Vedec roka SR 2021 v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce hovorí o svojej ceste za informatikou a dnešných študentoch.
Doc. Ing. Ladislav Hluchý, CSc. Foto: Marián Zelenák. Zdroj: CVTI SR
Tohtoročný laureát ocenenia Vedec roka SR 2021 v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce doc. Ing. Ladislav Hluchý, CSc., sa už viac ako štyridsať rokov venuje aplikovanej informatike.
Habilitoval sa na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Dlhodobo sa venoval výskumu multipočítačov a od roku 1986 až dodnes vedie oddelenie paralelného a distribuovaného počítania. Pôsobil ako vedúci oddelenia Ústavu technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave, sedem rokov bol riaditeľom Ústavu počítačových systémov SAV a šestnásť rokov riaditeľom Ústavu informatiky SAV (ÚI SAV).
Svoje vedomosti a zručnosti uplatňuje v mnohých domácich aj zahraničných projektoch. Súčasná oblasť jeho vedeckého záujmu sa orientuje na výskum distribuovaného počítania, konkrétne na gridové počítanie, sémanticky založené cloudové počítanie, hybridné a multicloudové počítanie, umelú inteligenciu a znalostný manažment informácií. Aktuálne aj úspešne dokončené projekty podrobnejšie približuje v rozhovore: Ladislav Hluchý: Každý vie urobiť niečo, všetci vieme urobiť veľa.
Ako ste sa dostali k štúdiu informatiky? Vždy vás to ťahalo týmto smerom?
Počas strednej školy som inklinoval k matematike. V maturitnom ročníku som sa rozhodoval, kam pôjdem ďalej. Priveľmi som o tom nerozmýšľal a automaticky som svoje pôsobenie videl na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK (súčasná Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK).
V poslednej chvíli som si to však rozmyslel, lebo v rádiu som počul, že nejakí experti na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (EF SVŠT) vedeli čítať z diernej pásky čísla a texty. Veľmi ma to zaujalo a bol som zvedavý, tak som si zmenil prihlášku na spomínanú fakultu.
Prvé roky sme mali všeobecné zameranie, takže k výpočtovej technike som sa veľmi nevedel dostať. Skončil som EF SVŠT v odbore technická kybernetika so špecializáciou matematické stroje. Až neskôr zmenili študijný odbor na výpočtovú techniku.
Potom prišla otázka, kde nastúpim do práce. Chcel som robiť niečo nové. Spolužiak mi povedal, že na Ústave technickej kybernetiky SAV potrebujú nových ľudí do výskumu v oblasti výpočtovej techniky. Neváhal som a nastúpil som tam. Zopár rokov som sa však musel orientovať, čo vlastne chcem výskumne robiť.
Ako pokračovala vaša kariéra?
Začínal som tak, že som sa zúčastnil na testovaní operačného systému riadiaceho počítača – RPP 16. Potom som skúšal oblasť automatizácie, ale vrátil som sa k vedeckej práci v oblasti paralelného spracovania informácií. Už v tom období som mal záujem o aplikovaný výskum, preto som sa zúčastnil aj na vývoji riadiaceho systému zváracieho robota.
Zlom nastal v roku 1989. Vtedy som sa nevedel rozhodnúť, čo chcem výskumne robiť pri už otvorených hraniciach s ukončením embarga na výpočtovú techniku. Viaceré moje výskumné smery neboli, bohužiaľ, konkurencieschopné v západnom výskumnom priestore. V roku 1991 som nadviazal spoluprácu s univerzitou v Linzi a vo Viedni, kde som so začínajúcim tímom riešil metódy paralelného spracovania. V roku 1994 som sa v rámci programu INCO-COPERNICUS ako partner konzorcia zúčastnil na podaní štyroch projektov, ktoré boli prijaté na riešenie. V uvedených projektoch sme získali skúsenosti, ako má vyzerať európsky projektový výskum.
V zahraničí som navštívil rôzne technologické centrá, kde ma vždy veľmi ústretovo privítali. Veľmi veľa mi dal môj pobyt na nemeckej Technickej univerzite v Braunschweigu v roku 1992, kde som zistil, ako sa naozaj robí výskum na špičkových pracoviskách. Dostal som sa aj do programových výborov veľkých európskych konferencií, zistil som, ako prebiehajú a aké majú pravidlá. Vďaka tomu všetkému som nadobudol predstavu o tom, ako sa ďalej vo výskume orientovať.
Tie roky boli náročné, ale podarilo sa mi vybudovať výskumný tím. Vyškolil som asi pätnásť doktorandov.
Robíte momentálne aj pedagogickú činnosť?
