Na prvý pohľad vidíme dva rovnaké šedé obdĺžniky vytvorené z rovnakého materiálu. A predsa sa pri ponorení do kvapaliny správajú úplne odlišne. Ako je to možné? Odpoveď na túto otázku vysvetľuje v pokuse vo videu vytvorenom v rámci Týždňa vedy a techniky 2020 vedec Ján Híveš zo Slovenskej technickej univerzity.
Hoci hliník dnes už nie je zaradený medzi vzácne kovy, nebolo tomu tak vždy. V roku 1827, keď ho nemecký chemik a lekár Fridrich Wöhler objavil, mal pre ľudí vysokú cenu, dokonca ho radi využívali na dekoračné účely. Na nejednom honosnom kabáte sa tak leskli práve gombíky vyrobené z hliníka. Jeho cena klesla až neskôr, keď vo Švajčiarsku postavili prvú továreň na výrobu hliníka.
Napriek tomu, že technológovia dnes už dokážu mnohé materiály jednoducho vyrobiť, a tak ich už verejnosť nepovažuje za vzácne, vďaka rozličnému usporiadaniu chemický prvkov vznikajú materiály s jedinečnými vlastnosťami. Ako sa môžu dva rovnako vyzerajúce predmety z identického materiálu správať úplne odlišne? Odpoveď na túto otázku vysvetľuje vo videu profesor Ján Híveš zo Slovenskej technickej univerzity.
Na jednoduchom experimente profesor Híveš demonštruje, že nie je hliník ako hliník. Pri ponore dvoch rovnakých predmetov vyrobených z hliníkov môžeme pozorovať, že jeden sa ponorí na dno hladiny, zatiaľ čo druhý bude plávať na jej povrchu. Ako je to možné? Môže za to ich odlišná hustota. Hoci sú oba predmety z chemického hľadiska totožné, hustota prvého materiálu je vyššia než hustota vody, a tak klesá na dno. Druhý predmet má, naopak, hustotu menšiu, a tak začne na hladine plávať. Môže za to zatvorenosť pórov. Práve tá spôsobuje, že jeho hustota je menšia ako hustota vody. Jeden a ten istý materiál, avšak úplne iné správanie.
Prof. Ing. Ján Híveš, PhD. je riaditeľ Ústavu anorganickej chémie, technológie a materiálov Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Študoval na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU a na Katedre anorganickej technológie Fakulty chemickej technológie Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe. Vo svojom výskume sa venuje zefektívneniu výroby železanov, vďaka ktorým je možné ničiť škodlivé látky v životnom prostredí. Získal ocenenie Vedec roka SR 2019 v kategórii inovátor roka.
Text: Denisa Koleničová
Video: Matej Pok