Na náš článok o tom, že 5G siete prinesú technologickú revolúciu, reagovali viacerí čitatelia pocitmi ohrozenia a strachu. Či k tomu existujú reálne dôvody, sme sa spýtali ďalších kompetentných, odborníka na meranie elektrosmogu aj lekárku, odborníčku na hygienu životného prostredia.
Exteriérové 5G vysielače. Zdroj: Pixabay.com
Ing. Roman Ščehovič pracuje v laboratóriu rádiových zariadení a elektrickej bezpečnosti vo Výskumnom ústave spojov, n. o. (VÚS), inštitúte elektronických komunikácií v Banskej Bystrici. Je odborne spôsobilý merať elektromagnetické pole pre účely hodnotenia jeho vplyvu na zdravie. V článku vysvetľuje rozdiel medzi 4G a 5G sieťami. Približuje bezpečnostné normy pre elektromagnetické polia v Európskej únii a na Slovensku. A opisuje, ako ich úroveň kontrolujeme a dodržiavame.
Prof. MUDr. Ľubica Argalášová, PhD, MPH pracuje v Ústave hygieny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zameriava sa na hygienu životného prostredia. V článku sa vyjadruje k tomu, či môže mať elektromagnetické žiarenie negatívny dopad na zdravie. Opiera sa o postoje významných svetových a európskych inštitúcií na ochranu zdravia a bezpečnosti, ako je WHO a Európska komisia.
Zmena sa začína
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb vyhlásil 1. apríla tohto roku aukciu frekvencií na vybudovanie supermoderných mobilných sietí 5. generácie. Prihlásili sa do nej všetci mobilní operátori, ktorí na Slovensku pôsobia, t. j. Orange, O2, Slovak Telekom aj Štvorka. Ako sme už písali, prechod zo 4G mobilných sietí na 5G sa bude odohrávať postupne, a to v horizonte piatich rokov, ale už do konca tohto roka by sme mali mať v tomto smere prvé kroky za sebou.
5G siete umožnia rýchlejšie sťahovanie dát z internetu a rýchlejšiu odozvu. Kým teraz dokáže mobil v 4G sieti sťahovať dáta z internetu na úrovni 10 – 100 Mbit za sekundu, v 5G sieti to dokáže na úrovni 1 – 10 Gbit za sekundu, čo je až stonásobný rozdiel.
Dôležitá zmena sa dotkne aj rozmiestnenia staníc. Rádiové vlny, ktoré používame v 4G sieti, patria do oblasti mikrovĺn, v 5G sieti sa budú používať takzvané milimetrové vlny. Jedna z obáv ľudí, ktorá sa 5G sietí týka, vychádza z toho, že základňové stanice 5G sietí budú inštalované priamo vo veľkých priestoroch, ako sú nákupné centrá, športové štadióny alebo inštitúcie a veľké obytné domy. Kým dnes sú sektorové antény umiestnené v exteriéri.
Ing. Roman Ščehovič však hovorí, že aj dnes sú vo veľkých firmách, úradných budovách a nákupných centrách bežne nainštalované vnútorné antény 4G, lebo mobilný signál zvonku by do nich len ťažko prenikol na takej úrovni, aby z nich bolo možné telefonovať, a to najmä vtedy, keď sú železobetónové.
V 5G sieti ich nahradia panely rovnomerne pokryté mikroanténkami, ktoré sa nazývajú aj masívne MIMO antény. „Znamená to, že každá anténka bude môcť komunikovať s jedným účastníkom a podľa jeho polohy v priestore si ho budú tieto anténky medzi sebou odovzdávať. Výkonovo to ale bude podobné. Aj princíp elektromagnetického vlnenia bude rovnaký, len bude pracovať na vyššej frekvencii.“
5G budú bezpečnejšie ako 4G
Spojenie vyššia frekvencia môže u neznalca problematiky vyvolávať obavy. Znamená to, že budeme viac ožarovaní elektromagnetickým poľom a zdravotne ohrození? „Práve naopak. Čím je frekvencia elektromagnetického žiarenia vyššia, tým menší má vplyv na ohrievanie ľudskej pokožky. Spomínané výkony budú také malé a vysielače budú od nás fyzicky umiestnené tak ďaleko, napríklad v chodbách veľkých priestorov, že nie je reálne, aby k ohrievaniu pokožky vôbec došlo,“ vysvetľuje Ing. Roman Ščehovič. Svojím vyjadrením len potvrdzuje slová Ing. Milana Ťapajnu, PhD, vedeckého pracovníka z Elektrotechnického ústavu SAV, ktorý navyše v našom predchádzajúcom článku o 5G sieťach hovoril, že vysoké vlnové frekvencie ani nedokážu prejsť hlbšie pod pokožku človeka. Tiež uviedol, že veľká časť žiarenia sa od nej odráža.