V minulosti som prednášal na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU), na základe svojich prednášok som získal kvalitných mladých výskumníkov, respektíve doktorandov. Momentálne sa venujem výlučne výskumu v oblasti distribuovaného počítania. Naďalej však spolupracujem s vysokými školami, som vo viacerých vedeckých radách a atestačných komisiách. Do pedagogickej činnosti som už zapojil mladšiu generáciu zo svojho ústavu a tí ľudia teraz prednášajú a vedú rôzne cvičenia a snažia sa prilákať mladú generáciu na ÚI SAV.
Na Fakulte informatiky a informačných technológií STU sa snažíme zaviesť aj nový predmet v cloudovom počítačovom kontinuu, aby sme získali absolventov na výskum. Študentom sa moje prednášky v minulosti páčili, lebo neskôr viacerí z nich prišli do môjho tímu. Väčšina z nich zostala so mnou a riešime náročné zahraničné projekty.
Výskumníkov sa snažím zapájať aj do spolupráce so súkromnými spoločnosťami. Niekedy je to však nebezpečné, pretože pri spolupráci môžete stratiť ľudí. Spoločnosti zistia, že ľudia v kontrakte sú kvalitní a zruční a snažia sa ich nalákať k sebe. Preto sa musíme chrániť tým, že do klauzuly o spolupráci sa snažíme dať bod o zákaze takzvaného body shoppingu (kupovania ľudí).
Láka mladých ľudí študovanie informatiky?
V dnešnej dobe je to náročné, študenti informačných technológií (IT) nemajú po skončení vysokej školy veľký záujem o doktorandské štúdium informatiky. Preto sme odkázaní aj na zahraničných študentov, čo nepovažujem za dobrý signál. Mladí ľudia po skončení vysokej školy chcú mať finančné prostriedky na zabezpečenie a vytvorenie rodiny. Ich možnosti v IT sú naozaj veľké, najmä v Bratislave a, samozrejme, v zahraničí.
Platové ohodnotenie vo výskume je veľmi slabé. Mnohí to aj skúsia a potom odídu. Výskum informatiky je veľmi dynamický – čo je aktuálne dnes, zajtra už byť nemusí. Je náročné držať krok so všetkými IT technológiami. Vo výskume informatiky nemá zmysel robiť niečo, čo už niekto pred vami urobil viac ráz. Týmto spôsobom sa do konkurencie nedostanete. Musíte robiť nové veci a na to potrebujete mať dobrý prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky. My na ÚI SAV vidíme, aký je aktuálny stav v projektoch, čo kto vie a čo chce robiť. Máme priateľské vzťahy s mnohými zahraničnými univerzitami i so súkromnými spoločnosťami. Ani tam nie je jednoduché stabilizovať IT výskumníkov a získavať kvalitných absolventov univerzít.
Osobnosť medzinárodnej spolupráce doc. Ing. Ladislav Hluchý, CSc., z Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Zdroj: Archív LH
Akým spôsobom možno vzdelávať študentov, ktorí sa chcú venovať informatike?
Pri výučbe informatiky by sa mal klásť dôraz na prednášky, ktorých náplň by mala byť zameraná na výzvy z oblasti informačných technológií. Považujem za potrebné študentov zoznamovať s našimi aktuálnymi výsledkami a zadávať im práce z tejto oblasti, aby sa cítili tak, že aj oni môžu priniesť niečo nové. Môj kolega otvorí budúci rok výučbu predmetu z oblasti cloudového počítačového kontinua, architektúr a elasticity. Dúfam, že to prinesie pozitívne výsledky v štúdiu informatiky na vysokej škole.
Náš tím mal dlhodobé úspechy v sémantickom vyhľadávaní a v extrakcii informácií. Kolega, ktorý v tejto oblasti prednáša, z nej zadáva diplomové práce, chce študentov motivovať aj na výskum. Koniec koncov, je to potom na nich, či by chceli takéto inovácie a výskum robiť.
Do akej miery je publikačná činnosť dôležitá?
Publikačná činnosť na SAV alebo univerzitách je dôležitým kritériom hodnotenia výskumu, dokonca je pre niektoré vedy aj dominantná. Pre nás je kľúčová v tom, že ak niečo zmeškáte a nestihnete výsledky rýchlo publikovať, o dva-tri roky je to už zastarané. V našom výskume sa snažíme robiť synergiu IT technológií s prípadovými štúdiami, ktorých výsledky sú dobre publikovateľné. Sme naladení pozitívne a snažíme sa, aby mladí ľudia prichádzali na doktorandské štúdium v informatike a ostávali potom vo výskume, aby mohli vytvárať nové zaujímavé IT technológie.
