Umelá inteligencia je všade okolo nás, aj keď si to často neuvedomujeme. Keďže spôsobuje veľké zmeny v spoločnosti, jej regulácia a monitorovanie patrí medzi priority Európskej únie.
Pokrok vo výpočtovej technike, dostupnosť množstva údajov a nové algoritmy viedli v posledných rokoch k viacerým novým vynálezom. Umelou inteligenciou sú zariadenia prejavujúce schopnosti podobné človeku, ako je uvažovanie, učenie, plánovanie a tvorivosť.
Odborníci rozlišujú dva základné typy umelej inteligencie (UI). Softvérovú UI tvoria virtuálni asistenti, softvéry na analýzu obrázkov, vyhľadávače alebo systémy na rozpoznávanie reči a tvárí. Druhý typ tvorí UI zabudovaná v hmotných zariadeniach, ako sú roboty, samostatne jazdiace autá, drony, internet vecí.
UI nepozná hranice, má však dve strany
Využívame ju všade a neustále. Je prítomná pri online nakupovaní, v marketingu, v riadení, pri využívaní internetu a smartfónov. UI nám hľadá cestu, prekladá texty, generuje titulky. Vykuruje a chladí domy, riadi dopravu v mestách. Riadi autonómne automobily, ochraňuje naše súkromie a majetok, naše zdravie a v extrémnych prípadoch aj naše životy.
A jej budúcnosť je, zdá sa, naozaj hviezdna. Ráta sa s jej využitím v zdravotníctve, pri analyzovaní dát, pri zlepšovaní technológií vo všetkých oblastiach ľudského života, t. j. v doprave, výrobe, v potravinárskom priemysle.
Ekonomický rast a bohatstvo Európy sú úzko prepojené s tým, ako dokáže využívať dáta a nové technológie. Európsky parlament nedávno zriadil výbor, ktorého členovia sa budú zaoberať umelou inteligenciou a jej dopadmi na náš život. Digitálny priemysel je už dnes rozvinutý vo viacerých krajinách a ak bude Európska únia disponovať vysoko kvalitnou infraštruktúrou i adekvátnym regulačným rámcom na ochranu súkromia a slobody prejavu, mohla by sa stať globálnym lídrom v oblasti dátovej ekonomiky.
UI prináša mnohé výzvy. Na jednej strane ide o obrovské množstvo príležitostí na zlepšenie života ľudí, na strane druhej zasa stoja oprávnené obavy o mnohé pracovné pozície. Na jednej strane prinesie uľahčenie mnohých úkonov, na strane druhej netreba zabúdať na jej riziká, napríklad na nepredvídateľné kybernetické zločiny.
ilustračné foto. Automatizácia prinesie zánik starých a vznik nových typov zamestnania. Zdroj: iStockphoto.com
Dobrým príkladom ambivalentnosti vplyvu UI je napríklad zamestnanosť. Odborníci očakávajú, že s expanziou UI mnoho miest zanikne, zároveň však budú nové pracovné miesta vznikať. Na tie ale bude potrebná vyššia kvalifikácia, kľúčovým faktorom sa tak stane adekvátne vzdelávanie a odborná príprava. V krajinách OECD sa dá 14 percent pracovných miest jednoducho automatizovať a ďalších 32 percent by mohlo čeliť podstatným zmenám.
Príležitosti pre biznis, verejnú správu, služby a ekológiu
Umelá inteligencia môže asistovať firmám pri vývoji produktov a služieb novej generácie, dokonca aj v odvetviach, kde už majú silné postavenie, ako je napríklad ekologická a obehová ekonomika, strojárstvo, poľnohospodárstvo, móda či turizmus. Dokáže optimalizovať predajné cesty, zlepšiť údržbu strojov, zvýšiť produkciu a kvalitu, zlepšiť služby zákazníkom a ušetriť energiu. Odhadovaný nárast produktivity práce vďaka UI do roku 2035 je 11 – 37 percent (Think Tank EP 2020).
Môže pomôcť znížiť náklady a priniesť nové príležitosti v oblasti verejnej dopravy, vzdelávania či energetiky; zefektívniť nakladanie s odpadom alebo zlepšiť udržateľnosť výrobkov. Ak sa bude využívať správne, môže tak prispievať k dosahovaniu cieľov, ktoré si Európska únia vytýčila v rámci Európskeho ekologického dohovoru. Umelá inteligencia by mohla podľa odhadu pomôcť znížiť globálne emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 1,5 – 4 percentá (Think Tank EP 2020).
