O sieťach piatej generácie (5G) kolujú rôzne mýty, preto sme sa na túto tému rozhodli pozrieť s odborníkom.
Zdroj: CVTI SR
Od sietí 5G sa očakáva najmä 100-násobné zrýchlenie prenosu dát. Bude pre ne potrebná hustejšia sieť bázových staníc, než ako tomu bolo pri sieťach predchádzajúcich generácií. Nové anténne systémy však dokážu tvarovať vyžarovaný výkon, čiže energia nebude vyžarovaná rôznymi smermi, ale spracovaný signál bude trekovať konkrétne zariadenie.
Z dôvodu nárastu používateľov a masového využívania internetu hrozí, že len na prenos dát by ľudstvo o necelé dve desiatky rokov spotrebovalo polovicu všetkej vyrobenej energie. Práve preto je dôležitý vývoj nových technológií, napríklad 5G siete, ktorá zníži cenu a energiu za prenesený bit.
V čom sa 5G odlišuje od jej predchodcov? Kde sa 5G oplatí zavádzať? Bude pre využívanie 5G potrebné zmeniť mobilné zariadenie? Čo ponúka internet vecí? Líši sa žiarenie z antén 5G od iných zariadení či slnečného žiarenia? Kedy možno očakávať nástup 6G?
Odpovede na tieto a ďalšie otázky sme v podcaste Veda na dosah hľadali s doktorom Milanom Ťapajnom zo Slovenskej akadémie vied (SAV).
Ing. Milan Ťapajna, PhD., pôsobí v Elektrotechnickom ústave SAV v Bratislave, kde je zároveň zástupcom riaditeľa. Vo svojom výskume sa zameriava na štúdium elektrických vlastností a spoľahlivosti nových elektronických súčiastok, najmä tranzistorov na báze širokopásmových polovodičov pre vysokofrekvenčné a vysokovýkonové aplikácie. Aktuálne sa venuje skúmaniu možností využitia oxidu gália (Ga2O3) na prípravu elektronických súčiastok pracujúcich pri vysokých napätiach (1 – 10 kV). Nasadenie takýchto súčiastok môže výrazne rozšíriť konštrukčné možnosti elektronických systémov v doprave či pri nízkostratovom prenose elektrickej energie.
Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.
