Odborník v oblasti optimálneho riadenia procesov a kybernetiky získal Cenu za vedu a techniku 2023 v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov.
Cena za vedu a techniku. Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov – doc. Ing. MSc. Martin Klaučo, PhD.
Martin Klaučo si počas tohtoročného Týždňa vedy a techniky na Slovensku prevzal Cenu za vedu a techniku v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov. Dlhodobo sa profiluje v oblasti optimálneho riadenia procesov a aplikovanej kybernetiky, pričom sa svojou prácou snaží prispievať k dlhodobej udržateľnosti priemyselnej výroby.
V rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH hovorí, čo formovalo jeho profesionálnu cestu, a približuje svoje vízie a úlohy, ktoré ho v najbližšom období čakajú.
Cena za vedu a techniku. Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov – doc. Ing. MSc. Martin Klaučo, PhD. Foto: Marián Zelenák, CVTI SR
Štúdium na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (STU) ste ukončili v roku 2017 s Cenou rektora. Predtým ste študovali aj na Technickej univerzite v Dánsku. Boli ste vždy študijný typ alebo vás to ťahalo viac do praxe?
Človek sa vždy rád pozerá na výsledky svojej práce. Práca vedca sa začína už v študijných časoch. Vtedy je potrebné, aby študent naštudoval existujúce problémy, pochopil ich a vedel vyriešiť podobné situácie. Mňa osobne teší aj tento moment, ale to nás ako spoločnosť neposúva dopredu. Musíme riešiť problémy, ktoré očividne nemajú riešenia, a musíme ponúkať riešenia problémov, ktoré prinášajú ďalšie benefity, ako napríklad úsporu materiálu, ušetrenie finančných zdrojov a podobne. Ja osobne nachádzam satisfakciu práve v tom, ako prenesieme s kolegami vedecké zmýšľanie do praktických priemyselných problémov a vyriešime problémy typu predĺženie dojazdu elektromobilu bez toho, aby sme doň museli inštalovať väčšiu batériu.
Martin Klaučo v Laboratóriu elektroniky STU v Bratislave (vľavo) a so skleníkom Vesna (vpravo). Foto: Linda Kisková Bohušová
Čo ste si odniesli zo štúdia v Dánsku? Dá sa povedať, že sú v niečom pokrokovejší? Máme na našej Slovenskej technickej univerzite v porovnaní s nimi v niečom navrch?
Medzi západnými univerzitami a našimi slovenskými (aj STU v Bratislave) je veľa rozdielov. Atmosféra v budovách je iná. Nechcem všetky naše vysoké školy hádzať do jedného vreca, ale je to o prístupe. U nás je bežné, že kontaktné miesta so študentmi sú obsadené pracovníkmi, ktorí nevedia po anglicky. Vrátnica, študijné či ubytovacie oddelenie a tak ďalej. No na Slovensku sa hľadajú dôvody, prečo je to dobre tak, ako to je, a prečo sa s tým nedá nič robiť. Je to aj o vzdelávacom systéme. V Dánsku som si vyberal z množiny predmetov, možno iba 20 kreditov zo 120 som mal povinných. Ostatné bolo na mne. Tu máme systém „my vieme, čo je pre teba najlepšie, a toto sa uč, lebo my sme sa to učili tiež“. Doteraz mám v živej pamäti, ako niektorí pedagógovia povedia „mali by ste to vedieť“, a keď sa ich študent opýta „a na čo je to dobré?“, odpoveď už nedostanú. Pýtam sa, čo je toto za prístup!
Musíme riešiť problémy, ktoré očividne nemajú riešenia, a musíme ponúkať riešenia problémov, ktoré prinášajú ďalšie benefity ako úsporu materiálu či ušetrenie finančných zdrojov.
Najnovšie ste v uplynulom roku obhájili docentúru v odbore kybernetika. Pod týmto pojmom sa asi mnohým čitateľom vybavia v mysli slová ako kyberkriminalita či kybernetický útok. Vy sa však venujete kybernetike z trošku iného uhla. Akým spôsobom ju dokážeme využiť v oblasti automatizácie a riadenia procesov?
Kybernetika je široký pojem. Spája veci od aplikovanej matematiky, informatiky a umelej inteligencie cez telekomunikácie a odvetvia elektrotechniky. Automatizáciu a riadenie procesov máme všade okolo seba, len si to neuvedomujeme. Už len taká jednoduchá vec, ako je otváranie a zatváranie dverí v električke, je záležitosťou automatizácie. Vodič iba vydá pokyn pomocou tlačidla „zatvor sa“ a dvere sa začnú zatvárať. Ak v nich však náhodou stojí cestujúci, automaticky sa otvoria, nečakajú, kým si to vodič všimne.
V aktuálnom výskume sa zaoberáte optimálnym riadením vedúcim k automatizácii šetriacej energiu. Vysvetlite, prosím, čo si pod tým môžeme predstaviť, čomu konkrétne sa venujete.
