Prof. Jana Pohaničová: Príbeh dejín architektúry sa snažím sprostredkovať inovatívnym spôsobom

29. apr. 2019 • Stavebné inžinierstvo

Prof. Jana Pohaničová: Príbeh dejín architektúry sa snažím sprostredkovať inovatívnym spôsobom

Prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD., architektka, pedagogička a historička architektúry, bola nominovaná na Slovenku roka 2019 v kategórii Veda a výskum. Pôsobí v Ústave dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Špecializuje sa na výskum dejín architektúry 19. storočia na Slovensku v širšom európskom kontexte. Za svoje vedeckovýskumné, publikačné, pedagogické a umelecko-tvorivé aktivity získala viaceré významné ocenenia a uznania.

Jana Pohaničová sa narodila v Bratislave, s rodinou býva v Moste pri Bratislave. Študovala na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (dnes Slovenská technická univerzita – STU), odbor architektúra, zameranie na rekonštrukciu a ochranu pamiatok. Za vynikajúce študijné a umelecké výsledky počas štúdia získala Cenu rektora STU. Po skončení štúdia v roku 1989 bol jej prvým pracoviskom Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, s pracovným zaradením metodička ochrany pamiatok. Od 1. decembra 1996 až doteraz pracuje na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Absolvovala tiež vysokoškolskú pedagogiku pre učiteľov – inžinierov podľa európskych štandardov (1999). V Ústave dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok (predtým Katedra dejín architektúry a umenia) pôsobí na poste profesorky. Od roku 2007 je zástupkyňou vedúceho ústavu.

Prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD.Prof. Jana Pohaničová realizuje špičkový výskum v oblasti histórie architektúry a prezentáciou nášho architektonického dedičstva doma i v zahraničí úspešne rozvíja regionálnu i medzinárodnú spoluprácu. Je laureátkou prestížnej Ceny prof. Martina Kusého 2016 za významný prínos k poznaniu a reflexii vedeckého výskumu v oblasti dejín architektúry 19. storočia na Slovensku v kontexte európskych súvislostí. Je autorkou prvej vedeckej monografie o architektúre 19. storočia na Slovensku a autorkou, resp. spoluautorkou viac ako desiatich vedeckých monografií, svojim významom zásadných pre rozvoj vedného odboru 5.1.1. Architektúra a urbanizmus, ako aj celého radu vedeckých (CC, WOS, SCOPUS) i odborných prác s mnohými ohlasmi doma a v zahraničí i vo svetových databázach. 

Za svoje vedeckovýskumné, publikačné, pedagogické a umelecko-tvorivé aktivity získala rad ďalších významných ocenení: Slovak Gold 2001, Čestné uznanie Vedec roka STU a SR 2009 a 2011, Prémia Literárneho fondu 2009, Briliantt 2015 za interdisciplinárny výskum a inovácie vo vzdelávaní, ocenenie Profesorka roka STU 2016. Za svoju ostatnú monografiu o M. M. Harmincovi, nestorovi slovenskej architektúry, získala nomináciu na Cenu literárneho fondu 2018. Je aktuálnou nominantkou ocenenia Vedec roka SR 2018 a ankety Slovenka roka 2019 v kategórii Veda a výskum. Autorské a kurátorské výstavné projekty úspešne uviedla v renomovanom prostredí doma i v zahraničí. Aj prostredníctvom umelecko-tvorivej činnosti sa zameriava na skúmanie života a diela osobností slovenskej architektúry, založenom na medzinárodnej spolupráci, reflexii výskumnej činnosti či hľadaní a prezentácii spoločných kultúrnych i umelecko-historických väzieb v širšom európskom priestore.

V súvislosti s nomináciou v ankete Slovenka roka 2019, v kategórii Veda a výskum, sme prof. Ing. arch. Janu Pohaničovú, PhD., požiadali o rozhovor.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Mohli by ste nám priblížiť obsah svojej pedagogickej a výskumnej činnosti?

