Výskumníci zistili, že AI použila satelit na pozorovanie nezvyčajných cieľov.
Zdroj: iStockphoto.com
Umelá inteligencia (AI) naberá každým dňom na obrátkach. Niektoré krajiny sveta k nej zaujali pozitívny, iné zas negatívny postoj. Konsenzom však ostáva fakt, že každý sa ju snaží využiť vo svoj prospech.
Podľa čínskeho štátneho média South China Morning Post (SCMP) prenechali čínski vedci umelej inteligencii kontrolu nad satelitom na obežnej dráhe Zeme. Chceli vedieť, ako sa bude správať pri prevádzke objektu vo vesmíre. Išlo o experiment vedený Wangom Mi z univerzitného Štátneho kľúčového laboratória informačného inžinierstva v geodézii.
Umelá inteligencia ovládala kameru
Dotyčná umelá inteligencia sídlila na zemskom povrchu a údajne pracovala úplne bez ľudskej intervencie. Jej úlohou bolo ovládať určité funkcie vybraného satelitu, ktorým bol malý satelit na sledovanie zemského povrchu Qimingxing 1. Výsledky mnohých zarazili. Buď funguje AI na inteligencii, ktorá je ďaleko za hranicou nášho chápania a má nejaký skrytý plán, alebo to jednoducho nedáva zmysel.
Vedci vytvorili pre AI textovú knižnicu údajov z celého sveta. Aj keď nemôže chatovať, je schopná konať na základe svojho vnímania ľudského sveta. Nevieme však, na akých presných dátach bola čínska AI testovaná a učená, čo mohlo jej počínanie do značnej miery ovplyvniť.
AI nedostala nad systémami satelitu plnú kontrolu. Nemohla zmeniť obežnú dráhu satelitu alebo jeho kurz. Namiesto toho mala úplnú kontrolu nad kamerou satelitu a mohla preskúmavať miesta, ktoré ju zaujímali.
Satelit nad severným pólom. Zdroj: iStockphoto.com
Čo ju zaujalo?
Výskumníci zistili, že AI použila satelit na pozorovanie nezvyčajných cieľov. Jedným z nich bola Patna, starobylé mesto na rieke Ganga v Indii, ktoré je metropolitou štátu Bihár. Toto miesto bolo v roku 2020 domovom hraničného sporu medzi Čínou a Indiou. AI tiež sledovala dopodrobna Osaku, jeden z najrušnejších prístavov v Japonsku. Niektorí si spájajú jej správanie s potenciálnym vojenským významom. V Osake napríklad príležitostne kotvia lode amerického námorníctva, ktoré operujú v Tichom oceáne.
Je celkom možné, že AI bola vycvičená na rozpoznanie vojenských cieľov a že táto technológia by mohla byť nakoniec využitá na účely sledovania.
Pred vykonaním akejkoľvek akcie je súčasná technológia AI z väčšej časti závislá od ľudských príkazov a úloh. Výskumníci chcú, aby sa čínske satelity na diaľkové snímanie, ktoré sú nečinné, používali na konkrétne misie. Dúfajú, že AI by sa dala využiť na priebežné monitorovanie oblastí a využiť v nečakaných situáciách, ako je vojna alebo zemetrasenie.
Zdroj: IndiaTimes, WionNews
(JM)
