Májová Veda SK vytvorila priestor na diskusiu o nových materiáloch v našom svete. Denne nám skvalitňujú život a mnohé z nich vynašli aj vedci zo Slovenskej akadémie vied, z Ústavu materiálov a mechaniky strojov. Na tomto ústave pracuje aj Ing. František Simančík, PhD., ktorý je dnes zároveň členom Predsedníctva SAV a Ing. Karol Iždinský, CSc., ktorý je riaditeľom ústavu. V rozhlasovom éteri Rádia Slovensko diskutovali najmä o hľadaní a využívaní nových materiálov v praxi, pri ktorých vzniku je nevyhnutný základný a aplikovaný výskum.
„Riešenia pre blízku budúcnosť sa črtajú, sú dané vonkajšími okolnosťami. Napríklad znižovanie emisií – tu zohrávajú dôležitú pozíciu ľahké kovy, alebo keď vieme ťažkú konštrukciu nahradiť rovnako pevnou a rovnako tuhou, ale oveľa ľahšou. Automaticky sa takto šetria napríklad pohonné hmoty, a to nie sú žiadne zanedbateľné čísla. Kedysi, keď som začal písať svoju dizertačnú prácu, tak sa hovorilo, že keď na lietadle DC10 ušetríme 1 kilogram hmotnosti, tak ročne to znamená úsporu 1 908 litrov pohonných hmôt,“ povedal Karol Iždinský.
Rôzne materiály sa od seba odlišujú špecifickými vlastnosťami. Dôležité je ich poznanie a využitie daných vlastností pre výskumné ciele.
„Kovy majú jednu veľmi veľkú výhodu, dajú sa veľmi ľahko recyklovať, na rozdiel od všetkých ostatných materiálov, a dnes tie kovy vo väčšine spracovávame tak, že takmer 90 – 95 % vieme zase získať naspäť, takže raz keď ten kov vyrobíme, on už tu ostáva a len mení svoj tvar a nerobíme s ním veľké problémy pre životné prostredie,“ povedal František Simančík.
Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV vyvíja progresívne materiály ako sú kompozity, kovové peny, superzliatiny, intermetalické materiály či keramické povlaky. Využíva na to unikátne technologické postupy a zariadenia. Reaguje pri tom aj na požiadavky hospodárskej a spoločenskej sféry, s ktorými úzko spolupracuje.
„Automobilový priemysel, dopravná technika všeobecne, veľa pracujeme pre železničnú techniku, počnúc deformačnými zónami pre železničné vagóny, ktoré majú chrániť pred poškodením do určitého rýchlostného limitu až po materiály, ktoré sa používajú pri pantografoch, to znamená pri tých častiach, cez ktoré sa z trolejového vedenia prenáša elektrický prúd do motorovej časti. Tam sa vyžaduje materiál, ktorý má dobré vodivé vlastnosti a súčasne aj klzné vlastnosti. Jeden taký materiál, ktorý by toto spájal neexistuje, preto pre tento účel kombinujeme napríklad grafitové korpusy, ktoré infiltrujeme meďou. Vznikne tak materiál grafit, ktorý dodáva klzné vlastnosti, meď dodáva vodivosť,“ povedal Karol Iždinský.
Ústav sa už niekoľko rokov zaoberá aj výskumom penového hliníka. Má unikátne vlastnosti pretože je pevný, odolný voči tlaku a zároveň je ľahký.
„Úplne prvý penový hliník vznikol tak, že niekto skúšal, čo sa stane, keď do roztaveného hliníka naleje ortuť. Keď sa tam primiešala, okamžite začala vytvárať pary, pretože sa premenila na plyn. Ortuť je ťažká, klesala do hliníka, tam sa vyparovala a vznikali bublinky. Tak vznikol prvý penový hliník. V roku 1944 to bolo aj patentované a išlo o prvý penový hliník na svete. Dnes, keby sme ho takto vyrábali, tak by sme tu možno už neboli. Museli sme vymyslieť spôsob, ako to vyrábať inak,“ povedal František Simančík.
Slovenská akadémia vied sa v týchto dňoch transformuje zo štátnej príspevkovej organizácie na verejnú výskumnú inštitúciu. Umožní jej to viaczdrojové financovanie, pretože po novom bude môcť podnikať, zakladať start-upy, spin-offy.
„Život ukazuje, že na všetko potrebujeme peniaze. Aby som bol konkrétnejší, na ústave máme fantastickú infraštruktúru, ktorú sme získali zo štrukturálnych fondov, ale tá si vyžaduje svoju pravidelnú údržbu. Čím je prístroj zložitejší, tým sú tie náklady väčšie. Na jeden prístroj by sme potrebovali servisné kontrakty do roka asi tak 100 000 eur, a to už je plat niekoľkých pracovníkov. Čiže keď už potrebujeme zarábať, tak v prvom rade potrebujeme zarábať na to, aby sme udržali infraštruktúru a ešte dôležitejšie ako infraštruktúra sú mladí šikovní motivovaní ľudia. K nám keď nastúpi doktorand, dostane štipendium a my mu to ešte vylepšíme,“ povedal Karol Iždinský.
„U nás chýba aj uvedomenie, že naozaj inak sa nedá, iba tým, že budeme inovovať a budeme naozaj prinášať nové riešenia. A to je ten najväčší problém, že o tomto sme zatiaľ ešte nepresvedčili spoločnosť,“ dodal na záver František Simančík.
Celú reláciu na tému si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Úvodné foto: Pixabay.com /lukrate/
Ilustračné foto v článku: Pixabay.com /0532-2008/
Uverejnila: VČ