Vytlačí umelá inteligencia počítačových vedcov? Existuje desať kľúčových oblastí, ktoré vás presvedčia, že oblasť informatiky má budúcnosť.
Môže rapídny vývoj umelej inteligencie nahradiť IT profesie či dokonca skoncovať s ľudstvom? Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/jemastock
Prinášame prehľad desiatich kľúčových oblastí, v ktorých ťahá umelá inteligencia (AI) v porovnaní s programátormi či informatikmi za kratší koniec. Aj v budúcnosti by tak mali byť programátori na trhu práce žiadaným artiklom.
Keďže systémy umelej inteligencie rozširujú svoje už i tak pôsobivé možnosti, čoraz viac odborníkov sa prikláňa k názoru, že oblasť informatiky sa čoskoro stane minulosťou. Budúci študenti sú dokonca odrádzaní od štúdia v tomto odbore.
Na neistú budúcnosť počítačových vedcov v časoch umelej inteligencie má rovnaký názor aj držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Christopher Pissarides, podľa ktorého už kariérni poradcovia na stredných školách úplne zavrhujú myšlienku štúdia informatiky, hoci o samotnej oblasti nemajú žiadne znalosti. Tieto názory však majú dva spoločné nedostatky. Po prvé rady pochádzajú od ľudí, ktorí nie sú informatici. Po druhé celkom nerozumejú, aký široký záber vedomostí a skúseností dokáže štúdium informatiky pokryť.
AI nezvláda komplexné úlohy
Umelá inteligencia dokáže vygenerovať zdrojový kód na základe textových inštrukcií, podobne ako dokáže vytvárať básne, recepty či motivačné listy. Zároveň môže napomôcť výrazne zvýšiť produktivitu a urýchliť pracovné procesy, no ani to nijako neznižuje význam a hodnotu ľudského vstupu.
Programovanie nie je to isté ako informatika. Človek sa môže naučiť písať kódy aj sám bez jedinej prednášky na vysokej škole. Štúdium informatiky však zahŕňa oveľa viac než len túto jednu zručnosť, a to od navrhovania zložitých systémov a technickej infraštruktúry cez vytváranie nových programovacích jazykov až po kyberbezpečnosť a overovanie, či systémy fungujú správne.
Umelá inteligencia však tieto úlohy zatiaľ nedokáže spoľahlivo zvládnuť a ani v dohľadnej budúcnosti by sa na tom nemalo nič zmeniť. Ľudský prínos zostáva nenahraditeľný, no pesimistické a zavádzajúce informácie môžu odradiť desaťtisíce talentovaných študentov od dôležitej a zmysluplnej kariéry v tomto kľúčovom odbore.
Umelá inteligencia dokáže používateľovi uľahčiť programovanie a významne ušetriť čas. Četbot ChatGPT vie spoľahlivo vygenerovať jednoduchšie kódy, ktoré môžete priamo použiť (najmä pre programovací jazyk Python). Aj začiatočník si tak môže rýchlo a ľahko doprogramovať niektoré veci na svoj web bez toho, aby musel zdĺhavo hľadať informácie na internete alebo kontaktovať programátora. Problém nastáva pri komplexnejších kódoch, keď nedokáže vygenerovať úplne spoľahlivé výsledky. Zdroj: iStock.com/maciek905
Prednosti a rezervy
Umelá inteligencia vyniká v predpovediach. Generatívna umelá inteligencia to ešte navyše vylepšuje pridaním „zrozumiteľnej vrstvy“ – prepisuje, sumarizuje a formátuje obsah z internetu tak, akoby ho vytvoril ľudský používateľ.
VEDOMOSTNÉ OKIENKO
Generatívna umelá inteligencia je typ umelej inteligencie, ktorá vytvára obsah vrátane textu, obrázkov, videa a hudby. Využíva algoritmy na analýzu vzorov v súboroch údajov, aby potom napodobnila štýl alebo štruktúru na replikovanie širokej škály obsahu. V porovnaní s prediktívnou umelou inteligenciou nepoužíva štatistické algoritmy na analýzu údajov a vytváranie predpovedí budúcich udalostí. Obe však využívajú strojové učenie. Generatívna AI mení vstupy strojového učenia na obsah, zatiaľ čo prediktívna AI využíva strojové učenie v snahe určiť budúcnosť a predchádzať zlým výsledkom pomocou údajov na identifikáciu včasných varovných signálov.
V skutočnosti však umelá inteligencia nerozmýšľa. Namiesto toho využíva rôzne logické skratky, tzv. heuristiky, ktoré obetujú presnosť v prospech rýchlosti (sú bez presne stanovených logických pravidiel), pričom využíva metódy tvorivého myslenia (napr. brainstorming). To znamená, že hoci AI hovorí ako človek, nedokáže skutočne uvažovať, cítiť, zaujímať sa o niečo a ani po ničom relevantnom túžiť. Nepracuje tak ako ľudská myseľ.
Ešte nedávno sa zdalo, že tzv. promptné inžinierstvo nahradí informatiku. Dnes však prakticky neexistujú žiadne pracovné ponuky pre promptných inžinierov, hoci spoločnosti ako LinkedIn uvádzajú, že náplň práce odborníkov v oblasti informatiky sa ešte viac rozšírila.
Kde umelá inteligencia zlyháva?
Umelá inteligencia prináša profesionálom v IT sektore výkonnejšie nástroje. Vďaka nim môžu posúvať svoje nápady ďalej od samotného návrhu až po uvedenie na trh a pritom potrebujú menej podporných pozícií a viac technického vedenia.
Napriek tomu existuje mnoho oblastí, kde je špecializovaný ľudský vstup stále nevyhnutný, či už ide o dôveru, kontrolu, alebo potrebu ľudskej kreativity. Príkladov je veľa, no obzvlášť vyniká desať kľúčových oblastí.