Dajme si príklad. Vaším cieľom je natankovať čo najlacnejšiu pohonnú hmotu do auta. Zistíte, že vo vedľajšom meste je palivo lacnejšie o 10 centov, ale potom si uvedomíte, že musíte prejsť navyše 70 kilometrov. Oplatí sa teda ísť natankovať tam? Optimálne riadenie nám dáva odpovede presne na tieto otázky. Toto bol, samozrejme, veľmi jednoduchý príklad. Pri optimálnom riadení procesov napríklad nastavujeme ohrievanie destilácie pri výrobe alkoholu tak, aby sme minuli čo najmenej tepla, čím ušetríme nielen financie, ale aj surovinové zdroje. Matematickou optimalizáciou vieme zasa naprogramovať počítač v elektromobile a predĺžiť jeho dojazd bez toho, aby sme vymenili batériu za silnejšiu.
Akú kľúčovú vlastnosť musí mať človek, ktorý sa túži uplatniť v oblasti kybernetiky?
Tak ako v každej oblasti je to systematická práca a výdrž. Veľmi pomôže, ak má študent sklon k analytickému mysleniu, ale tvrdou drinou a riešením známych problémov sa dá naučiť aj to.
Študenti kybernetiky by mali mať analytické myslenie. Foto: Linda Kisková Bohušová
Máme na Slovensku dostatok odborníkov na kybernetiku a automatizáciu? Ak nie, čo by mohlo prispieť k zlepšeniu aktuálneho stavu?
Automatizácia, riadenie procesov a kybernetika hýbu svetom 21. storočia. Nehovorím to preto, lebo v tej oblasti pracujem, ale v každom odvetví vidno obrovské presahy IT systémov, programovania, databáz a podobne. Odborníkov nie je a nebude dosť. A čo môžeme pre to spraviť?
V hlavnom vysielacom čase by namiesto tlačoviek politikov mali bežať jednoduché vzdelávacie videá, v ktorých celej spoločnosti ukážeme, aké výhody prináša kybernetika a umelá inteligencia. Že tu nie je na to, aby nám zobrala prácu, ale aby nám otvorila ďalšie možnosti.
Jednoduchá odpoveď znie: popularizovať, vzdelávať a motivovať mladé generácie, aby sa tomuto odvetviu venovali. Pritiahnem to za vlasy, ale v hlavnom vysielacom čase by namiesto tlačoviek politikov mali bežať jednoduché vzdelávacie videá, pokojne minútové až dvojminútové, kde celej spoločnosti ukážeme, aké výhody prináša kybernetika a umelá inteligencia. Že tu nie je na to, aby nám zobrala prácu, ale aby nám otvorila ďalšie možnosti. Problém je, že ostatné krajiny niečo obdobné už robia a veľmi rýchlo nás predbiehajú.
Nemalé skúsenosti máte aj s organizovaním kvalitných odborných konferencií. Našli ste sa v manažérskej práci?
Krátka odpoveď je áno, našiel. Dlhšia odpoveď je, že manažérska práca je vlastne riadenie procesov. Len v prípade, že organizujete konferenciu, musíte riadiť rozpočet a kolegov a dať pozor na všetko možné, čo sa môže pokaziť. Je však veľmi veľkým potešením, keď sa nám spolu s kolegami podarí zorganizovať slovenskú konferenciu o riadení procesov, na ktorú príde polovica účastníkov zo zahraničia.
V súčasnosti ste získali nomináciu na organizovanie svetovej medzinárodnej konferencie 14th IFAC Symposium on Dynamics and Control of Process Systems, including Biosystems 2025. Koľko kandidátov sa na jej organizovanie hlási a kto o organizátorovi rozhoduje?
Konkrétne v tejto súťaži sme uspeli na úkor univerzity v Barcelone (Španielsko) a univerzity v Stellenbosch (Juhoafrická republika). Vyhrali sme drvivou väčšinou hlasov rozhodovacej komisie v rámci IFAC (International Federation of Automatic Control). Komisia si nás vybrala, pretože oddelenie informatizácie a riadenia procesov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave dlhodobo systematicky pracuje na špičkovej svetovej úrovni.
Aké sú vaše plány a aké ďalšie méty by ste chceli dosiahnuť v najbližších mesiacoch?
Uplynulé mesiace boli v mojej kariére veľmi turbulentné a človek musí poznať nielen svoje hranice, ale aj hranice inštitúcie, v ktorej pracuje. Momentálne vediem troch doktorandov a mám rozpracované vedecké články so zahraničnými pracoviskami, čiže sa budem venovať poctivej vedeckej práci a rozvoju nášho oddelenia.
V rámci Ceny za vedu a techniku ste získali ocenenie Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov. Za čo vďačíte svojmu úspechu?
Už dlho tvrdím, že primárnou príčinou môjho úspechu je štúdium na matematickom gymnáziu Grösslingová 18, inak nazývaného Gamča. Moji stredoškolskí profesori si dali záležať, aby nás dobre vychovali a vzdelali. V druhom rade však musím jednoznačne spomenúť svojich súčasných kolegov profesorov Michala Kvasnicu a Miroslava Fikara a ostatných z oddelenia informatizácie a riadenia procesov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Bez ich pomoci by som toto ocenenie určite nezískal. Ja osobne Cenu za vedu a techniku vnímam ako ocenenie práce celého oddelenia, nielen mňa ako jednotlivca.
Záznam z podujatia odvysiela RTVS na Dvojke 18. novembra 2023 o 20.10 hod.