Je to ako s časom, tiež je iba jeden
V súvislosti s 5G sieťami sa hovorí aj o internete vecí, ktorý predstavuje prepojenie ľudí aj objektov s internetom pomocou Wi-Fi alebo Bluetooth. Okrem autonómnych áut si pod týmto pojmom môžeme predstaviť aj autonómne autobusy, ktoré budú zabezpečovať hromadnú dopravu. Drony, ktoré budú prenášať zásielky. Alebo inteligentnú chladničku, ktorá nám pošle do mobilu správu o tom, ktoré potraviny v nej treba doplniť.
Vízia sveta preplneného autonómnymi zariadeniami však vyvoláva laickú predstavu o akomsi zhustení elektromagnetických polí v priestore, predstavu o tom, že budeme permanentne vystavení ich účinkom a s tým, prirodzene, súvisí aj pocit ohrozenia. „Ide len o technologickú záležitosť, ktorá nemá nič s vyšším výkonom ani s elektromagnetickým poľom. 5G sieť síce dokáže obslúžiť veľa zariadení súčasne, ale každé z týchto zariadení vysiela veľmi krátku dobu. Spomeňte si na staršie analógové vysielanie TV signálu, ktoré na jednom kanáli prenášalo jeden program. Dnes máte na jednom kanáli aj tridsať programov, pritom výkon TV vysielača sa nezvýšil, dokonca je ešte nižší. Je to dané vyššou technologickou úrovňou techniky. Predstavte si výkon ako čas. Záleží len na vás, ako využijete čas, ktorý máte. Či deň prespíte, alebo zaň urobíte sto vecí. Tak to je aj s výkonom v 5G sieti. Je na vás, či ho využijete na komunikovanie troch alebo päťdesiatich vecí, ostane stále rovnaký.“
Opatrenia sú preventívne
Ing. Roman Ščehovič ďalej hovorí, že 5G síce znamená vyššie frekvencie, ale táto technológia bude naďalej využívať aj nižšie frekvenčné pásma, takže budeme môcť bez obáv telefonovať aj v 3G sieti. „Rozdiel je v tom, že 5G sieť využíva väčšiu frekvenčnú šírku a zložitejšiu moduláciu (proces, pri ktorom dochádza k zmene niektorého parametra nosnej vlny podľa zmien modulačného signálu – pozn. red.). Tým dosahuje vyššiu kapacitu prenosu dát, čiže ich rýchlejšie sťahovanie a po technickej stránke je zložitejšia. Ale výkon, teda to, čo ľudia dávajú do súvisu s rizikom zahrievania pokožky, bude približne rovnaký ako v 4G alebo v 2G sieti. 5G sieť bude možno hustejšia, ale výkon bude mať porovnateľný s tým dnešným.“ Odborník zdôrazňuje, že zatiaľ žiadna relevantná organizácia nezistila, že by modulácia mala nejaký vplyv na zdravie človeka. „Všetky odporúčania vo vzťahu k zdravotnej bezpečnosti, ktorými sa v Európskej únii riadime, zatiaľ vychádzajú z možného tepelného účinku pri vyšších frekvenciách nad 10 MHz a sú v podstate preventívne.“
Máme prísnejšie bezpečnostné normy ako EÚ
Navyše mobilní operátori si nemôžu nastavovať parametre na prevádzku svojich vysielačov samovoľne. Musia sa riadiť vyhláškou číslo 534 Ministerstva zdravotníctva SR o podrobnostiach a požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí z roku 2007. „Naša vyhláška dokonca stanovuje prísnejšie limity, ako odporúča Rada Európy. Kým Rada Európy vo svojom odporúčaní stanovuje takzvané referenčné a limitné hodnoty (ak sú prekročené referenčné hodnoty, je možné posúdiť, či nie sú prekročené limitné hodnoty elektromagnetického poľa). V našej vyhláške sú definované najvyššie povolené hodnoty tzv. akčné, ktoré sú rovnaké ako referenčné stanovené v európskom odporúčaní,“ vysvetľuje Ing. Roman Ščehovič a približuje aj podobu a výsledky ich kontrol. „Hodnoty elektromagnetického poľa meriame na miestach, kde predpokladáme, že môžu dosahovať najvyššie hodnoty. Napríklad v okolí antén, v smeroch, ktorými vyžarujú, ale aj pri vnútorných vysielačoch nákupných centier. Robíme ich vždy, keď sa zavedie nová technológia a potom každé tri roky.“
Odborník hovorí, že u nás sa limity nielenže dodržujú, často sú aj nižšie. „Ľudia sa nám niekedy sťažujú, že cítia vysoké elektromagnetické žiarenie. Keď ho ale premeriame, jeho hodnota dosahuje maximálne jedno až tri percentá akčnej hodnoty. Niektorí ľudia sú však natoľko senzitívni, že cítia aj 0,1-percentné zosilnenie magnetického poľa. A to aj vtedy, keď je v ich blízkosti intenzita tohto poľa napríklad len 1 percento z akčných hodnôt, takže hlboko pod normou.“