1. Prispôsobenie algoritmov hedžového fondu novým ekonomickým podmienkam. To si vyžaduje návrh algoritmov a dobrú orientáciu na trhoch – nestačí len napísať jednoduché kódy či funkcie v reálnom čase.
2. Diagnostika prerušovaných výpadkov cloudových služieb od spoločnosti Google či Microsoft. AI síce zvládne menšie technické problémy, ale nedokáže zohľadniť kontext rozsiahleho, kritického zlyhania infraštruktúry.
3. Prepisovanie kódu pre kvantové počítače. Umelá inteligencia to dnes nedokáže bez rozsiahlych príkladov úspešných implikácií. Tie však zatiaľ neexistujú.
Americký technologický gigant IBM, priekopník v oblasti kvantových technológií, nedávno oznámil, že do roku 2029 bude mať k dispozícii prvý funkčný kvantový počítač. Zdroj: Youtube/IBM Research
4. Návrh a zabezpečenie nového cloudového operačného systému. Takáto úloha zahŕňa architektúru na vysokej úrovni a dôkladné testovanie, čo je mimo schopností dnešnej AI.
5. Tvorba energeticky úsporných AI systémov. Umelá inteligencia nedokáže sama od seba vymyslieť kód pre grafický procesor (GPU – z angl. graphics processing unit) s nižšou spotrebou energie a nedokáže ani zmeniť vlastnú architektúru.
6. Vývoj bezpečného, proti útokom odolného softvéru na riadenie jadrových elektrární v reálnom čase. Tu sa spája znalosť vstavaných (embedded) systémov s precíznym návrhom a prekladom kódu, na čo zatiaľ AI nemá schopnosti.
PCTRAN je softvér, ktorý je navrhnutý špeciálne pre prevádzku jadrových elektrární. Používa sa na simuláciu normálnej prevádzky jadrových elektrární a analýzu núdzových situácií či ťažkých havárií. Od roku 1985 je najefektívnejším tréningovým simulačným kódom implementovaným na celom svete v jadrových elektrárňach a vo výskumných inštitúciách. Na obrázku je snímka hlavného riadiaceho rozhrania softvéru.
Zdroj: https://www.mdpi.com/1996-1073/15/22/8629. Kredit: Liu et al. 2022.
7. Overenie správneho fungovania softvéru chirurgického robota v nepredvídateľných podmienkach. Ide o bezpečnostne kritickú validáciu, ktorá ďaleko presahuje súčasné možnosti umelej inteligencie.
8. Návrh systémov na overovanie pôvodu e-mailov a zabezpečenie ich integrity. Takéto riešenia vyžadujú kombináciu kryptografie, sieťových technológií a multidisciplinárneho prístupu.
9. Audit a vylepšovanie AI nástrojov na predikciu rakoviny. Bez neustálej ľudskej kontroly a overovania systémov nemožno zabezpečiť spoľahlivosť ani dôveru.
10. Budovanie novej generácie bezpečnej a kontrolovateľnej umelej inteligencie. Vývoj smerom k bezpečnejšej AI nemôže riadiť samotná AI, je to výlučne ľudská zodpovednosť.
Prečo sú informatici stále potrební?
Jedno je isté: umelá inteligencia zmení spôsob, akým sa vykonáva inžinierstvo a informatika. No nejde o zánik celého odboru, ale o posun v pracovných metódach.
Vždy, keď čelíme úplne novému problému alebo analyzujeme komplexné údaje, samotná umelá inteligencia nestačí z jednoduchého dôvodu: je úplne závislá od predošlých dát. Činnosti ako udržiavanie umelej inteligencie, budovanie nových platforiem a rozvoj v oblastiach dôveryhodnosti a riadení umelej inteligencie sú preto stále odkázané na informačné technológie a informatiku ako takú.
Jediný scenár, v ktorom by sme počítačové znalosti možno nepotrebovali, je, ak v budúcnosti dosiahneme bod, v ktorom už nebudeme očakávať žiadne nové programovacie jazyky, systémy, nástroje ani budúce výzvy. A to je extrémne nepravdepodobné.
Niektorí tvrdia, že umelá inteligencia raz zvládne všetky tieto úlohy. Nie je to vylúčené, ale aj keby urobila míľové kroky vo vývoji, vystavila by takmer všetky profesie rovnakému riziku. Jednou z mála výnimiek by boli tí, ktorí umelú inteligenciu vyvíjajú, kontrolujú a posúvajú ďalej.
Existuje na to historický precedens. Počas priemyselnej revolúcie boli v dôsledku rýchleho pokroku v strojárstve a technológiách továrenskí robotníci prepúšťaní v pomere 50 : 1. Napriek tomu pracovná sila ako celok narástla, pretože v novej ekonomike vznikli nové miesta, no hlavne pre tých, ktorí vedeli stroje obsluhovať, opravovať, navrhovať alebo vytvárať nové výrobné procesy.
Počas tohto obdobia masívnych prevratov boli technické zručnosti v skutočnosti najžiadanejšie, určite nie na ústupe. Dnes môžeme sledovať podobnú paralelu: technická odbornosť, najmä v oblasti informatiky, je cennejšia ako kedykoľvek predtým.
Umelá inteligencia nám teda zatiaľ pomôže nanajvýš zautomatizovať niektoré procesy, ušetriť čas a zefektívniť prácu programátorov, ktorí sa pri vývoji softvéru môžu sústrediť na zložitejšie problémy a návrh architektúry. Určite však ich samotných nenahradí.
Zdroj: The Conversation, Time, Politico, Liu et al. 2022, Das et al. 2023
(zh)
