Pri predstave, že by bola celá Zem pokrytá základňovými stanicami, ktoré držia pokope káble, začali hľadať vedci aj iné spôsoby bezdrôtovej komunikácie. Po vypustení prvej družice si ľudia uvedomili obrovské možnosti, ktoré satelitné technológie môžu priniesť, a to aj také, pri ktorých by mal komunikačný systém pomocou družíc pokryť celý povrch Zeme, a teda aj miesta ako púšte, moria či póly.
Kozmická technika sa začala rýchlo rozvíjať a s ňou prišiel aj rozvoj kozmických spojov. V tejto súvislosti ide o družicové vysielanie rozhlasu a televízie, ale tiež o využitie telekomunikačných družíc na diaľkový prenos širokopásmových signálov i na realizáciu spojení medzi mobilnými účastníkmi.1
Myšlienky, ktoré boli fantáziou, sa stali skutočnosťou
Autorom prvého verejne publikovaného konceptu komunikačných satelitov bol vedec a spisovateľ vedecko-fantastickej literatúry Arthur C. Clarke. Uverejnil ho v roku 1945 pod názvom „Extra-Terrestrial Relays“ (Mimozemské spojenia). V článku popísal komunikačný satelitný systém, veľmi podobný tomu, ktorý poznáme dnes. Hoci v tom čase išlo len o predstavy o fungujúcom systéme, Clarke bol prvým človekom, ktorý navrhol umiestnenie satelitov na rovníkovej dráhe, 36-tisíc kilometrov vzdialenej od zemského povrchu. Tie mali slúžiť na vytvorenie globálnej komunikačnej siete. Clarkov koncept bol publikovaný 12 rokov pred vypustením prvej umelej družice Zeme – Sputnik.2
Kedysi a dnes…
Obrovský rozvoj satelitných komunikačných systémov je v súčasnosti podporený približne 2 000 satelitmi, ktoré časovo súčasne sprostredkúvajú digitálnu komunikáciu s rôznymi miestami na Zemi. Satelitné systémy dnes zabezpečujú prenos a šírenie televíznych a rádiových signálov, riadiacich dát a iných signálov napríklad pre informačné systémy na lokalizáciu a navigáciu. Satelitné komunikačné systémy výrazne podporujú aj prieskum Zeme a vesmíru.
Aj Slovensko má svoju prvú družicu
Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) vypustila v roku 2010 prvý stratosférický balón. Sonda pomenovaná podľa Júliusa Satinského JULO1 dosiahla výšku 40 kilometrov nad povrchom Zeme. Odvtedy vyvinuli naši vedci aj družicu skCUBE. Je to malý satelit v tvare kocky s rozmermi 10 x 10 x 10 centimetrov a hmotnosťou okolo jedného kilogramu. Družica bude lietať okolo Zeme vo výške 450 až 720 kilometrov nad zemským povrchom. Na svojej palube bude mať umiestnenú ukotvenú kameru a tiež hlavný experiment na príjem veľmi dlhých rádiových vĺn prichádzajúcich z vesmíru a z horných vrstiev atmosféry.
„Vedecký prínos misie bude spočívať najmä v štúdiu rôznych javov vo vysokej atmosfére Zeme, tzv. nadoblačných bleskov, ale sme zvedaví aj na signály prichádzajúce z hlbín vesmíru. Na palube máme vlastne také elektronické ucho, ktorým budeme počúvať, ako k nám prehovára vesmír. Rovnako sa veľmi tešíme na fotografie z našej palubnej kamery. Cieľom bude zachytiť Slovensko z vesmíru našou vlastnou družicou,“ povedal Jakub Kapuš, predseda OZ SOSA, spolutvorca prvej slovenskej družice. Družicu predstavili slovenskej verejnosti v januári 2016 a odvtedy sa pripravuje na svoj let, ktorý sa očakáva už v najbližších mesiacoch.
Satelity blízke či vzdialené
Pri vstupe do areálu RTVS nejedného návštevníka upúta pohľad na veľkorozmernú satelitnú anténu. Pri tejto príležitosti si vo videu zaspomínali na históriu prenosu televízneho signálu – geostacionárne družice umožňujú televízne satelitné vysielanie už od 70. rokov 20. storočia. Satelitné antény (paraboly) majú dnes mnohí aj na svojich oknách či balkónoch. Na rozdiel od vesmírnych satelitov sú však statické a nikdy sa nestanú žiariacimi svetielkami, ktoré môžeme pozorovať na nočnej oblohe.
1,2 http://www.ktl.elf.stuba.sk/~orgon/Satelitna_komunikacia.pdf
Spracovala: Monika Hucáková pre NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity; https://upload.wikimedia.org (ilustračný obrázok)
Redigoval a uverejnil: MZ
ZvedaVEC je cyklus krátkych filmov, ktoré sa venujú vede a technike. Ako „sprievodca“ novými technológiami v nich vystupuje Branči (Branislav) Kováč alias raper Vec a za nás zvedavých divákov kladie otázky. Odľahčenou formou nám ukazuje možné využitie rôznych technológií a vedeckých výdobytkov v našej súčasnosti a budúcnosti.