Zuzana Takáčová je digitálny umelec, na internete vystupuje pod menami Miaooo6 alebo MayayaAHH. Storytellingu sa venuje od 15 rokov. So svojím projektom sa umiestnila na prvom mieste súťaže Junior Internet v kategórii JuniorDesign.
„Začínala som ako malé dieťa, ktoré si všade čmáralo, potom začalo vymýšľať príbehy o králičích rodinách a mestách obývaných mačkami. Od tých čias už ubehlo dosť rokov a ja som stále tu – väčšia, snáď aj múdrejšia a s ešte väčšou chuťou kresliť. Po nástupe puberty som začala vkladať svoje zážitky, nápady a emocionálne výbuchy do vymyslených postavičiek a tie sa spolu so mnou vyvíjali,“ prezradila nám Zuzana Tkáčová. Jej talent ocenila tento rok aj porota v súťaži Junior Internet. Súťaž každoročne organizuje AMAVET – Asociácia pre mládež, vedu a techniku.
Do kategórie JuniorDesign súťaže Junior Internet ste sa prihlásili s projektom Slapped Together. Priblížte nám ho.
Ide o fiktívny svet, v ktorom sú rôzne potvory a postavy, každá niečím iná. Možnože v reálnom svete nemáme ľudí so šiestimi očami alebo zelenými šupinami, ale všetci sme už nejakých tých „hadov“ a nejaké tie „ovce“ v živote stretli, takže nie sme od toho až tak ďaleko. Mne sa páči, keď sú ľudia trochu „divní“ a odlišní. Po dlhšom pozorovaní som prišla na to, že sme takí všetci, len každý je „strelený“ iným spôsobom. Slapped Together je jeden pekný, farebný svet, kde každý vytŕča z davu a je hrdinom svojho vlastného príbehu. Na začiatku som k nemu iba kreslila a vymýšľala postavičky, no teraz už robím aj komiksy. Dúfam, že si v nich každý nájde niečo svoje.
Pre koho ste tento svet vytvorili? Je pre každého?
Určite. Je otvorený pre hocikoho, kto má rád farby, fantastické aj sci-fi prvky, „rozprávkovejší“ prístup, no zároveň nechce infantilitu. Určite to nebolo robené pre malé deti, lebo niektoré prvky by rodičov asi nepotešili, ale na množstvo vecí to má jednoduchší a detinskejší pohľad. Môže sa k nemu dostať hocikto na internete.
Čo je cieľom vašej práce? Ide o vyvolanie emócie? Alebo ide o rozvoj tvorivosti a kreativity u ľudí, ktorí možno k umeniu nemajú až tak blízko?
Pokiaľ by sme sa bavili o nejakom konkrétnom praktickom prínose, tak ten pre väčšinu smrteľníkov asi nie je takmer žiadny. Obrázky, príbehy a pestrofarebné postavičky asi nie sú každému po chuti, ale verím, že na svete sú aj ľudia ako ja. Takí, ktorí práve tieto veci vyhľadávajú a nájdu si v nich malý kúsok pohody a radosti. Chcem rozprávať príbehy, ktoré sa dejú v jednom prapodivnom svete, kde síce nič nie je dokonalé, ale všetci sú s tým „v pohode“. To bolo niečo, po čom som vždy túžila a stále hľadám, lebo mnoho príbehov a svetov vyzerá sľubne, ale nakoniec sa snažia povedať príliš veľa a prestanú byť pre mňa zaujímavé.
Ako vnímajú vašu prácu tí, ktorí si ju na internete pozrú? Aká spätná väzba sa k vám dostáva?
Väčšina mojej tvorby je online a tam dostávam najviac spätnej väzby. Ľudia mi píšu, že sa im páči môj štýl a „character design“, no ten tiež nie je každému po chuti. Niekedy ma upozornia na bizarnú anatómiu, čo je najbližšie k možným pripomienkam. Čoskoro začínam tvoriť nový komiks na pre mňa novej platforme. Dúfam, že sa tam dostanem k väčšiemu množstvu reakcií od užívateľov, a to aj pozitívnych, aj negatívnych.
