Doktor Otto Verbich je autorom a spoluautorom devätnástich vynálezov. Počas svojej kariéry publikoval viac ako osemdesiat článkov v odborných vedeckých časopisoch. Pôsobil na Tokijskej univerzite, absolvoval stáž vo viacerých laboratóriách v USA. Rozhovor pre portál Veda na dosah poskytol pri príležitosti prevzatia ocenenia za Celoživotné zásluhy vo vede a technike.
Elektrotechnológ Ing. Otto Verbich, PhD. je špecialista v oblasti elektrotechnológií a materiálov, kde sa angažoval predovšetkým vo výskume a vývoji káblov, vodičov, elektroizolačných materiálov, optoelektroniky, metalických a optických káblov. Má viac ako 45-ročnú prax v aplikovanom výskume. Je autorom a spoluautorom devätnástich vynálezov, publikoval viac než osemdesiat odborných článkov v prestížnych zahraničných časopisoch a zborníkoch.
V rámci Týždňa vedy a techniky vám bolo udelené ocenenie za Celoživotné zásluhy vo vede a technike. Prekvapilo vás to?
Iba čiastočne. Vedel som o kompletácii materiálov k podaniu návrhu. Udelenie ale bolo po toľkých rokoch milým prekvapením a asi súvisí i s mojím životným jubileom (pozn. red.: vo februári dovŕši 70 rokov).
Ako by ste svoju prácu popísali laikovi?
Práca vo výskume a koordinácia tímov a vedeckých pracovníkov pozostáva vo vytyčovaní si cieľov a hľadaní optimálnej cesty ich dosahovania. V prípade aplikovaného výskumu sú to často reakcie na konkrétne potreby priemyslu a na vývoj vo svete.
Doktor Otto Verbich si prevzal ocenenie Osobnosť vedy a techniky 2019 z rúk ministerky Martiny Lubyovej, Zdroj: Ján Lštinec – CVTI SR
Ste expertom pre oblasť elektrotechnológií a materiálov, výskum káblov, vodičov a elektroizolačných materiálov. Dostal sa niektorý z vašich objavov do nášho každodenného používania?
Odbor elektrotechniky Elektrotechnológia mal svoje zlaté obdobie pri objavovaní nových materiálov z oblasti plastov a elastomérov v sedemdesiatych rokoch. Po optimalizovaní ich spracovaní a riešení životnosti hotových výrobkov celosvetovo ustupoval zo svojho postavenia. Niekde splynul s energetikou, inde s klasickou materiálovou vedou (Material Science). Jeho význam vzrástol pri hľadaní nových konštrukcií, ako to bolo napríklad u optických káblov. Spolupracovali sme na viacerých projektoch i s Bellovými laboratóriami v rámci prípravy spoločného podniku vo VUKI. Po rozdelení Česko-slovenskej federatívnej republiky projekt zanikol.
Okrem toho ste autorom devätnástich vynálezov. Ktorý je váš najobľúbenejší?
Asi rad nových typov koaxiálnych káblov s významne lepšou účinnosťou tienenia pre káblovú televíziu. Ešte na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Neskôr nehorľavé káble pre uzatvorené priestory so zvýšenou hustotou osôb a majetku, čo bola reakcia na požiare v hoteloch, na letiskách, staniciach podzemných dráh a podobne. Z toho potom boli vyvíjané i káble pre jadrové elektrárne.
Ocenenie ste získali aj za koordináciu projektov v CERN a PHARE, čo tieto projekty zahŕňali?
V rámci PHARE som pôsobil ako prednášajúci, v tom čase o transfere technológií. Využíval som poznatky z transformácie Výskumného ústavu káblov a izolantov na nové podmienky v deväťdesiatych rokoch, ako i skúsenosti z Tokijskej technickej univerzity a Bellových laboratórií, kde som pôsobil. Pre CERN sme výskumom kombinácií rôznych izolačných a plášťových materiálov vyvinuli káble spĺňajúce veľmi náročné podmienky, ktoré nám zadali a šesťdesiat kilometrov takýchto káblov sme im aj dodali.
Čo by ste poradili mladým slovenským vedcom?
Aby mali vzory vo svojich starších, skúsenejších kolegoch a usilovali sa ich prekonať. Okrem toho publikovať, zúčastňovať sa na konferenciách a absolvovať zahraničnú stáž na prestížnom pracovisku.