Vodík sa tvorí v zemskej kôre, keď voda interaguje s horninami, ktoré sú buď bohaté na železo, alebo obsahujú rádioaktívne prvky.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Scharfsinn86
V súčasnosti sa už vo veľkej miere spoliehame na vodík ako zdroj paliva a považujeme ho za kľúčový na dosiahnutie cieľov uhlíkovej neutrality. Výskumníci teraz prišli s receptom na prirodzene sa tvoriaci vodík, ktorý by mohol pomôcť lokalizovať obrovské zásoby tohto plynu ukryté v zemskej kôre.
Odborníci tvrdia, že využitie týchto zásob by mohlo uspokojiť naše potreby vodíkovej energie až na 170 000 rokov. Znamenalo by to, že by sme už nemuseli používať uhľovodíky na výrobu vodíka, ktorý prispieva k emisiám oxidu uhličitého.
Ako sa tvorí vodík pod zemou?
Tím z Veľkej Británie a Kanady zostavil plán na nájdenie obrovských ložísk prirodzene vytvoreného vodíka. Odhadujú, že doba jeho vzniku je približne miliarda rokov. „Úspešne sme vyvinuli stratégiu na prieskum výskytu hélia a podobný prístup založený na prvých princípoch možno použiť i pre vodík,“ hovorí geovedec Jon Gluyas z Durhamskej univerzity vo Veľkej Británii.
Vodík sa tvorí v zemskej kôre, keď voda interaguje s horninami, ktoré sú buď bohaté na železo, alebo obsahujú rádioaktívne prvky. Musia byť splnené aj určité ďalšie kritériá, pokiaľ ide o teplotu, tlak, načasovanie a obmedzenie.
Zvážením všetkých týchto faktorov a mapovaním ich výskytu na Zemi dospeli výskumníci k záveru, že pod zemou by sa mohlo ukrývať dostatočné množstvo vodíka pre potreby ľudstva na veľmi dlhý čas. Jednou z identifikovaných lokalít je napríklad Bourakebougou v Mali. Výskum bol publikovaný v časopise Nature Reviews Earth & Environment.
Vodíková mapa pokladov
Hľadanie vodíka je však pomerne problematické. Štúdia uvádza recept – zoznam zložiek, ktoré môžu odborníci hľadať. Vodík však možno nájsť len vtedy, ak sú prítomné všetky naraz. Výskum tiež funguje ako akási mapa pokladov, ktorá ukazuje na regióny, kde sú podmienky na tvorbu vodíka priaznivé.
„Vieme napríklad, že mikroorganizmy žijúce pod zemou rady spotrebúvajú vodík,“ hovorí vedkyňa z oblasti geológie Barbara Sherwoodová Lollarová z Torontskej univerzity. „Je preto dôležité vyhýbať sa prostrediam, kde by mohli tieto mikroorganizmy prísť do kontaktu s vodíkom, aby sa vodík zachoval v miestach, kde má ekonomický význam.“
Mnoho ďalších vedcov sa takisto venuje tomuto problému. Štúdia publikovaná začiatkom tohto roka naznačila, že vo svetových horských oblastiach by mohli byť rozsiahle zásoby vodíka, ktoré vznikli vplyvom pohybov a tlakov tektonických platní.
Dopyt po vodíku stúpa
Vodík je dnes kľúčový, a to najmä pri výrobe hnojív, ktoré pomáhajú nasýtiť svet. Očakáva sa, že dopyt po tomto plyne prudko vzrastie z 90 miliónov metrických ton v roku 2022 na 540 miliónov metrických ton do roku 2050. Hoci existujú umelé spôsoby výroby vodíka, sú drahé a nie sú uhlíkovo neutrálne.
Vedci budú mať ešte veľa práce, aby sme našli a dokázali vyťažiť prírodný vodík. A keď ho nájdu, bude to síce veľký, no stále obmedzený zdroj. Napriek tomu takéto výskumy naznačujú, že prírodný vodík môže byť pre budúcnosť s čistejšou energiou životaschopnou možnosťou.
„Jednoduchý a opakovateľný spôsob úspešného prieskumu otvorí cestu ku komerčne konkurencieschopnému a nízkouhlíkovému zdroju vodíka, ktorý by výrazne prispel k energetickej transformácii,“ hovorí geochemik Chris Ballentine z Oxfordskej univerzity.
Zdroj: Nature Reviews Earth & Environment, Science Alert
(LDS)
