Inžinierka získala Cenu za vedu a techniku 2022 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky.
Božena Tušová. Grafika: CVTI SR
Predsedníčka Slovenskej spoločnosti pre technickú normalizáciu Božena Tušová si v rámci tohtoročného Týždňa vedy a techniky prevzala Cenu za vedu a techniku 2022 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti technickej normalizácie.
Tento rok si pripomíname 100. výročie technickej normalizácie v Československu. Inžinierka, ktorá tiež oslávila životné jubileum, v našom rozhovore pre Vedu na dosah približuje svoje najväčšie úspechy počas sedemnásťročného pôsobenia v Slovenskom ústave technickej normalizácie, opisuje, kam sa technická normalizácia naprieč rokmi posunula a čo ju ovplyvňovalo.
Získali ste ocenenie v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky. Aký je to pocit?
Pocit z ocenenia, ktoré som si prevzala v piatok na slávnostnom odovzdávaní, je skvelý. Cítim veľké zadosťučinenie po sedemnástich rokoch, ktoré som venovala práci v oblasti technickej normalizácie v Slovenskom ústave technickej normalizácie (SÚTN), a po dvanástich rokoch v jeho vedení.
Dvanásť rokov ste pôsobili ako generálna riaditeľka Slovenského ústavu technickej normalizácie. Čo považujete za svoje najväčšie úspechy?
Za jeden z najväčších úspechov považujem to, že som dokázala vytvoriť kolektív s výnimočným pracovným nasadením. Najviac si vážim, že sa nám podarilo získať plnoprávne členstvo v európskych normalizačných organizáciách CEN (Európsky výbor pre normalizáciu) a CENELEC (Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike), ktoré bolo jednou z podmienok prijatia Slovenskej republiky do Európskej únie. Národný normalizačný orgán v Slovenskej republike musel k riadnemu členstvu preukázať splnenie deviatich požiadaviek na vstup do týchto organizácií. Zaujímavým faktom je, že sme členstvo získali v roku osemdesiateho výročia československej a slovenskej technickej normalizácie.
Ďalším z úspechov bolo zavedenie systému manažérstva kvality. V rámci projektu PHARE nám boli poskytnuté finančné prostriedky na uznanie Slovenského ústavu technickej normalizácie ako nezávislého NNO pre dosiahnutie jeho transformácie na neziskovú, verejnoprospešnú organizáciu.
Lákal vás technický svet vždy? Čo vás na práci najviac fascinovalo a napĺňalo?
Technické zručnosti som získala už v rodine, môj otec bol architektom. Vzdelávala som sa na strednej priemyslovej škole stavebnej a neskôr som absolvovala Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Práca ma veľmi napĺňala, pracovala som v projektovej organizácii v ULB Banských projektoch, ktoré projektovali inžinierske stavby pre generálneho dodávateľa Hornonitrianske bane Prievidza.
Tento rok si pripomíname 100. výročie technickej normalizácie v Československu. Akými zmenami si technická normalizácia prešla? Čo boli dôležité míľniky tohto obdobia?
Rok 2022 je významný pre technickú normalizáciu. Začiatky slovenskej priemyselnej normalizácie možno badať už v 19. storočí. Moderná inštitucionalizovaná normalizácia na národnej úrovni vznikla potom na začiatku 20. storočia.
História Československej normalizácie by nebola úplná, kebyže nezmienim jej zakladateľa a vedúcu osobnosť profesora Vladimíra Listova. Ako vedec a pedagóg sa významne podieľal na rozvoji elektrotechniky a ako organizátor sa nespochybniteľne zaslúžil o inštitucionálnu základňu československej technickej normalizácie a o jej rozvoj. Ako nestora technickej normalizácie spomeniem profesora Antona Rašku, ktorý pôsobil na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde zaviedol predmet o technických normách a v roku 1976 vydal aj prvú učebnicu Technická normalizácia.
V rokoch 1948 až 1950 došlo k prvým pokusom začleniť československú normalizáciu pod štátnu kontrolu. Prvým krokom bol zákon č. 185/1950 Zb. o organizácii výskumníctva a dokumentačnej služby, v ktorom sa po prvý raz cituje technická normalizácia ako prvok riadeného technického rozvoja. Za úspešný míľnik považujem aj zriadenie Úradu pre normalizáciu ako samostatný orgán štátnej správy v roku 1951 v Prahe.