Vytvorí UI lepšiu spoločnosť?
Samozrejme, UI prináša nové možnosti a príležitosti aj pre spoločnosť, či už ide o elektronické voľby, prevenciu dezinformačných kampaní alebo kybernetických útokov, či zabezpečenie prístupu ku kvalitným informáciám. Na druhej strane pri rovnakých témach sú s ňou stále spojené aj hrozby, napríklad nekontrolované šírenie hoaxov, ktorému je v súčasnosti takmer nemožné včas zabrániť, alebo distribúcia informácií pomocou algoritmov, ktorých správanie nemáme celkom pod kontrolou.
Samostatnou kapitolou sú napríklad mimoriadne realistické falošné videá, fotografie či iné audiovizuálne záznamy, známe ako deepfakes, pri ktorých laik nemá šancu rozoznať, že ide o podvod. Okrem reálnych ohrození majetku či bezpečnosti ľudí môžu mať takéto dezinformácie naozaj ďalekosiahle dôsledky aj pre celé spoločenské systémy.
Umelá inteligencia v súčasnosti spoločnosť rozdeľuje aj filozoficky; na UI pozitívnych, negatívnych a realistických recipientov. Kým prvá skupina považuje UI za riešenie všetkých neduhov v spoločnosti, druhá ju zasa pokladá za ich hlavnú príčinu. Tretiu skupinu tvoria ľudia, ktorí veria, že je to opäť len nástroj v rukách človeka a možno ho využívať v náš prospech, ale aj zneužívať. Všetko závisí od toho, kto drží v ruke pomyselný „ovládač“.
Ilustračné foto. Rozpoznávanie tváre môže byť vynikajúcim bezpečnostným prvkom, ale prináša aj riziko zneužitia. Zdroj: iStockphoto.com
Veľa či málo?
UI stavia medzinárodnú politiku pred celkom novú úlohu. Jednotlivé štáty, ale i entity ako Európska únia, musia nájsť modus operandi v jej využívaní z ekonomického, etického, ale aj legislatívneho hľadiska. Ak budeme napríklad UI využívať málo, mohli by sme prísť o cenné príležitosti pri implementovaní programov, akým je napríklad ekologický dohovor, alebo stratiť konkurenčnú výhodu oproti ostatným regiónom.
Nevyužívanie nových technológií môže zapríčiniť hospodársku stagnáciu a odrezanie občanov od nových príležitostí. Dôvodov na nevyužívanie UI môže byť veľa, okrem iného napríklad môže ísť o nedôveru verejnosti alebo podnikov, nedostatočnú infraštruktúru, slabú iniciatívu investícií alebo roztrieštený digitálny trh. Strojové učenie totiž závisí od kvality a množstva vstupných údajov.
Problémom môže byť aj nadmerné používanie umelej inteligencie, napríklad v prípade investície do technológií, ktoré sa ukážu ako neužitočné, alebo jej používanie v oblastiach, kde sa nehodí, napríklad na vysvetľovanie komplexných spoločenských javov.
Legislatíva a bezpečnosť
Veľkou otázkou zostáva, čo sa stane, keď sa niečo „pokazí“. Kto bude zodpovedný za škody spôsobené umelou inteligenciou, či už pôjde o zle fungujúce zariadenie, alebo zle nastavenú službu? Ak napríklad autonómne auto spôsobí haváriu, bude za ňu zodpovedný majiteľ auta, jeho výrobca alebo programátor zabudovaného softvéru? Ak zbavíme zodpovednosti výrobcu, nebude motivovaný, aby poskytoval čo najlepšie produkty alebo služby. Ľudia tak môžu stratiť dôveru v technológie. Právne normy však nesmú byť nastavené príliš prísne pre výrobcov, aby nepredstavovali prekážku pre inovácie.
Výstupy umelej inteligencie úzko súvisia s tým, ako je navrhnutá a aké údaje do nej vkladáme. Jej dizajn i vstupné údaje môžu byť úmyselne alebo neúmyselne zaujaté. Pri vytváraní algoritmu môžu byť vynechané dôležité súčasti alebo doň môžu byť zakomponované kroky, ktoré odrážajú zakorenené spoločenské predsudky. Tak môže byť UI rasistická, xenofóbna alebo zaujatá voči osobám LGBTI, podobne ako niektorí ľudia. Keď sa využíva pri prijímaní do zamestnania, poskytovaní pôžičiek alebo v trestnom konaní, jej zaujatosť môže predstavovať vážny problém.
Zdroj: Európsky parlament
