Svetoznámy srbský konštruktér elektrických strojov zaregistroval vyše 300 jedinečných patentov.
Nikola Tesla. Zdroj: Wikimedia Commons
Dnes je to presne osemdesiat rokov od smrti najvýznamnejšieho elektrotechnického inžiniera všetkých čias a otca striedavého prúdu Nikolu Teslu.
Svetoznámy srbský konštruktér elektrických strojov stihol za svoj život zaregistrovať aspoň 300 jedinečných patentov. Už v roku 1882 objavil rotačné magnetické pole, fyzikálny princíp, ktorý sa stal základom pre takmer všetky zariadenia využívajúce striedavý prúd.
V roku 1888 predstavil vo svojej práci koncept motorov a elektrických systémov a o tri roky (1891) vyvinul indukčnú cievku schopnú vytvárať vysokofrekvenčné striedavé prúdy. Tento objav neskôr použil aj v experimentoch na výrobu elektrického osvetlenia, röntgenových lúčov a bezdrôtovej energie.
Jeho najväčším detským snom bolo využiť potenciál Niagarských vodopádov. V roku 1885 napokon v meste Falls navrhol prvú vodnú elektráreň.
Akoby to nestačilo, o rok si dal ešte patentovať základný systém na výrobu rádia a v roku 1887 údajne ako prvý objavil takzvané röntgenové žiarenie. Pomenované je však po Wilhelmovi Röntgenovi, ktorý ho predstavil o osem rokov neskôr.
Pozrite si
Bol to vedec absolútne oddaný svojej vášni a mnohé jeho objavy vznikli len ako vedľajší produkt primárnych výskumov. Často si vôbec neuvedomoval ich budúci potenciál, a tak ich nepublikoval, takže prišiel o prvenstvo, ktoré mu mohlo byť ich registrovaním prisúdené. Veľmi pravdepodobne vynašiel aj laser už polstoročie pred jeho preukázateľným príchodom.
Tesla, podľa ktorého je dnes pomenovaná jednotka merania magnetickej indukcie, svojou nepretržitou prácou neodškriepiteľne prispel k vzniku druhej priemyselnej revolúcie a pripravil pôdu pre budúcu bezdrôtovú technológiu.
V spolupráci s Edisonovým veľkým rivalom Georgeom Westinghousom, vďaka ktorému si zariadil vlastné laboratórium, sa mu napokon podarilo zaviesť elektrinu takmer v celých Spojených štátoch amerických a stal sa jedným z historicky najvýznamnejších a svojho času najrešpektovanejších elektrotechnických inžinierov v USA.
Detailne si pamätal celé knihy
Nikolu od útleho detstva fascinovala matematika a fyzika. Možno túto dispozíciu získal práve od matky Đuky Mandicovej, ktorá bola vynálezkyňou domácich spotrebičov.
Študoval na univerzite v Grazi, no navštevoval aj prednášky na univerzite v Prahe.
Po štúdiu odišiel do New Yorku, kde pracoval v laboratóriu Thomasa Alvu Edisona, s ktorým sa neskôr rozhádali. Edison bol totiž propagátorom jednosmerného prúdu, zatiaľ čo Tesla obhajoval svoj objav, neskôr preukázateľne efektívnejší striedavý prúd.
Pozrite si
Mal schopnosť detailne si zapamätať celé knihy a obrázky v nich a trojrozmerne si vizualizovať technológie. Vďaka tejto nevšednej danosti pravdepodobne dokázal vymyslieť mnohé vynálezy, údajne však bola aj zdrojom jeho hrozných nočných môr.
Často sníval o výrobe „lúča smrti“ a o „nepreniknuteľnej silovej stene“, ktoré by bolo možné použiť proti mimozemským inváziám.
Nezvyčajný životný štýl
Nikola Tesla pravdepodobne trpel obsedantno-kompulzívnou poruchou. Bol posadnutý číslom tri, nenávidel šperky a okrúhle predmety a neznášal, keď sa niekto dotýkal jeho vlasov.
Po tom, čo v dospievajúcom veku prekonal ťažkú choleru, zostal posadnutý choroboplodnými zárodkami a všetko vôkol seba upratoval a čistil. Mal veľmi prísnu rutinu osobnej hygieny – vždy v noci poutieral papierovými obrúskami celú jedáleň a na večeru nosil biele rukavice.
Neskôr dokonca prestal konzumovať tuhé potraviny. Jedol med, pil teplé mlieko a vyrábal si nápoje zo zeleniny.
V noci údajne nikdy nespal viac ako dve hodiny, i keď poobede si rád zdriemol. Raz vraj pracoval až 84 hodín bez spánku.
Záhadná veža na Long Islande
Postavil 57 metrov vysokú vežu na Long Islande v New Yorku zvanú Wardenclyffská veža, ktorú použil začiatkom 20. storočia na uskutočnenie mnohých experimentov s bezdrôtovým prenosom energie. Veril, že má silu vysávať elektrinu z oblohy.
Počas prvej svetovej vojny sa však tamojšie autority začali obávať, že vežu používajú Nemci na rádiové vysielanie, a tak ju vyhodili do vzduchu. Hovorí sa však i to, že išlo o Teslov zámer a svoje poznámky chcel dokonca zničiť sám.
Nikola Tesla a Wardenclyffská veža na Long Islande. Zdroj: Wikimedia Commons.
Tento príbeh je dodnes opradený tajomstvom. Zvyšky veže nájdete v Tesla museum v hlavnom srbskom meste Belehrad. Múzeum je financované prostredníctvom crowdfundingu. Miliónom dolárov na jeho vznik prispel aj Elon Musk, generálny riaditeľ Tesla Motors.
Počas života a najmä na jeho sklonku Tesla žil prevažne v hoteloch na Manhattane. Na vrchole kariéry bol jeho domovom hotel Waldorf Astoria, kde sa spriatelil s mnohými slávnymi osobnosťami, napríklad s prírodovedcom a ochranárom Johnom Muirom alebo bankármi Henrym Clayom Frickom či Thomasom Fortunom Ryanom. Napriek tomu Nikola Tesla zomrel sám a chudobný. Mal 86 rokov.
Zdroje: ScienceAlert, Wikipedia, alvexo
