Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., pôsobí na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Je uznávanou kapacitou v oblasti zhodnocovania rôznych druhov odpadov a environmentálnych technológií, čo dokladuje celým radom vedeckých a odborných publikácií a citácií, členstvom v organizačných a programových výboroch a členstvom v odborných poradných orgánoch a organizáciách.
Ocenenie Inovátor roka mu bolo udelené za vynikajúce výsledky a prínosy vo výskume, vývoji a návrhu nových progresívnych riešení kontrukčných uzlov, strojov, zariadení a technologických liniek vo výrobnej technike a pri zhodnocovaní odpadov.
Ľubomír Šooš (1959) pochádza z Ružomberka. Študoval na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave. Od roku 2002 bol vedúcim Katedry výrobnej techniky Strojníckej fakulty STU v Bratislave a v rokoch 2007 – 2015 dekanom fakulty. Po skončení dvoch funkčných období sa vrátil do Ústavu výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažérstva kvality, kde od februára 2015 zastával funkciu vedúceho ústavu. V apríli 2017 bol opäť zvolený za dekana Strojníckej fakulty STU v Bratislave.
Bol garantom mnohých domácich i medzinárodných projektov (z programov VEGA, KEGA, Leonardo da Vinci, Competitive and sustainable growth, Centrope, 5RP a 6RP). Je členom Kolégia rektora a predsedom Vedeckej rady Strojníckej fakulty STU v Bratislave, predsedom predstavenstva Združenia kancelárií pre spoluprácu s priemyslom, predsedom komisie Ministerstva životného prostredia SR pre udeľovanie autorizácie pre osoby spôsobilé k nakladaniu s odpadom. Od roku 2014 je viceprezidentom Zväzu strojárskeho priemyslu SR a Zväzu automobilového priemyslu SR.
Ako zodpovedný riešiteľ vytvoril expertný tím kombinovaný z technológov, konštruktérov a projektantov v oblasti analýzy technológií: výskumu, vývoja a návrhu originálnych konštrukčných uzlov strojov a zariadení a v oblasti projektovania technologických liniek. Tím pod jeho vedením je schopný riešiť rôzne výskumné úlohy z oblasti výrobnej techniky, ako aj technológií zhodnocovania odpadov. Dôkazom je celý rad vyriešených medzinárodných a národných projektov, projektov zmluvného výskumu s praxou, ako aj udelených patentov a úžitkových vzorov.
Profesor Šooš participoval na 15-tich medzinárodných výskumných projektoch. Bol zodpovedným riešiteľom 5. rámcového programu Európskej únie s názvom ERA – Bioenergy strategy a ako člen riešiteľského kolektívu participoval na 6. rámcovom programe – Slanbrawa a 7. rámcovom programe – Manunet. Ako zodpovedný riešiteľ a riešiteľ sa podieľal aj na medzinárodných projektoch Leonardo da Vinci, Competitive and sustainable growth, IDEAS, TIMEA, WASTRE.
Kladie dôraz na to, aby pri nových originálnych konštrukčných riešeniach bola zabezpečená ochrana duševného vlastníctva. Je autorom alebo spoluautorom 45 patentov, z ktorých sa už 11 realizovalo v praxi, ako aj nositeľom úžitkových vzorov. V procese schvaľovania má 3 európske patenty. O nákup licencií na využitie ďalších dvoch patentov prejavili záujem zahraniční výrobcovia. Získané patenty a úžitkové vzory sú z oblastí strojárstva, energetiky, spracovania odpadov či motoriky.
Profesor Šooš publikuje vo všetkých typoch a skupinách publikácií. Je autorom 6 vedeckých monografií, 11 ostatných knižných publikácií, 67 výstupov kategórie „B“ v karentovaných časopisoch, patentoch a UV a 402 ostatných recenzovaných publikácií v zahraničných a domácich časopisoch a na konferenciách. Celkovo má na svoje práce 218 citácií.
Ľubomír Šooš sa vyučil za prevádzkového zámočníka v BZVIL Ružomberok. Po vyučení si večerne urobil priemyslovku a následne v roku 1979 išiel študovať do Bratislavy. Ako si na to obdobie spomína?
