Informatika hýbe svetom. Bez počítača, mobilu či internetu si dnes už nedokážeme predstaviť náš pracovný, no často ani súkromný život. Za každou modernou pomôckou, ktorá nám uľahčuje prácu, či technickou hračkou, čo spríjemní dlhé minúty, kým čakáme na autobus, stojí jej tvorca. Informatik, programátor, skrátka „ítečkár.“ Ako vyzerá ich práca a čo robia vo svojom voľnom čase? To sme sa opýtali Jána Zelenku a Jána Maťa z Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied (SAV).
T.V.: Páni, už vieme, že obaja pracujete v SAV. Čomu konkrétne sa venujete?
J. Maťo: Ja som študentom doktorandského štúdia, takže mojou hlavnou náplňou je práca na dizertačnom projekte. Konkrétne sa venujem oblasti, ktorej názov možno nie je verejnosti úplne známy, a to je „Internet vecí“ (anglicky Internet of things). Poznáte to ale určite všetci. Ide napríklad o riadenie inteligentného priestoru, inteligentnej domácnosti s využitím strojového učenia, prípadne dolovania z dát. A to je len jedna doména, ktorej sa venujem. Môj typický deň pozostáva zo štúdia zaujímavých článkov, či už vedeckých, odborných alebo popularizačných, ktoré prezentujú novinky v oblasti IT. Okrem toho programujem a testujem jednotlivé časti systému pre úspešné obhájenie dizertačnej práce.
J. Zelenka: Na ústave informatiky SAV pracujem ako výskumný pracovník v oblasti swarm robotiky a rozvrhovaniu úloh. Pracovné dni sú rôzne. Často celý deň strávim za klávesnicou a programujem. Naprogramované algoritmy neskôr testujem a analyzujem. V prípade pozitívnych výsledkov napíšeme publikáciu, ktorá je následne publikovaná v časopise, odbornej knihe alebo na vedeckej konferencii.
T.V.: Vráťme sa pár rokov dozadu. Čo Vás vôbec priviedlo k tomu, že ste začali študovať informatiku?
J. Maťo: Od detských čias ma zaujímali stroje a počítače. Najskôr kvôli počítačovým hrám, neskôr kvôli ľahkému prístupu k informáciám. Keďže som technický typ, tak som sa rozhodol pre gymnázium so zameraním na informatiku a neskôr to vyústilo v štúdium Počítačových a komunikačných systémov a sietí na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) na Slovenskej Technickej Univerzite. Priznám sa, uvažoval som ešte aj nad štúdiom na Strojníckej alebo Stavebnej fakulte STU. Takže záujem o informačné technológie tam vždy bol, ale nikdy som nebol úplne jednoznačne profilovaný.
J. Zelenka: Ja som vyštudoval odbor „automatizácia, bezpečné riadenie procesov“ na Katedre riadiacich a informačných systémov (KRIS) na Žilinskej Univerzite. Od malička ma fascinovala elektronika. Na strednej škole prišli prvé skúsenosti s integrovanými obvodmi, rôzne zapojenia a neskôr aj obvody, ktoré sa dali naprogramovať. V súčasnosti sa ale viac venujem softvérovej ako hardvérovej časti.
T.V.: Čo považujete za najlepšie na Vaše práci?
J. Maťo: Každý deň sa môžem stretnúť s niečím novým, získať nové skúsenosti a nápady. Nič nie je krajšie, ako to, keď vás práca naozaj baví. Preto najradšej pracujem na projektoch, ku ktorým mám pozitívny vzťah a vidím, že mi niečo zaujímavé rastie pod rukami. Na druhej strane nie je nič horšie ako to, keď sa vám absolútne nedarí, zaseknete sa na mŕtvom bode a neviete si s tým dať rady. Potom to už je robota „ako za trest“ a pritom na oko robíte vlastne tú istú prácu. Zážitok je ale diametrálne odlišný.
J. Zelenka: Na mojej práci je najlepšie to, že každý deň sa naučím niečo nové. Na vedeckých konferenciách sme v úzkom kontakte s ľuďmi, ktorí pracujú v rovnakej oblasti a vzájomne si môžeme vymieňať skúsenosti a nápady.
T.V.: Každá práca má okrem pozitív aj svoje mínusy. Čo je naopak na Vaše práci to najťažšie / najnudnejšie?
J. Maťo: Niekedy je obzvlášť náročné celé dni pozerať do monitora, ťukať do klávesnice, sedieť len na stoličke a pritom vidieť, že je vonku krásne počasie. Často to býva aj psychicky náročná práca, keďže neustále rozmýšľate nad problémami a ich riešeniami.
J. Zelenka: Pre mňa osobne je najťažšie zapájanie sa do písania projektov. Administratívna práca totiž často zaberie veľa času, čo niekedy ide na úkor výskumnej časti.
T.V.: Väčšina z nás využíva počítače a telefóny nielen na prácu, ale aj na zábavu. Vy s nimi pracujete celý deň. Venujete sa aj im aj vo voľnom čase?
J. Maťo: Vo svojom voľnom čase sa snažím počítačom čo najviac vyhýbať, keďže do monitora pozerám značnú časť svojho pracovného času. Avšak mobilnému telefónu sa v dnešnej dobe už nedá vyhnúť. Snažím sa to však obmedzovať len na nutné úkony. Vo voľnom čase skôr uprednostním športové a spoločenské aktivity, aby som mal na staré kolená na čo spomínať.
J. Zelenka: Snažím sa to obmedzovať, ale sú dni, keď si prácu nesiem aj domov.
T.V.: Aký je podľa Vás najväčší omyl alebo predsudok, ktorý majú ľudia voči programátorom a informatikom?
J. Maťo: Že sú to len divní ľudia, uzavretí vo svojom svete, ktorí nemajú záujem o nič iné ako o počítače. Nehovorím, že sa také prípady nevyskytujú, avšak ja som sa vždy stretol s „ítečkármi,“ ktorí viedli normálny študentský život, plný zábavy a nevšedných situácií. Možno som mal len šťastie na správnych ľudí.
J. Zelenka: Mne našťastie nič nenapadá.
T.V.: Aké sú Vaše pracovné ambície do budúcna?
J. Maťo: Najlepšie by bolo, ak by sa mi podarilo niečo prevratné a zaujímavé vymyslieť alebo vytvoriť. Niečo, čo by našlo široké využitie v praxi. A samozrejme, chcel by som pracovať na zaujímavých projektoch, ktoré by ma napĺňali.
J. Zelenka: Niečo vymyslieť alebo aspoň prispieť myšlienkou k tomu, čo bude prenesené a využívané v praxi.
Rozhovor pripravil: Tomáš Verníček
Foto: www.pixabay.com
Grafika: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