Aj vás niekto musel trošku posunúť k tomu, aby ste sa prihlásili do celoslovenskej súťaže?
Áno. Po doliezaní mojej mamy som povolila, prihlásila sa a, hľa, zrazu mám 1. miesto v celoslovenskej súťaži! To sa predsa nestáva každý deň. Úprimne som pochybovala, že by vôbec môj projekt spadal do kategórie design. Kreslím takmer všetko digitálne a som spokojná so svojou technikou, ale komiksy a obrázky jedného, vtedy len 14-ročného dievčaťa, podľa mňa „nezneli“ ako nejaký skvost, ktorý by porotcov ohúril. Opak je ale pravdou.
Z vášho rozprávania je zrejmé, že robíte to, čo vás baví. Je dnes dôležité vyjadrovať takto samu seba v online priestore?
Osobné úlety podobné tomu môjmu s vysokou pravdepodobnosťou nezmenia svet. Ale je to niečo, čo poteší aj autora, aj čitateľa, ktorý sa k tomu dostane. Pre mňa bolo kreslenie a vymýšľanie príbehov vždy niečím, čo ma bavilo, a na konci mi dalo produkt. Ale zároveň som do všetkého vedela dať kúsok seba, takže keď som sa cítila zle, tak som to zo seba jednoducho dostala kreslením. Na svete je veľa ľudí, či už moji rovesníci, mladší, alebo starší – všetci chcú niečo tvoriť alebo povedať. Často prídu za niekým, chcú sa podeliť o nový nápad alebo počuť spätnú väzbu na ich najnovší výtvor. Často sú však odignorovaní alebo „dostanú“ iba nejaké odvrknutie. Dá sa nájsť mnoho skutočných príbehov, v ktorých niekomu všetci hovorili, že to má vzdať, ale on pokračoval a potom dokázal niečo ohromné. V realite to však väčšinou končí tým, že to zavesia na klinec a vzdajú sa. Poznám niekoľko ľudí, ktorí takým spôsobom skončili a teraz sa k tomu nechcú vrátiť. Nie je to však úplne vina okolia. Okolie vie reagovať iba tak, ako si myslí, že by malo. Podľa mňa by sme ľudí mali podporovať vytváraním vhodného prostredia, v ktorom sa môžu svojim nápadom naplno venovať, „zdieľať“ ich s ostatnými a dostať spätnú väzbu, samozrejme, aj s poriadnou kritikou. Venujme sa tomu, čo nás baví, možno to raz niekde dotiahneme.
Kam by ste to raz chceli dotiahnuť? Na čom teraz pracujete?
Momentálne pracujem na komiksoch venovaných môjmu projektu. Ak to pôjde dobre, chcela by som pokračovať a zamerať sa na ambicióznejšiu časť projektu. Môj sen je dokončiť celý komiks a mať ho vytlačený – len pre osobné použitie. Neočakávam, že by ho niekto chcel vydať, a tak sa to teraz snažím dosiahnuť. Chcela by som získať dostatok peňazí a času na vytvorenie skupinky voice-actorov, ktorí by mohli komiksy nadabovať, keďže postavy v nich sa správajú a rozprávajú, ako keby boli v animovanom seriáli. Ďalší z plánov do vzdialenejšej budúcnosti je nápad na hru. Takú menšiu RPG/visual novel, kde by sa príbehy z komiksov vedeli znova hrať a vizuálne by to stále vyzeralo ako originálne komiksy. Tento nápad je ale ešte ďaleko od uskutočniteľného. Veci sa diať budú, to viem zaručiť, Slapped Together tu ešte bude. Uvidíme, ako sa mu bude v budúcnosti dariť.
Monika Tináková
Foto: Zuzana Takáčová