Čo znamená elektro-hypersenzitivita
Prof. MUDr. Ľubica Argalášová, PhD, MPH z Ústavu hygieny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského objasňuje, že o týchto ľuďoch sa odborne hovorí ako o ľuďoch s elektro–hypersenzivitou (EHS). „Ich precitlivenosť na elektromagnetické polia sa prejavuje rozličnými príznakmi, napríklad pocitom pálenia, bolesťami hlavy, depresiami, poruchami spánku, dokonca až epileptickými záchvatmi. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC – International Agency for Research on Cancer) zaradila elektromagnetické polia do skupiny 2B, čiže možné karcinogény. Zdôrazňujem, že skoro o ničom na svete nemôžeme jednoznačne povedať, že to nie je možný karcinogén. No dokázaných karcinogénov je len zopár, napr. radón, azbest či látky používané v tabakových výrobkoch.“
Prof. MUDr. Ľubica Argalášová, PhD, MPH spomína, že pred desiatimi rokmi sa na pôde Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) debatovalo o tom, či majú elektromagnetické polia vplyv na tehotenstvo, plod, zrak alebo ďalšie zdravotné faktory. Vtedy sa takmer celá táto téma zavrhla. „Jasné, že tieto technológie môžu mať vplyv na prehrievanie častí tela, napríklad keď dlho telefonujete s mobilom pri hlave alebo ho nosíte pri telefonovaní vo vrecku. Existujú ale preventívne odporúčania, vďaka ktorým sa tomuto efektu môžete vyhnúť.“ Nájdete ich aj na stránke VÚS.
Obaja odborníci, Ing. Roman Ščehovič aj Prof. MUDr. Ľubica Argalášová, PhD, MPH, sa nezávisle od seba zhodujú na tom, že ľudia, ktorí vnímajú používanie mobilných telefónov, počítačov, Wi-Fi vysielačov, ako aj samotnú prítomnosť elektrických rozvodov ako problém, sa môžu chrániť psychologicky alebo fyzicky, alebo ďalšími spôsobmi. Odporúčajú vypínať si na noc Wi–Fi vysielač, najmä ak sa nachádza v spálni, prípadne aj elektrické siete. Proti elektromagnetickému žiareniu pomáha aj to, keď si zakryjete okná kovovou fóliou (moderné okná ju už obsahujú).
700 vedeckých štúdií nepreukázalo dopad na zdravie
Prof. MUDr. Ľubica Argalášová, PhD, MPH dodáva, že vo vzťahu k telefonovaniu sa skúmali nielen termálne, ale aj netermálne účinky, ako je oxidačný stres, karcinogénnosť, vplyv na DNA či rôzne neurologické ochorenia (napríklad Parkinsonova aj Alzheimerova choroba, rozvoj niektorých foriem autizmu). Vedci si posvietili aj na ovplyvňovanie melatonínu, hormónu, ktorý riadi spánkový rytmus, čím prispieva ku kvalite spánku. Ale ani v tomto smere sa zatiaľ nič nedokázalo.
Odborníčka podotýka, že SCENIHR (Vedecká komisia pre vznikajúce a novoidentifikované zdravotné riziká v oblasti ochrany spotrebiteľa, verejného zdravia a životného prostredia), ktorá je súčasťou poradných orgánov Európskej komisie (politicky nezávislej výkonnej zložky), vydala v roku 2015 správu. V nej podrobne zvážila obsah približne 700 nových vedeckých výsledkov publikovaných za posledných 5 rokov v recenzovaných časopisoch. Správa obsahovala záver, že výsledky súčasného vedeckého skúmania ukazujú neexistenciu zjavných škodlivých zdravotných účinkov, ak elektromagnetická expozícia ostáva pod úrovňami odporúčanými legislatívou EÚ.
Aj mobilné siete prinášajú plusy a mínusy rovnako ako každý ľudský vynález, napr. nôž, koleso alebo objav využitia atómovej energie. Záleží len na nás, s akým rešpektom k nim budeme pristupovať a na čo ich budeme využívať. Napokon, na svete je stále dosť miest, kde môžeme žiť aj bez nich.
Foto: Pixabay.com
Zdroje:
http://www.uvzsr.sk/docs/leg/534_2007_elmag_ziarenie.pdf
https://www.vus.sk/pdf/mobilne-radiokomunikacie-informacna-kampan-4.pdf
https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/scientific_committees/emerging/docs/scenihr_o_041.pdf
https://ec.europa.eu/info/index_sk
https://ec.europa.eu/health/scientific_committees/emerging_sk