J. POHANIČOVÁ: Moja práca na univerzitnej pôde (FA STU) v sebe zahŕňa viacero rovín: vedeckovýskumnú, pedagogickú a umelecko-tvorivú. Všetky tieto zložky sú vzájomne prepojené. Ako historička architektúry výskumom objavujem nepoznané, odhaľujem či hľadám súvislosti, ktoré neskôr za pomoci vedeckých metód spracovávam a vyhodnocujem. Mám rada najmä prácu v archíve, kde môžem zažiť špecifickú radosť z objavovania nielen nových faktov, ale napríklad aj nepoznaných či zabudnutých, často pohnutých životných osudov samotných tvorcov architektúry. Práve osobnostné pozadie vzniku architektonických diel je témou, ktorej sa dlhodobo venujem a na ktorú sa viažu moje kľúčové publikačné výstupy – vedecké monografie. (Spomeňme aspoň niektoré: Rozmanité 19. storočie. Perfekt, Bratislava 2008, spoluautorka E. Lukáčová; Slávne vily Slovenska. Foibos, Praha 2010, ed. M. Dulla; Výnimočné stavby dlhého storočia. TRIO Publishing, Bratislava 2011; M. M. Harminc. Architekt dvoch storočí. TRIO Publishing, Bratislava 2014, spoluautor M. Dulla; Storočie Feiglerovcov. TRIO Publishing, Bratislava 2015, spoluautor P. Buday; # Harminc. Gasset, Praha 2018, spoluautor P. Vodrážka).

Obdobie, na ktoré sa špecializujem už viac ako dvadsať rokov – tzv. dlhé storočie 19. storočie (od klasicizmu cez romantizmus, historizmus až po secesiou a nástup moderny) patrí k najmenej prebádaným etapám v dejinách slovenskej architektúry. Je to výhoda i nevýhoda zároveň. Prináša to často objavné a prekvapivé zistenia, malé víťazstvá, ale aj dočasné prehry. Najviac ma však napĺňa písanie kníh a teda v rámci vedeckovýskumnej práce fáza reflexie, odovzdávania poznatkov či ich interpretácia v rôznych súvislostiach. V tom vidím svoj najväčší prínos pre rozvoj vedného odboru, v ktorom pôsobím. Napísať knihu, vedeckú monografiu, je asi najväčšia výzva pre vedca, výskumníka v tejto oblasti. Proces jej zrodu je fascinujúci a som rada, že ho môžem aj teraz aktuálne už po niekoľký krát zažívať. Iba nedávno vyšla v renomovanom zahraničnom vydavateľstve kniha o M. M. Harmincovi, nestorovi slovenskej architektúry, ktorá zavŕšila môj viac ako desaťročný systematický výskum na teritóriu bývalého Rakúsko-Uhorska a jeho nástupníckych štátov – v Srbsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.

prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD.

Prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD.

Práve knižné projekty, podporené kontinuálnou grantovou činnosťou a sprievodnými domácimi i zahraničnými výstavnými podujatiami vytvárajú výbornú platformu pre prezentáciu slovenskej architektúry a jej tvorcov doma i v zahraničí s cieľom vytvoriť tradíciu komunikovania a prezentácie nášho architektonického dedičstva ako dôležitej súčasti európskej kultúry a jej udržateľnosti. Ako autorka a kurátorka som predstavila rad úspešných výstavných projektov v Srbsku, v Maďarsku, v Čechách i na Slovensku v renomovaných inštitúciách, resp. ako súčasť renomovaných podujatí (napr. Architecture week Praha 2013, séria výstav v Novom Sade, Budapešti a v Ostrihome v rokoch 2014 – 2017 o architektúre 19. storočia a jej tvorcoch a i.)

Zákonitým zrkadlom vedeckovýskumnej a umelecko-tvorivej činnosti je aj pedagogický rozmer mojej práce. V rámci neho je pre mňa prioritou nadviazať tvorivý dialóg so študentmi a sprostredkovať príbeh dejín architektúry inovatívnym spôsobom. Už niekoľko rokov tento prístup na pôde Fakulty architektúry STU v Bratislave predstavuje projekt Modelujeme diela významných tvorcov architektúry (fyzické a virtuálne modely stavieb). Dialóg pedagóg – študent vo vzťahu k dejinám architektúry tu nadobúda kreatívny rozmer, ktorý napĺňa nielen mňa, ale verím, že aj mojich študentov. Najviac ma teší to, keď mladí ľudia robia veci s nadšením a zápalom, vtedy sa dostavia aj výnimočné výsledky. Som hrdá na úspechy mojich študentov a som rada, keď na mňa po skončení štúdia nezabudnú a hlásia sa ku mne aj po rokoch. Moja práca ma vďaka syntéze uvedených zložiek napĺňa vnútornou spokojnosťou a tvorivou slobodou. Mám to šťastie, že robím prácu, ktorá ma teší a to, myslím si, vôbec nie je málo.