„Musím sa priznať, že „strojarina“ nebola mojou srdcovkou, ale ani škola. Žil som hlavne hudobnou skupinou, ktorej som bol členom, patril som k búrlivákom. No aj keď som si to v tom čase asi celkom neuvedomoval a prácu som bral ako nevyhnutnú súčasť života, práve BZVIL vďačím za to, že som sa tam naučil dve základné veci. Na jednej strane som si osvojil systematické a dlhodobé pracovné návyky. A musím sa tiež priznať, že nebolo to vždy jednoduché a ľahké. Vlastne som si uvedomil, čo znamená živiť sa vlastnou prácou. Pracoval som v prašnom prostredí a v hluku na tri smeny a veľmi často aj v sobotu, prípadne v nedeľu. Na strane druhej som dobre zvládol základné technológie obrábania, tvárnenia a zvárania.“ Prof. Šooš ani dnes nemá problém niečo si vysústružiť alebo pozvárať.
Prečo sa rozhodol ísť študovať strojárstvo do Bratislavy? Nebolo to kvôli škole, ale kvôli tomu, aby mohol ísť za chlapcami z kapely a naďalej mohli spolu hrávať. Veľa rodinných príslušníkov a známych mu predpovedalo, že na škole nevydrží dlhšie ako jeden semester.
„Začiatky na Strojníckej fakulte SVŠT boli skutočne veľmi ťažké. Matematika, fyzika, prvý, druhý, tretí padák…. No ale ja som sa zaťal a začal bojovať a krôčik za krôčikom som postupne zdolával nástrahy štúdia. Už v druhom ročníku sa to začalo výrazne zlepšovať a začali sa prejavovať moje vedomosti z odborných strojárskych predmetov.“
Kvôli škole opustil aj kapelu a nakoniec skončil s červeným diplomom a Cenou rektora. Popri štúdiu si stihol urobiť aj pedagogické minimum. Od BZVIL poberal podnikové štipendium a po úspešnom ukončení štúdia na SVŠT sa vrátil späť a pracoval tam ďalšie dva roky. A čo bolo ďalej?
„Následne ma profesor Lipták pozval študovať na pôvodnú katedru doktorandské štúdium. Dizertačnú prácu som robil v oblasti vysokofrekvenčných ložísk pre vretená obrábacích strojov a to bol ten okamih, kedy si ma „strojarina“ omotala okolo prsta. Svojej dizertačnej práci som venoval maximálne možný čas. A práca ma naozaj bavila“, povedal prof. Šooš s uznaním.
Nasledoval vývoj originálneho matematického modelu, aplikačného software, stavba experimentálneho stendu, či návrh novej konštrukcie vretenníkov. Relaxoval vo vysokoškolskom klube Steps, ktorého bol predsedom, a za socializmu to bol jeden z najvychytenejších klubov.
„Na základe výsledkov dosiahnutých v dizertačnej práci mi ponúkol prácu nemecký výrobca ložísk pre vretenníky obrábacích strojov, firma George Muller Norimberg. Pre firmu som pracoval po skončení kandidatúry dva roky. Potom prišlo rozhodnutie: buď GMN alebo škola. No a ja som sa rozhodol, že ostanem na fakulte a začal som intenzívne pracovať na svojej docentúre zameranej na výskum vretenníkov obrábacích strojov.“
Vo svojich 35-tich rokoch bol jedným z najmladších docentov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Pri realizácii technického zadania sa snaží hľadať vždy nové, doposiaľ nerealizované riešenia, ísť cestou, ktorou pred ním nikto nešiel. Jeho patenty začali vznikať už počas riešenia kandidátskej dizertačnej práce. Prvým patentom bol práve experimentálny stend na meranie radiálnych guličkových ložísk združených do ložiskových uzlov. Jedno zariadenie vyrobené podľa tohto patentu majú stále v ich ústave, druhé postavili vo Výskumnom ústave valivých ložísk v Brne a tretie v Nemecku, vo firme GMN. Veľmi zaujímavým patentom z tých čias bol generátor skladaných rotačných pohybov.
Na otázku, čo pre neho znamená ocenenie Inovátor roka, prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., odpovedal: „Na jednej strane je to prejav ocenenia, že to čo robím má zmysel. Veď priemyselná realizácia patentu je to najväčšie ocenenie pre autora patentu. Na strane druhej je to obrovská motivácia a energetické palivo do budúcnosti.“
V mene redakcie portálu VEDA NA DOSAH.sk sa pripájame ku gratulantom k získanému oceneniu Inovátor roka 2017.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT pri CVTI SR