete nám aspoň niektoré z nich priblížiť?
P. TAUŠ: „Aktívne zapájanie sa nie vždy znamená aj riešenie. Žiaľ, súčasnosť v slovenskom vysokom školstve je o tom, že kvantum času venujete písaniu projektov, ich korekciám, aby vyhovovali nezmyselným formálnym podmienkam a výskumu sa môžete venovať doslova po rokoch schvaľovacích a odkladacích procesov. Výskum nemôžete plánovať na roky dopredu! Ak máte inovatívnu myšlienku, musíte ju analyzovať, overovať, či pretaviť do prototypu čo najskôr! Som povestný kritizovaním pomerov v školstve a nielen v ňom. Napriek tomu som získal cenné skúsenosti prácou na projekte Robinwood,v rámci iniciatívy Interreg III C, kde som navrhol podstatu a bol zodpovedným vedúcim projektu Energiu máme doma. Tu som pri návštevách Španielska či anglického Wallesu, odkiaľ som mal projektových partnerov, objavil iný pohľad na výskum možností využívania biomasy. V rámci projektu sme sa zaoberali hlavne diverzifikáciou energetických zdrojov, čomu som ostal verný dodnes.“
M. B.: Ktorý z projektov bol pre Vás najväčšou výzvou?
P. TAUŠ: „Na technologický výskum bol zameraný celouniverzitný projekt VUKONZE, v rámci ktorého sme na našom pracovisku riešili tri výskumné úlohy zamerané či už na zvýšenie účinnosti fotovoltaických panelov, nové technológie solárnych termálnych panelov alebo nové konštrukčné prvky solárnych vzduchových kolektorov.“
M. B.: Aké sú inovatívne riešenia na využívanie a ochranu zemských zdrojov?
P. TAUŠ: „Inovatívne riešenie je také, ktorým viete daný zdroj využívať tak, aby ste ho súčasne chránili pre ďalšie generácie. To znamená už spomínaná decentralizácia využívania zdrojov, ale aj ťažby a spracovania surovín či už energetických alebo ostatných. Musíme sa naučiť navrhovať také energetické zdroje, ktoré využívajú lokálny potenciál, na druhej strane, lepšie povedané najskôr sa musíme naučiť spotrebúvať toľko energie, koľko vieme v lokalite vyrobiť. Podobne je tomu aj s ťažbou a využívaním zemských zdrojov. Prečo máme investovať miliardy do obrovských dobývacích priestorov a technológií, následne do dopravy na miesto určenia, keď existuje možnosť lokálnej ťažby v malom, miestnymi pracovnými silami a technológiami a s minimálnym dopadom na životné prostredie?“
M. B.: Kedy hovoríme o zelenej energii?
P. TAUŠ: „Priznám sa, že ja pojem zelená energia nepreferujem. Poznáme rôzne formy energie ako tepelná, elektrická, chemická, mechanická a podobne. Ale neviem o žiadnej energii, ktorá by bola zelená. Áno, v súčasnosti sa s týmto pojmom operuje veľmi často a myslí sa tým výroba, resp. transformácia energie procesom, ktorý minimálne zaťažuje životné prostredie. Skôr sa prikláňam k pojmu čistá energia, ktorý presnejšie vyjadruje vplyv na lokálny i globálny ekosystém. Aj keď aj pojem čistota je tiež veľmi subjektívny. Väčšina ľudí si v tejto kolónke predstaví slnečnú, veternú či vodnú energiu, ktoré tu určite patria, ale čistá energia je aj energia z atómových elektrární! Ak sa teda bavíme len o energii. V širších súvislostiach je to už iné. To platí pritom aj o vodnej energii. Ale aby som sa vrátil k otázke, zelená energia by mala byť taká, ktorej „výrobňu“ by ste si chceli nainštalovať aj na vašej záhrade, vo vašom dome, byte, aute a podobne.“
M. B.: Aké sú alternatívne a obnoviteľné zdroje energie?
P. TAUŠ: „Vo všeobecnosti je obnoviteľným zdrojom ten, ktorý sa dokáže prirodzene alebo s prispením ľudskej činnosti v dostatočnej miere obnovovať v čase tak, aby zabezpečil požadované energetické potreby spoločnosti či lokality. Alternatívnym zdrojom energie je každý zdroj, ktorý dokáže nahradiť tradičný energetický zdroj. Pritom tradičným zdrojom sú okrem štandardných fosílnych palív napríklad aj slnečná, vodná či veterná energia. Tie ľudstvo, mimochodom, využívalo dávno pred spomínanými fosílnymi palivami. Takže alternatívnym zdrojom energie môžu byť či už fotovoltaické panely, veterné turbíny, ale aj vodík, nové syntetické palivá i palivá z biomasy, tak aj nukleárna energia, rekuperácia energie alebo rašelina.“
M. B.: Otázka na záver. Ako relaxujete?
P. TAUŠ: „Ak je čas, tak manuálne. Keďže som, ako som už spomínal, technický typ, rád navrhujem a vyrábam rôzny nábytok, doplnky, či zlepšováky do bytu pre seba a známych. Proste niečo „majstrujem“. Ak je toho času menej, večer si pustím dobrý horror, aby som si pripomenul, že môže byť aj horšie. A keďže som z goralskej dedinky, ideálny relax je v prírode. Pešo i na bicykli, v srdci prírody zistíte a veríte, že to jednoducho musí ísť aj v súlade s ňou.“
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Uznávaný vedec a odborník na obnoviteľné zdroje energie doc. Ing. Peter Tauš, PhD., bude hosťom novembrovej vedeckej kaviarne Veda v CENTRE, kde vystúpi na tému: Zelená energia – reklamný ťah či nevyhnutnosť? Stretnutie širokej verejnosti s osobnosťou vedy sa uskutoční 24. novembra 2016 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave, Lamačská cesta 8/A (Patrónka).
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu doc. Petra Tauša