Nikola Tesla patrí medzi najvýznamnejších vedcov a vynálezcov všetkých čias. Svoj intelekt uplatnil v niekoľkých samostatných odboroch, venoval sa najmä vynálezom súvisiacim s osvetlením, rozvodom elektriny, časticovými zbraňami, umelou inteligenciou a aerodynamikou. Medzi jeho najväčšie objavy a vynálezy patria zariadenia poháňané striedavým prúdom, röntgenové žiarenie, úsporná žiarovka, rádiový signál, bezdrôtový prenos elektrickej energie a 300 ďalších patentov. Práve vďaka jeho vynálezom došlo k skutočne plnému využitiu potenciálu elektromagnetizmu a elektrickej energie. Aj keď nebol primárnym objaviteľom striedavého prúdu alebo vynálezcom úplných základov príslušnej technológie, práve on ako prvý na svete bol schopný v 80. – 90. rokoch 19. storočia túto technológiu efektívne použiť.
Nikola Tesla sa narodil 10. júla 1856 v Smilijane na území dnešného Chorvátska, bol však srbskej národnosti. Už 
od detstva vynikal neobyčajnou fotografickou pamäťou, vďaka ktorej sa ľahko naučil šesť cudzích jazykov. Taktiež bol schopný intenzívne a prakticky využívať tvorivú vizualizáciu. Keďže mal talent na prírodné vedy, rozhodol sa pre štúdium matematiky, fyziky a mechaniky na Vysokej škole polytechnickej v Grazi so štipendiom Vojenskej oblasti v roku 1875. Práve tu sa pri štúdiu po prvýkrát stretol s Grammovým dynamom, ktoré fungovalo ako generátor a po zapojení na spätný chod sa stalo elektrickým motorom. Už vtedy začal uvažovať o využití striedavého prúdu. Keď bola v roku 1876 vojenská oblasť zrušená, štipendium stratil a nepodarilo sa mu ukončiť druhý ročník štúdia. Z finančnej núdze sa dostal k hraniu hazardných hier. Nakoniec však v štúdiu pokračoval, ale v roku 1878, tesne pred skúškami zo školy odišiel. V roku 1879 krátkodobo pracoval v Maribore a potom na Reálnom gymnáziu v Gospići. Ďalší rok strávil v Prahe, kde sa mu síce nepodarilo dostať sa na univerzitu, ale pravidelne navštevoval prednášky a knižnicu, kde získaval ďalšie vedomosti a sledoval novinky v oblasti elektrotechniky.
Preslávil ho moderný indukčný motor
V roku 1880 sa presťahoval do Budapešti, kde pracoval pre telegrafickú spoločnosť a začala sa tu rozbiehať jeho kariéra. Tesla vo svojej autobiografii spomína, že bol schopný vizualizovať si konkrétne prístroje tak, že keď skladal a vyrábal svoje vynálezy, mal všetky plány a špecifické detaily iba vo svojej hlave. Údajne spával len dve hodiny denne a neustále pracoval na svojich prístrojoch a teóriách. Svoje prístroje bol schopný rozmerať a naplánovať s presnosťou na desatinu milimetrov bez použitia matematických tabuliek alebo logaritmického pravítka. V tomto čase sa začal intenzívne zaoberať výskumom elektriny, pričom vynašiel princíp striedavého prúdu. Vytvoril tiež svoj prvý elektrický vynález, telefónny zosilňovač (teda bežný reproduktor). Taktiež rozpracoval nápad o rotujúcom magnetickom poli. V roku 1882 sa presťahoval do Paríža, kde začal pracovať pre Kontinentálnu Edisonovu spoločnosť. V rámci plnenia jednej úlohy v Štrasburgu v roku 1883, vo voľnom čas zostrojil na základe idey o rotujúcom magnetickom poli, svoj prvý indukčný motor. O dva roky neskôr odišiel do Spojených štátov amerických, kde sa už natrvalo usadil. Spočiatku pracoval pre Edisona v jeho firme Edison Machine Works. Pre rozdielnosť názorov a z toho vyplývajúce nezhody sa napokon ich cesty rozišli a v roku 1886 si Tesla založil vlastnú spoločnosť Tesla Electric Light & Manufacturing, ktorá sa zaoberala predovšetkým výrobou a patentovaním vylepšení pre oblúkové lampy. Snom Teslu však bolo venovať sa strojom na striedavý prúd, s čím investori nesúhlasili a prepustili ho. Istý čas si nedokázal nájsť zamestnanie vo svojom odbore, preto pracoval ako robotník. Situácia sa zmenila podpisom zmluvy s Edisonovým veľkým rivalom Westinghousom v roku 1887, kedy pokračoval v jeho laboratóriách vo výskume striedavého prúdu a množstve iných objavov. Práve rok 1887 bol pre Teslu prelomovým rokom jeho vynálezcovského úsilia, keď skonštruoval prvý bezkefkový indukčný motor na striedavý viacfázový prúd, ktorý o rok neskôr predstavil Americkému inštitútu elektrotechnických inžinierov.
