Ambasádorom novej hvezdárne, pričom ide o prvú profesionálnu hvezdáreň v Bratislave, je prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella.
Kupola prvej hvezdárne v Bratislave je jednou z najmodernejších na Slovensku. Nachádza sa na streche Deutsche Schule v Bratislave (DSB). Zdroj: fb Slovenské planetáriá
Hvezdáreň, ktorá bola slávnostne otvorená 25. apríla, sa nachádza na pôde Deutsche Schule v Bratislave (DSB). Škola sa ju rozhodla vybudovať v rámci celkovej rekonštrukcie novej budovy. Projekt sa podarilo zrealizovať primárne vďaka nadšeniu jedného z rodičov, ktorý odštartoval verejnú zbierku, a vďaka členom občianskeho združenia Slovenské planetáriá, ktorí pokryli technickú stránku projektu a v budúcnosti budú zabezpečovať aj odborný dohľad nad aktivitami hvezdárne.
Počas slávnostného ceremoniálu Ivan Bella vyzdvihol, že tento jedinečný projekt rozšíri možnosti vzdelávania v oblasti astronómie a prírodných vied v spolupráci s renomovanými odbornými lektormi. Na ceremoniáli sa zúčastnil aj minister školstva Tomáš Drucker, ktorý tiež patrí medzi nadšencov vesmíru. Hvezdárni poprial do budúcnosti všetko dobré.
Ivan Bella počas slávnostného otvorenia prvej bratislavskej hvezdárne. Zdroj: SZA. Autor: P. Bartek
Moderná hvezdárska kupola
Novú hvezdársku kupolu možno považovať za jednu z najmodernejších na území Slovenska. Ide o unikátne technické riešenie konštrukcie od dr. Jana Lochmana s jedinečným bezbariérovým prístupom do kupoly, podlahou otáčajúcou sa synchrónne s kupolou, realizovanou firmou Sincon z Českej republiky.
Kupola s priemerom 5,4 metra sa môže pýšiť moderným teleskopom Omegon Ritchey-Chretien Pro RC 406/3250 (priemer 406 mm), slnečným teleskopom Coronado ST 70 400 (70 mm priemer), spektroskopom Sheylak a montážou teleskopu Skywatcher EQ8-RH Pro SynScan GoTo s automatickým navádzaním.
Dlhá cesta k hvezdárni v Bratislave
V článku Bratislava má hvezdáreň!, uverejnenom na stránke Slovenského zväzu astronómov, zhrnul autor Pavol Rapavý aj predchádzajúce snahy o vybudovanie hvezdárne na území hlavného mesta. Prvá hvezdárnička, ako ju vo svojom článku Tri vzdušné zámky na Eselbergu nazval Eugen Gindl, bola v Bratislave vybudovaná takmer pred sto rokmi v roku 1937. Nachádzala sa západne od hradu na návrší zvanom Eselberg (Somársky vrch). Astronómovia ju nazývali aj náš pavilón či náš vagón. Hvezdáreň, ktorá vznikla z iniciatívy Štefánikovej astronomickej spoločnosti, založenej v roku 1936, však nemala dlhé trvanie. Bratislavskí astronómovia museli hvezdáreň v roku 1938 vypratať a po skončení 2. svetovej vojny sa už jej činnosť neobnovila.
Pozrite si
Povojnové obdobie a 50. roky
I povojnové obdobie pamätá snahy o vybudovanie hvezdárne. Ako píše Pavol Rapavý, „bolo pripravených niekoľko skvelých architektonických návrhov, no k realizácii nedošlo“. Výstavba hvezdárne mala tiež významných podporovateľov, medzi inými vtedajšieho povereníka školstva a kultúry Laca Novomeského či Antonína Bečvářa. Štefánikova astronomická spoločnosť zanikla v roku 1953 a niekoľko rokov nemala za seba náhradu.
V roku 1958 vystavovala firma Zeiss na veľtrhu v Lipsku planetárium. Primátori Prahy a Bratislavy podpísali záväzné objednávky a nadšenci dúfali, že sa pri planetáriu postaví i hvezdáreň. Pri bratislavskom PKO bol otvorený astronomický úsek. Jeho vedúcim sa stal Kornel Bézay, neskôr ho vystriedala Katarína Maštenová. Moderné planetárium bolo plánované na nábreží, nikdy sa však nezrealizovalo.
70. roky a Elemír Kéčkei
Nové nádeje na vybudovanie hvezdárne priniesli aj 70. roky. Za hvezdárničku z roku 1970 vďačili nadšenci Elemírovi Kéčkeiovi, astronómovi amatérovi, ktorý ju postavil na streche n. p. Tesla Elektroakustika na Karpatskej ulici. Hoci sa na dlhé roky stala akousi mekkou milovníkov astronómie v Bratislave, nakoniec tiež zanikla. Jej kupolu previezol vrtuľník na výškovú budovu do Rače, kde bola zapísaná ako vecné bremeno Slovenského zväzu astronómov amatérov. Bratislavčania sa tak napriek snahám mnohých nadšencov dočkali hvezdárne až v roku 2024.
Nová hvezdáreň bude prístupná aj verejnosti
Nová profesionálna hvezdáreň bude slúžiť v prvom rade študentom Deutsche Schule v Bratislave, astronomickému klubu a jeho členom, deťom, mládeži a univerzitným študentom. Sprístupnenie hvezdárne širokej verejnosti je plánované v dohľadnej budúcnosti, možno už na jeseň tohto roku.
Bratislava sa tak môže pýšiť svojou prvou hvezdárňou, ktorá bude síce v budúcnosti slúžiť aj širšej verejnosti, no stále nejde o plnohodnotnú inštitúciu schopnú pokryť potreby hlavného mesta.
Sám Ivan Bella vo svojom príhovore spomenul fakt, že hvezdáreň vznikla len vďaka aktivite občanov a súkromného sektora. Podľa neho je nešťastné, že občianska spoločnosť musí suplovať úlohu štátu, respektíve samosprávy.
Zdroj: Slovenský zväz astronómov, kozmonautika.sk
(zh)