Členovia Komisie pre vedu, techniku a vzdelávanie Zväzu slovenských vedeckotechnických spoločností. Zdroj: Archív BT
Dotkla sa československej technickej normalizácie zmena politického režimu v roku 1989?
Áno, nastala úplne nová éra, ktorú charakterizoval vysoký počet záväzných noriem ČSN (16 000) a ON (10 000), skončenie spolupráce so Stálou komisiou RVHP a výrazná orientácia na zavádzanie európskych a medzinárodných noriem. Strategickou úlohou technickej normalizácie sa stala podpora rozvoja trhového hospodárstva, odstraňovanie technických prekážok obchodu a harmonizácia technických noriem a aproximácia československých právnych predpisov s európskymi.
Ktorá z týchto zmien bola najdôležitejšia?
Najdôležitejšia bola zmena pohľadu na záväznosť noriem, bolo treba znovu zaviesť dobrovoľné nezáväzné technické normy, aby bol náš systém kompatibilný so systémami v krajinách Európskej únie.
Vznikom samostatnej Slovenskej republiky vznikla aj potreba zabezpečiť činnosti, ktoré do konca roku 1992 vykonávali federálne orgány. Dňa 16. decembra 1992 bol preto zriadený nový ústredný orgán štátnej správy – Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ÚNMS SR).
Na výkonnú činnosť v oblasti technickej normalizácie bola v roku 1993 zriadená rozpočtová organizácia Slovenský ústav technickej normalizácie so sídlom v Bratislave. SÚTN dokázal napriek finančným a priestorovým ťažkostiam zabezpečiť všetky základné činnosti, ktoré boli potrebné na výkon technickej normalizácie v samostatnej Slovenskej republike už v priebehu prvých rokov svojej existencie.
V roku 1993 Slovenská republika získala dôležité členstvo aj v medzinárodných organizáciách ISO (Medzinárodná organizácia pre normalizáciu) a IEC (Medzinárodná elektrotechnická komisia) a afilované členstvo v európskych organizáciách CEN a CENELEC.
Neskôr, v roku 2000, nastala zásadná zmena právneho postavenia SÚTN, rozhodnutím predsedu ÚNMS sa SÚTN stal jedinou určenou právnickou osobou na tvorbu, schvaľovanie a vydávanie STN a TNI. SÚTN sa stal zodpovedným za medzinárodnú spoluprácu a činnosť NNO a zabezpečoval činnosti Národného informačného strediska pre technickú normalizáciu.
Technická normalizácia je alfou a omegou pre fungovanie a jednotnosť vecí nielen v rámci Slovenska, ale aj celej Európy. Aké sú primárne ciele technickej normalizácie a darí sa ich postupne v Európe globalizovať?
Technická normalizácia prispieva k zvyšovaniu efektívnosti hospodárstva, vytvára predpoklady pre medzinárodnú špecializáciu, koordináciu a vedecko-technickú spoluprácu. Je významným nástrojom podpory fungovania slobodného pohybu tovaru a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Technické normy výrazným spôsobom uľahčujú dodávateľsko-odberateľské vzťahy vo väčšine oblastí hospodárskeho života, znižujú výrobné náklady a v neposlednom rade stanovujú základné požiadavky na kvalitu a bezpečnosť výrobkov, ktorých plnenie je v súčasnej dobe nutným predpokladom pre umiestnenie výrobkov na jednotný vnútorný trh Európskej únie.
Technická normalizácia prispieva k zvyšovaniu efektívnosti hospodárstva, vytvára predpoklady pre medzinárodnú špecializáciu, koordináciu a vedecko-technickú spoluprácu.
Pre podporu odolného, zeleného a digitálneho jednotného trhu Európskej únie použiteľnom na celosvetovej úrovni spracovala Európska komisia ciele v oblasti technickej normalizácie a 2. februára 2022 vydala Normalizačnú stratégiu. Navrhuje rad opatrení a taktiež zriadi Centrum excelencie Európskej únie s cieľom lepšej koordinácie a využitia súčasnej odbornej znalosti v oblasti normalizácie.
V súčasnosti sú NNO pravidelne auditované, platia princípy normalizácie, ako je transparentnosť, proporcionálne zastúpenie a konsenzus, právne posúdenie a finančná stabilita. Napriek tomu, že v minulom roku bola ukončená revízia „governance“ správa a riadenie európskych normalizačných organizácií. Komisia pri tejto iniciatíve nevykonala posúdenie vplyvu.
