Holubí robot dokáže lietať bez dôležitej časti všetkých lietadiel. V budúcnosti môže ovplyvniť ich konštrukciu, ale i spotrebu paliva.
Robot PigeonBot II. Zdroj: New Scientist, David Lentink
Málokto vie, na čo lietadlu slúži vertikálny stabilizátor alebo takzvaná smerovka – zvislá časť na chvoste lietadla, ktorá pripomína plutvu žraloka. Lietadlo potrebuje na stabilizáciu letu a zmenu smeru práve vertikálny stabilizátor, ktorý však spôsobuje určitý odpor vzduchu. Lietanie bez vertikálneho stabilizátora by teda bolo energeticky efektívnejšie, ale letecký priemysel zatiaľ nedosiahol tento technologický level.
Holubí robot
Vtáky vertikálny stabilizátor nepotrebujú. Práve nimi sa inšpiroval David Lentink, profesor biomimetiky na univerzite v Groningene, ktorý vyvinul robotický model holuba PigeonBot II so skutočným holubím perím, aby ukázal, ako vtáky lietajú. Informáciu o technologickej novinke priniesol server New Scientist.
Lentink v predchádzajúcej práci zistil, že vtáky počas letu neustále upravujú tvar krídel aj chvosta. Vo svojom najnovšom článku ukázal, že jeho holubí robot dokáže tieto pohyby replikovať.
Holubí robot PigeonBot II lieta bez vertikálneho stabilizátora. Zdroj: Youtube New Scientist
Lietadlá s nižšou spotrebou paliva
Algoritmus holubieho robota PigeonBot II riadi deväť servomotorov, ktoré pohybujú perím a neustále menia tvar krídel a chvosta. Algoritmus napodobňuje reflexy, o ktorých sa predpokladá, že ich používajú vtáky na stabilizáciu letu. Robotický holub bol úspešne testovaný vo veternom tuneli a potom autonómne lietal aj pod holým nebom.
Okrem toho, že profesor Lentink ukázal, ako dokážu vtáky lietať bez vertikálnych stabilizátorov, otvoril cestu k navrhovaniu lietadiel s nižšou spotrebou paliva.
„Európska skupina Airbus vytvorila koncept, ktorý si predstavoval, ako by takéto lietadlo malo vyzerať. Naša štúdia poskytuje vedomosti na realizáciu ich myšlienok,“ uviedol Lentink. Okrem toho nový konštrukčný koncept znižuje radarový podpis lietadla, čo môže zlepšiť prevádzku prúdových stíhačiek.
Zdroj: New Scientist
(LDS)