Vizionárstvo
V roku 1899 sa Tesla presťahoval do Colorado Springs, kde sa mu podarilo vybudovať si vlastné špecializované laboratórium. V ňom sa niekoľko mesiacov zaoberal vizionárskymi výskumami, ktoré súviseli najmä s bezdrôtovým prenosom elektrickej energie. V roku 1900 Tesla opustil mestečko Colorado Springs, vrátil sa do New Yorku a v Long Islands začal pracovať na projekte budovania bezdrôtovej svetovej vysielacej veže – tzv. Wardenclyffskej veže. Jej úlohou bolo bezdrôtovo distribuovať elektrinu na veľké vzdialenosti. Americký finančník J. Pierpont Morgan mu na ňu poskytol kapitál 150 tisíc dolárov. Vďaka tomu sa Tesla mohol pustiť do budovania veže vysokej 57 metrov, avšak celý projekt si vyžadoval ďalšie finančné investície. J. P. Morgan po niekoľkých rokoch nevidel návratnosť svojich investícií a prestal preto Teslu podporovať. Nikola Tesla sa snažil získať prostriedky z iných zdrojov, nebol však úspešný. Projekt nebol dokončený a z tohto dôvodu Wardenclyffskú vežu v roku 1917 zbúrali. Tesla sa v tom čase ocitol vo veľkých právnych ťahaniciach s G. Marconim ohľadom vynálezu rádia. Marconi získal v roku 1909 Nobelovu cenu za fyziku za objav rádia, napriek tomu, že ho objavil Tesla už niekoľko rokov pred ním. Aj keď bolo Teslovo prvenstvo jednoznačne preukázateľné, Marconi mal v tejto dobe veľký vplyv, a tak bol tento spor súdne vyriešený v Teslov prospech až v roku 1943, tri mesiace po Teslovej smrti. Teslove finančné problémy narastali, nedarilo sa mu získať potrebné peniaze na ďalšie projekty. Po prvej svetovej vojne sa stiahol do ústrania a pokračoval ďalej vo svojich výskumoch, ale už viac v teoretickej rovine. Zaoberal sa futuristickými projektmi ako napr. lúčmi smrti (teleforce), ktoré v 2.svetovej vojne ponúkol vláde USA ako prípadnú obranu proti nacistickému Nemecku. Vo svojich spisoch sa Tesla zmienil o tom, že predpokladá ďalekosiahle dôsledky rozvoja elektrických zariadení, medzi ktoré radil vznik celosvetovej informačnej bezdrôtovej siete pre prenos hlasu, textu a obrazu. Nikola Tesla zomrel 7. januára 1943 v New Yorku.
Teslove vynálezy v ZCV Aurelium
Jeden z najvýznamnejších vynálezcov všetkých dôb, Nikola Tesla, stojí takmer za všetkým, čo je dnes vo fyzike spojené s elektrickou energiou. Skonštruoval hydroelektráreň na Niagarských vodopádoch s turbínami vyrábajúcimi striedavý prúd, objavil princíp diaľkovo ovládaných mechanizmov, napríklad lietadiel, ponoriek a lodí. Stal sa priekopníkom bezdrôtového spojenia a bezdrôtových prenosov energie, pracoval na získavaní energie zo slnka. Už v roku 1909 predpovedal bezdrôtové prenosy dát mobilnými telefónmi a mobilnými sieťami. V Zážitkovom centre vedy Aurelium je tomuto významnému vedcovi venovaná samostatná časť expozície s názvom Teslov svet. Niekoľko exponátov návštevníkov zavedie do sveta elektrických výbojov, bleskov a plazmy, pričom vysvetlí mechanizmus ich vzniku, ich vlastnosti, ako aj konštrukciu prístrojov na ich vybudenie a kontrolu. Teslov svet pozostáva z Teslovej cievky a Spievajúcej plazmy. Ak sa chcete o Teslovych objavoch dozvedieť viac, navštívte Zážitkové centrum vedy Aurelium. Všetky potrebné informácie nájdete na web stránke www.aurelium.sk.
Spracovala: Martina Pitlová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT, www.wikipedia.org
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ
Použitá literatúra:
[1] Čižmárová Libuše. 100 nejslavnějších vědců: nejvýznamnější osobností vědy od starověkého Řecka po současnost. 1. vyd. Brno: Jota, 2009. ISBN 9788072176588.
[2] Childress, David: Nikola Tesla a jeho tajné vynálezy. Citadella, 2012. ISBN 978-80-970875-0-0.
[3] Tesla, Nikola: Můj životopis a moje vynálezy. Dialog, 2012. ISBN 978-80-7424-042-3.
[4] Tesla, Nikola: Zbraňové systémy a jiné články. Dialog, 2013. ISBN 978-80-7424-057-7.
[5] Chaney, Margaret. Tesla. Člověk mimo čas. Praha : Citadela, 2012. ISBN978-80-970875-7-9.
[6] Hriňák, Martina: Nikola Tesla – Človek, ktorý rozsvietil svet. Mladý vedec, dostupné online: http://www.mladyvedec.sk/archiv/archiv-druheho-cisla/30-nikola-tesla-lovek-ktory-rozsvietil-svet.html.
[7] Mlýnek, Rado. Nikola Tesla mal 300 patentov. SME. Dostupné online na: https://korzar.sme.sk/c/5676964/nikola-tesla-mal-tristo-patentov.html#ixzz4bJA7oSd2.