Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede
Mgr. Patrik Čechvala PhD.

Mgr. Patrik Čechvala PhD.

astrofyzik a popularizátor FMFI UK v Bratislave

Hirschov index: 1

Inštitúcia: UK v Bratislave
Oblasť výskumu:

Mgr. Patrik Čechvala PhD.

  • Vyštudoval astronómiu a astrofyziku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Dizertačnú prácu obhájil v roku 2023.
  • Počas doktorandského štúdia absolvoval dva študijné pobyty na Astrofyzikálnom inštitúte Kanárskych ostrovov (Instituto de Astrofísica de Canarias) na ostrove Tenerife. Koncom roka 2023 absolvoval vedecko-výskumný pobyt na Fyzikálnom ústave Akadémie vied Českej republiky v Prahe a začiatkom roka 2024 ďalší pobyt na Parížskom observatóriu (l’Observatoire de Paris) v Meudone vo Francúzsku.
  • Vo svojom výskume sa zaoberá astročasticovou fyzikou, pozorovaním gama žiarenia prostredníctvom Čerenkovových ďalekohľadov a interakciou látky s časticami kozmického žiarenia. Aktívne sa venuje popularizácii astrofyziky a príbuzných tém.

 

Údaje o vedcovi boli naposledy aktualizované: 28. apríla 2025
Ak ste našli chybu alebo máte tip na doplnenie, prosím, kontaktujte nás emailom na vnd@cvtisr.sk.
Hirschov index je aktuálny k dátumu aktualizácie. Ak chcete vidieť aktuálnu hodnotu, navštívte, prosím webofscience.com. Ďakujeme.

Mgr. Patrik Čechvala PhD. v článkoch

Ktoré knihy o vesmíre, chémii či fyzike zaujali našich vedcov?

Prinášame vám inšpirácie na zaujímavé čítanie od fyzika Mária Zimana, chemika Ľubomíra Švorca a astrofyzika Patrika Čechvalu.

Na Mesiaci objavili negatívne ióny. Vedci ich namerali po prvýkrát

Podarilo sa to vďaka detektoru, ktorý je umiestnený na palube čínskej sondy Čchang-e 6.

| Kristína Benkovičová
Obálka časopisu Quark 6/2024

Čo nájdete v Quarku 6/2024

V hlavnej téme júnového čísla časopisu Quark profesor Karol Jesenák z pohľadu chemika rozoberá, čo je soľ, z čoho sa...

| VEDA NA DOSAH

Astrofyzik Čechvala: Z vesmíru k nám prúdia častice s energiami, ktoré nevieme dosiahnuť v urýchľovačoch

Štúdium vysokoenergetických častíc by mohlo podľa astrofyzika Patrika Čechvalu výrazne prispieť k odhaľovaniu nových poznatkov o vesmíre.

| Kristína Benkovičová

V libračných centrách sa hromadia asteroidy. V budúcnosti z nich možno uvidíme odvrátenú stranu Slnka

Sieť Lagrangeových bodov použili experti z NASA ako futurologickú víziu cestovania vesmírom. Otestovali ju aj na reálnej misii.

| Kristína Benkovičová

Nebeská mechanika pozná libračné body už viac ako 250 rokov. Prvé objavil Euler

Nazývajú ich aj gravitačné parkoviská či vesmírne vyhliadkové veže. Astronómovia kedysi v týchto miestach hľadali záhadné dvojča Zeme.

| Kristína Benkovičová
Obálka časopisu Quark 7/2023

Čo nájdete v Quarku 7/2023

V hlavnej téme júlového čísla časopisu Quark vysvetľuje Patrik Čechvala z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave vybrané...

| VEDA NA DOSAH

Vybrali sme z Quarku 1/2022

Dávame vám do pozornosti najzaujímavejšie články a novinky zo sveta vedy a techniky, ktoré priniesol za posledný mesiac.

| VEDA NA DOSAH

Žiť z darov Marsu. Rover Perseverance vytvoril na planéte kyslík

Technológia by mohla uľahčiť logistiku budúcich ľudských misií, pretože astronauti by si už nemuseli brať so sebou obrovské zásoby zdrojov.

| Matúš Beňo
CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup