V apríli a máji sa na Slovenskej akadémii vied (SAV) v Bratislave konal zaujímavý projekt pod príznačným názvom Nájdi v sebe vedca. Ústavy SAV zaoberajúce sa oblasťami ako napríklad polyméry, srdce, chémia alebo výskum materiálov, pripravili pre žiakov základnej školy Pavla Marcelyho v Bratislave zaujímavý projekt, kde sa mladí žiaci a možno aj budúci vedci dozvedeli veľa zo zákulisia ich práce. Pre žiakov bol pripravený program, ktorý dopĺňal ich doterajšie poznatky, venoval sa novým informáciám a zároveň ponúkal aj praktickú skúsenosť práce vedca.
Na Chemickom ústave SAV žiaci objavili tajomstvá cukru a jeho úlohy pre ľudské telo, v laboratóriách mali možnosť vyskúšať si prácu s kontrastnými látkami a zistili aj informácie o tzv. „univerzálnej krvi“.
Ústav pre výskum srdca SAV žiakov previedol zákutiami nášho „najpracovitejšieho orgánu“. Potvrdili si informácie o dôležitosti životosprávy a jej vplyvu na naše srdiečko, ukázali si jeho zloženie a fungovanie, a nezabudlo sa ani na jeho vlastnosti. Vedeli ste, že srdce má svoj vlastný elektrický systém?
Na Ústave polymérov SAV žiakom predstavili čo to polyméry sú a kde všade je možné ich použiť. Ukázali si aj ich mechanické vlastnosti, možnosti syntézy, ako aj testovanie a charakteristiku materiálov.
V neposlednom rade mali žiaci možnosť navštíviť Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV. Čo všetko sa tu žiaci dozvedeli a čo ich najviac zaujalo, sme sa opýtali tvorcu myšlienky projektu Nájdi sebe vedca a zároveň pracovníka spomínaného ústavu, Ing. Martina Noska, PhD.
Z. VETRECIN ČEPLÍKOVÁ: Aký ste mali dojem zo záujmu žiakov o prácu vedca v oblasti materiálov a mechaniky strojov?
M. NOSKO: Dojem zo záujmu bol príjemný, žiakov zaujímal pôvod materiálov, rôznorodosť ich vlastností, ako aj možnosť pozorovať rôzne materiály pod mikroskopom, zisťovať ich chemické zloženie, alebo detailne odhaliť mikroštruktúru (okrem kovových materiálov napr. aj jednotlivých častí muchy ako je oko, krídlo, …). Žiakov zaujalo i to, že sa zo železných práškov vyrábajú ozubené kolesá do motora auta, ako aj fakt, že niektoré kovy môžu byť také ľahké, že vedia aj plávať.
Z. V. Č.: O čo všetko mali žiaci záujem počas pobytu na Vašom ústave?
M. NOSKO: Žiakov zaujala úvodná interaktívna prednáška o materiáloch, ich vlastnostiach a potrebe vedy, ktorá ženie ľudstvo vpred. Žiaci boli následne rozdelení do troch skupín, z ktorých každú sprevádzal odborník v danej oblasti.
Prvá skupina sa venovala potrebe prípravy povrchu materiálov, kde žiaci so záujmom sledovali ako treba vzorku pripraviť na pozorovanie, a aké prístroje a pomôcky sú k tomu potrebné (automatická brúska, leštička, diamantové pasty, chemikálie). Jednotlivé kroky prípravy sledovali pod svetelným mikroskopom pod ktorým pozorovali aj štruktúru rôznych materiálov z bežného života ako napr. mobil, časti oblečenia a pod.
Druhá skupina zisťovala chemické zloženie mince pomocou elektrónového mikroskopu, kde mali žiaci za úlohu zistiť, z čoho sa skladajú jednotlivé farebné časti 1 eurovej mince. Tiež mali možnosť vyskúšať si prácu na mikroskope a sami pozorovať časti muchy pričom zisťovali rozdiely v mikroštruktúre medzi okom a krídlom, niektorí dokonca našli aj postavičku z kreslenej rozprávky 
Tretia skupina mala možnosť nahliadnuť do vnútornej štruktúry materiálov pomocou 3-D tomografu, kde ich najviac priťahovala možnosť vôbec niečo takéto vidieť, so záujmom sledovali vnútro telefónu, rôzne druhy hmyzu, hornín, ale aj kostí a hliníkovú penu.
Z. V. Č.: Aká najzaujímavejšia otázka od žiakov Vás zaujala?
M. NOSKO: Otázok bolo veľa a rôznych, ale medzi najzaujímavejšie patria napr.
Z prípravy materiálov, prečo sa používajú na leštenie diamantové pasty a či si ich môžu zobrať domov
Zo sledovania v elektrónovom mikroskope to bola otázka, či sa môžu pozorovať aj živé veci bez porušenia, odpoveď nie ich nepotešila
Zo sledovania na tomografe to bola otázka, či sa môžu otomografovať aj oni 🙂 Tiež ich zaujímalo, ako je možné farebne zobraziť jednotlivé časti telefónu (napr. kovové, plastové).
Z. V. Č.: Ako vnímate možnosti prepojenia podobných akcií resp. aktivít s učebnými osnovami žiakov?
M. NOSKO: Myslím, že ako doplnenie učiva je prepojenie praxe s učebnými osnovami určite pre žiakov nutné už na základnej škole. Žiaci majú možnosť v praxi vidieť, ako sa v jednotlivých oblastiach vedy pracuje, vidia pracovisko a môžu si vyskúšať reálne aj pokusy a vidia ich výsledky v praxi. Možno by bolo vhodné napasovať žiakom v jednotlivých ročníkoch úmerne ich znalostiam aj projekty z daných oblastí vedy, na ktorých by spolupracovali pracovníci SAV, žiaci a učiteľky počas celého roku alebo polroku a na konci roka by sami študenti výsledky prezentovali, povedzme na školskej úrovni a mohli by niečo vyhrať.
Z. V. Č.: Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa ďalších úspešných podobných aktivít pre žiakov a mládež
Rozhovor pripravila a uverejnila: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu Ing. Martina Noska, PhD.
Viac informácií o tom, čo sa žiaci dozvedeli na jednotlivých Ústavoch SAV, vám sprostredkujeme čoskoro.