Navrhovaná iniciatíva sa týka správnych rozhodnutí v rámci európskych normalizačných organizácií na základe žiadosti Komisie vychádzajúcich z politickej alebo právnej potreby. Nie je však zrejmé, či Európska komisia vzala túto skutočnosť do úvahy, ide o spolitizovanie procesu normalizácie, tvorba noriem by mala zodpovedať potrebám trhu a nie politikov a úradníkov.
Svojimi aktivitami sa snažíte presadiť a popularizovať technickú normalizáciu a používanie noriem v učebných osnovách na školách. Je tento proces náročný? Do akej miery sa vám ho podarilo uskutočniť?
Mojou snahou bolo a je zvyšovanie povedomia o úlohe technickej normalizácie a zviditeľňovanie činnosti národného normalizačného orgánu. Organizovali sme mnohé semináre a stretnutia odborníkov z oblasti normalizácie so zástupcami štátnej a verejnej správy, vedy, výskumu, vysokého školstva, podnikateľskej sféry, živnostníkov a malých a stredných podnikateľov. Medzi najdôležitejšie patrí Fórum normalizátorov, Svetový deň normalizácie a semináre organizované profesijnými organizáciami. SÚTN publikoval v rokoch 1996 až 2011 odborné a informatívne články v odbornom časopise Normalizácia.
Za dôležité považujem edukovať žiakov na základných, stredných a vysokých školách. Nielen pre zvýšenie povedomia o používaní a prospechu technických noriem, ale aj pre výchovu budúcich používateľov a odberateľov produktov a služieb. V tejto oblasti sa mi podarilo učiť študentov piateho ročníka na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ktorým som v rámci študijného programu Tovaroznalectvo prednášala Technickú normalizáciu.
V rámci zlepšovania komunikácie s technickou verejnosťou, zvyšovania povedomia o technickej normalizácii a vzdelávania odbor technickej normalizácie vypracoval audioprezentácie, ktoré sú zverejnené na webovom sídle ÚNMS SR. V sekcii Zapojte sa a spolupracujte čitatelia nájdu aj ucelené informácie o výhodách a možnostiach spolupráce technickej verejnosti na činnostiach technickej normalizácie.
Božena Tušová. Zdroj: Archív BT
Slovensko je od roku 2014 jedinou krajinou Európskej únie, v ktorej oblasť technickej normalizácie priamo riadi vládny úrad. Aké výhody prináša takéto spojenie?
Dovolím si spomenúť, že SÚTN mal všetky predpoklady na zabezpečovanie NNO a všetkých povinností vyplývajúcich z členstva v medzinárodných a európskych normalizačných organizáciách. Ministerstvo vnútra SR v súčinnosti s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy postupne rušilo štátne organizácie s cieľom uskutočniť najväčšiu plánovanú reformu štátnej správy od roku 1989. Jej ambíciou bolo zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej správy pre občana. Po dvadsiatich rokoch svojej úspešnej existencie bola príspevková organizácia SÚTN ako právnická osoba na tvorbu, schvaľovanie a vydávanie slovenských technických noriem zrušená k 31. decembru 2013.
Jej zrušením a prechodom na ÚNMS SR, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy, išlo o veľmi špecifický prípad postavenia NNO v rámci všetkých členov CEN/CENELEC. Dnes sa už toto politické rozhodnutie prehodnocuje a ÚNMS SR pripravuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii v znení neskorších predpisov. Novela zákona je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Veda je čarovná v tom, že sa jej človek oddane venuje po celý svoj život bez ohľadu na vek a zaslúžený dôchodok. Máte ešte v tejto chvíli nejaké pracovné či publikačné plány?
Áno, aj keď som tento rok oslávila životné jubileum, naďalej sa chcem venovať práci v Slovenskej spoločnosti pre technickú normalizáciu, zvyšovať povedomie a šíriť informácie, organizovať odborné semináre aj v spolupráci s odborom technickej normalizácie na ÚNMS SR. Naša spoločnosť úzko spolupracuje s Českou normalizačnou spoločnosťou, už tento mesiac organizujeme ďalší seminár v Prahe aj za účasti riaditeľa Českej agentúry pre štandardizáciu.
