Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Prvé testy vakcíny proti Covid–19 na ľuďoch dopadli výborne

VEDA NA DOSAH

„V 1. fáze klinických štúdií vakcíny proti koronavírusu v USA sa väčšine testovaných dobrovoľníkov vytvorili protilátky schopné vírus zablokovať. Ak budú úspešné aj ďalšie dve fázy klinických štúdií, už v januári by mohla byť vakcína verejne dostupná,“ tvrdí spravodajský portál CNN.

Ilustračný obrázok: Dve injekčné striekačky prekrížené ako meče. Zdroj: iStock

Nádejnú vakcínu proti Covid–19 vyvinula americká biotechnologická spoločnosť Moderna v spolupráci s Národnými zdravotníckymi inštitúciami (National Institutes of Health (NIH) sídli v USA, pozostáva z 27 ústavov a stredísk s rozličným zameraním). Moderna so sídlom v Cambridge v Massachusetts je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) jedným z ôsmich vývojárov vakcíny proti novému koronavírusu na svete. Ďalší dvaja Pfizer a Inovio sú tiež v USA, jeden je na Oxfordskej univerzite vo Veľkej Británii a štyria sú v Číne. „Výsledky tejto štúdie neboli recenzované ani uverejnené v lekárskom časopise,“ upozorňuje CNN.

Vedci použili novú technológiu

Vakcíne od Moderny sa venuje aj portál Live Science, pričom odkrýva aj jej názov. Vakcína je označená mRNA-1273. Vysvetľuje tiež to, ako je skonštruovaná a prečo sa jej darí s koronavírusom úspešne bojovať. Vakcína mRNA-1273 používa novú technológiu, ktorá sa doteraz v žiadnych schválených vakcínach neaplikovala. Väčšina tradičných vakcín zavádza do tela neaktívnu alebo oslabenú verziu samotného vírusu, čím podnieti imunitný systém, aby si voči nemu vytvoril protilátky. Táto vakcína však používa molekulu zvanú mRNA (z anglického messenger RNA – doslova poslíček RNA; pozn. red.), ktorá dá bunkám inštrukciu, aby začali stavať rovnaké proteíny, aké sa nachádzajú na hrotoch koronavírusu (presne tie, ktoré koronavírus používa na infikovanie ľudských buniek). Vďaka tejto vakcíne si imunitný systém vytvorí protilátky schopné rozoznať proteín z hrotov koronavírusu, tým pádom ho dokáže zneškodniť.

No nepredbiehajme udalosti. I keď v článku na našom portáli sa môžete dočítať, že 1. fáze klinických štúdií na ľuďoch predchádzajú predklinické štúdie, ktoré zahŕňajú testy v skúmavkách, miskách, na živých bunkách, kultúrach a neskôr chorých zvieratách, následné klinické štúdie majú 4 fázy testovania, a žiadnu z nich nemožno vynechať. 1. fáza, ktorá zvyčajne prebieha na malom počte ľudí, sa zameriava na to, či je vakcína bezpečná a vyvoláva imunitnú odpoveď.

Ilustračný obrázok: Koronavírus, prekrížené reťaze, v strede zamknuté na zámok. Zdroj: iStock

Ilustračný obrázok: Zdroj: iStock

CNN píše, že Moderna zaočkovala desať dobrovoľníkov. Protilátky neutralizujúce koronavírus namerala u ôsmich z nich. Nielenže sa viažu na vírus, ale znemožňujú mu napadnúť ľudské bunky. „Ukázali sme, že tieto protilátky môžu vírus skutočne zablokovať. Myslím si, že je to veľmi dôležitý prvý krok na našej ceste k očkovaniu,“ povedal Dr. Tal Zaks, hlavný vedecký pracovník Moderny.

Výsledkom je nadšený aj Dr. Paul Offit, člen úseku NIH, ktorý stanovuje podmienky pre vakcinačné štúdie v USA. Americká Správa potravín a liečiv (U. S. Food and Drug Administration – FDA) schválila prechod do 2. fázy klinickej štúdie tejto vakcíny, ktorá zvyčajne zahŕňa testy na stovkách dobrovoľníkov (podľa Live Science teraz pôjde o 600 dobrovoľníkov). Dr. Paul Offit si myslí, že by malo zmysel rovno prejsť do 3. fázy klinických štúdií, keďže Covid–19 denne zabíja tisíce ľudí. Počas 3. fázy sa testujú desaťtisíce ľudí. Ak je fáza úspešná, môže byť oficiálne zaregistrovaný a dostupný. „Časy sa zmenili,“ odôvodňuje Offit v CNN.

Začne 3. fáza už v júli? 

V spomínanej 1. fáze klinických štúdií potenciálnej vakcíny proti Covid-19 sa u troch účastníkov objavila horúčka a iné príznaky podobné chrípke, keď dostali vakcínu v dávke 250 mikrogramov. Moderna však predpokladá, že v 3. fáze klinických štúdií, ku ktorej by chcela pristúpiť už v júli, sa bude vakcína podávať v dávke od 25 do 100 mikrogramov. Keď boli dobrovoľníci zaočkovaní dávkou vakcíny v tomto rozmedzí, ich organizmus dosiahol podobné, dokonca vyššie hladiny protilátok, ako vykazovali ľudia, ktorí sa nakazili koronavírusom prirodzene. Nie je však jasné, či prekonanie nákazy vytvára imunitu voči koronavírusu na dlhšiu dobu. Nedá sa ani predpovedať, na ako dlho voči nemu poskytne ochranu prípadné očkovanie. „Zistíme to až vtedy, keď zaočkujeme veľmi veľa ľudí a v nasledujúcich mesiacoch budeme môcť sledovať, či znovu na Covid–19 neochorejú,“ vysvetľuje Dr. Zaks.

Držme si palce, aby sa dovtedy potvrdilo, že táto vakcína je naozaj úspešná, prípadne, aby boli úspešní aj ďalší vývojári, ktorí na nej pracujú. Či dovtedy zabránime koronavírusu v jeho ničivej sile, záleží aj od toho, ako zodpovedne sa k tomu postaví každý z nás.

(GC)
Zdroje: CNN, Live Science
Foto: iStockphoto

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky