Ocenený Ing. Rastislav Havrila, PhD., odborník v oblasti elektrotechnika, automatizácia a riadiace systémy – elektrické pohony a výkonová elektronika, z Elektrotechnického výskumného a projektového ústavu (EVPÚ), a. s., Nová Dubnica
Vyvrcholením Týždňa vedy a techniky na Slovensku je udelenie ocenení za prácu a dosiahnuté výsledky v oblasti vedy a techniky. Slávnostné vyhlásenie výsledkov sa uskutočnilo 10. novembra 2016 o 19.00 hod. v INCHEBA Expo v Bratislave. Cenu za vedu a techniku v piatich kategóriách (Osobnosť vedy a techniky, Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky, Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov, Popularizátor vedy a Vedecko-technický tím roka) odovzdal oceneným minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Peter Plavčan, ktorý prevzal záštitu nad podujatím. Cena za vedu a techniku sa udeľuje od roku 2014, kedy nahradila Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Cieľom tejto transformácie je zvýšenie spoločenskej prestíže udeľovania cien za vedu a techniku.
Ing. Rastislavovi Havrilovi, PhD., bola udelená Cena za vedu a techniku v kategórii Osobnosť vedy a techniky. Navrhovateľ: Zväz priemyselných výskumných a vývojových organizácií.
Ing. Rastislav Havrila, PhD. (1974), pochádza zo Strážskeho. V rokoch 1992 – 1997 študoval na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline, odbor Silnoprúdová elektrotechnika. Od roku 2004 je riaditeľom výskumu a vývoja v Elektrotechnickom výskumnom a projektovom ústave (EVPÚ) Nová Dubnica, a. s. Aktívne pracuje v oblasti výkonovej elektroniky, pričom hlavný dôraz kladie na to, aby výsledky dosiahnuté pri riešení výskumno-vývojových projektov boli v plnom rozsahu implementované do návrhu a realizácie priemyselných zariadení. Pri návrhu a realizácií nových výrobkov využíva najvyspelejšie, ale pre dané zariadenie optimálne technológie, vrátane výberu vhodných výkonových prvkov.
Dlhodobo sa venuje problematike statických výkonových meničov, pričom predmetom jeho výskumných a vývojových aktivít sú obvodové štruktúry, návrh riadiacich algoritmov, simulácia systémov a návrh software s cieľom aplikovania zistených poznatkov do zariadení priemyslu. Okrem štandardných meničov bol napríklad pri realizácii zdrojov pre napájanie magnetov časticových urýchľovačov, meničov pre dopravnú techniku a špeciálnych polohovacích zariadení. Je zodpovedným riešiteľom množstva projektov s grantovou podporou z viacerých agentúr a autorom a spoluautorom viacerých patentov a vedeckých publikácií s citačným ohlasom. Implementáciou jeho unikátnych algoritmov do mikropočítačových riadiacich štruktúr dochádza k zvyšovaniu technických parametrov meničov a zlepšeniu parametrov súvisiacich s elektromagnetickou kompatibilitou, pri súčasnom znížení nákladov počas celého ich životného cyklu. Viaceré navrhnuté riešenia sú predmetom ochrany priemyselného vlastníctva.
Ing. Rastislav Havrila, PhD., nám poskytol rozhovor.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Patríte medzi troch ocenených v kategórii Osobnosť vedy a techniky, ktorým bola udelená Cena za vedu a techniku. Čo pre Vás táto cena znamená?
R. HAVRILA: „Cena pre mňa znamená predovšetkým potvrdenie toho, že dlhodobá cielená práca má zmysel a v niektorých výnimočných prípadoch si ju všimne a ocení aj širšie okolie. Vážim si to a verím, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky bude v tejto tradícii pokračovať a aj touto formou motivovať pracovníkov vedy a výskumu k ich tvorivej, ale niekedy nedocenenej práci.“
M. B.: Cenu ste získali za výsledky dosiahnuté pri riešení a riadení výskumno-vývojových projektov v oblasti výkonovej elektrotechniky a statických výkonových meničov s unikátnymi realizačnými výstupmi v množstve priemyselných zariadení. Mohli by ste nás aspoň stručne oboznámiť s Vašimi aktivitami?
R. HAVRILA: „Naša akciová spoločnosť sa venuje výskumu a vývoju zariadení aj v oblastiach, ktoré nie sú v hlavnom komerčnom prúde. Ide o vývoj špeciálnych systémov, ktoré vyžadujú veľké množstvo práce zameranej na analýzy riešení a návrh unikátnych štruktúr a typológií, pričom nie je predpoklad sériovej výroby vo väčšom meradle. Ako príklad takýchto zariadení môžem uviesť napájacie zdroje pre časticové urýchľovače. Tieto sú, tak ako aj samotný urýchľovač, navrhované na mieru, pričom pracujeme so supravodivými magnetmi ako záťažou našich zariadení a energia je v dynamických režimoch uskladňovaná v superkondenzátoroch. Ďalšou oblasťou nášho záujmu je doprava, a to predovšetkým železničná. Stali sme sa štandardným výrobcom a dodávateľom pomocných meničov pre koľajové vozidlá a v posledných rokoch intenzívne pracujeme aj v oblasti moderných trakčných pohonov. Samozrejme máme aktivity aj v ďalších oblastiach elektrotechnického priemyslu.“
M. B.: Aký je ich hlavný prínos?
R. HAVRILA: „V prípade zdrojov pre urýchľovače častíc je ich prínos asi jasný. Umožňujú výskum v oblasti časticovej fyziky, pričom pomáhajú posúvať hranice nášho poznania. Ostatné zariadenia, ktoré sú predmetom nášho vývoja, predstavujú moderné systémy, s minimalizovanou energetickou náročnosťou, vysokou spoľahlivosťou, optimalizovanými prevádzkovými nákladmi a v prípade meničov pre koľajové vozidlá napríklad pomáhajú zvyšovať bezpečnosť, komfort a kultúru cestovania. V ekonomickom ponímaní ide o zariadenia s vysokou pridanou hodnotou. Pri ich výrobe zamestnávame množstvo ďalších pracovníkov a to nie len v našej firme, ale aj v okolí.“
M. B.: Čomu sa venujete v súčasnosti?
R. HAVRILA: „Momentálne v našej firme prebieha upgrade informačných systémov, takže sa venujem optimalizácii procesu riadenia vývojovej dokumentácie a jej prechodu cez technológiu do výroby. V etape skúšok máme kompletnú elektrickú výzbroj viacsystémového rušňa. Za tento projekt získali moji kolegovia ocenenie v kategórii vedecko-technický tím roka. V súčasnosti ale už pripravujeme podmienky pre opakovanú výrobu.“
M. B.: Čím by ste sa chceli zaoberať v ďalšom výskume?
R. HAVRILA: „Oblasť statických výkonových meničov je dynamická oblasť elektrotechnického priemyslu. Zavádzaním digitálnych riadiacich systémov sa podstatne zlepšili možnosti na podporu zákazníka počas ich celého životného cyklu. Budeme pokračovať vo vývoji monitorovacích a diagnostických systémov našich zariadení so zameraním na diaľkovú diagnostiku, či už využitím ethernetového pripojenia, alebo s bezdrôtovým prenosom dát. V najbližšej budúcnosti tiež začneme vývoj a stavbu prototypov s novými komponentami na báze karbidu kremíka (SiC). Nejde o absolútne novú technológiu, ale v oblasti nášho výkonového a napäťového záujmu je na svete len pár výrobcov, ktorí ju už aplikujú vo svojich výrobkoch. Ako všetky nové technológie, aj táto zatiaľ vykazuje známky zvýšených nákladov, ale predpokladáme, že ceny sa zhromadnením výroby čipov dostanú na akceptovateľnú úroveň. Nasadením týchto prvkov očakávame ďalšie zvýšenie účinnosti a zníženie rozmerov a hmotnosti našich zariadení. Keďže ide o zavedenie novej technológie, očakávam veľký rozsah prác aj v spolupracujúcich systémoch, či už pôjde o budiace, alebo riadiace obvody.“
M. B.: Ďakujem za rozhovor. V mene redakcie Vám blahoželám k oceneniu a želám veľa ďalších úspechov.
Zoznam všetkým ocenených v jednotlivých kategóriách nájdete na stránke podujatia Týždeň vedy a techniky na Slovensku alebo v e-novinách Vedecký kaleidoskop.
Hlavným organizátorom Týždňa vedy a techniky na Slovensku je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR a Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. Generálnym partnerom podujatia je spoločnosť Huawei.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
Portrét v úvode: z archívu Ing. Rastislava Havrilu, PhD.