M. B.: Na čo ste najviac hrdá alebo ktoré dosiahnuté výsledky považujete za najvýznamnejšie?

J. POHANIČOVÁ: Úspech je pre mňa relatívny pojem. Asi by som nebola šťastná, keby som nemala svoju rodinu, ktorá je pre mňa zdrojom každodennej radosti, ale aj podpory. Rovnako si však neviem predstaviť, že by som robila prácu, ktorá ma nebaví. Preto za môj najväčší životný úspech považujem to, že som dokázala skĺbiť rodinný a pracovný život v jeden harmonický celok. Štafetu skúmania dejín architektúry som prebrala po mojej maminke doc. Ing. arch. Elene Lukáčovej, PhD. 

Zľava prof. Jana Pohaničová, doc. Elena Lukáčová a fotografka Ivona Orešková

Zľava prof. Jana Pohaničová, doc. Elena Lukáčová a fotografka Ivona Orešková

V profesionálnej sfére je pre mňa najväčším uznaním udelenie Ceny Martina Kusého 2016 za významný prínos k poznaniu a reflexii vedeckého výskumu v oblasti dejín architektúry 19. storočia na Slovensku v kontexte európskych súvislostí. V mojom vednom odbore – v oblasti dejín a teórie architektúry – je to najprestížnejšie ocenenie, aké môžem ako vedkyňa za svoju prácu získať. Za mimoriadny prínos pre výskum dejín architektúry 19. storočia považujem aj sériu vedeckých monografií, štúdií a článkov, či výstavných autorských a kurátorských projektov doma i v zahraničí, venovaných kozmopolitne pôsobiacim osobnostiam našej architektonickej scény v kontexte širších európskych súvislostí. Spomeniem prvú monografiu o dejinách architektúry dlhého storočia na Slovensku Rozmanité 19. storočie (Lukáčová, E. – Pohaničová, J., Perfekt 2009).

Významnou mierou som prispela aj k poznaniu života a diela niekoľkých generácií pôvodom bratislavských architektov, staviteľov a stavebných podnikateľov Feiglerovcov a ďalších tvorcov architektúry nielen na území Slovenska. Európsky význam nadobudol aj viac ako desaťročie trvajúci výskum života a diela Michala Milana Harminca, nestora slovenskej architektúry, sprevádzaný množstvom závažných domácich a zahraničných publikačných výstupov a výstavných projektov, zavŕšený vedeckou monografiou # Harminc v renomovanom vydavateľstve (Gasset 2018, anglická a slovenská mutácia, spoluautor P. Vodrážka). O význame vedeckej monografie pre vedný odbor Architektúra a urbanizmus svedčí aj fakt, že kniha krátko po uvedení na knižný trh získala niekoľko prestížnych nominácií v súťažiach Najkrajšia kniha roka 2018, Cena Literárneho fondu 2018 a Cena pamiatok a múzeí 2018.

Keď spomínam úspechy a méty pracovného života, na ktoré som hrdá, určite k nim patrí aj fakt, že som sa v roku 2015 stala najmladšou a v poradí iba treťou ženou – profesorkou v odbore Architektúra a urbanizmus na pôde slovenskej techniky. Určite nebolo ľahké úspešne sa uchádzať o titul v odbore, v ktorom vo viac ako 70-ročnej histórii architektonického vzdelávania na Slovensku dominovali páni profesori. Kritériá boli prísne a nároky sa neustále stupňovali, no systematická a dlhoročná vedeckovýskumná, pedagogická práca i umelecko-tvorivá činnosť priniesli svoje ovocie, aj oprávnenie uchádzať sa o najvyššie méty.

Prof. Jana Pohaničová (v strede) na tlačovej konferencii ankety Slovenka roka 2019

Prof. Jana Pohaničová (v strede) na tlačovej konferencii ankety Slovenka roka 2019

M. B.: Ako vnímate nomináciu na Slovenku roka 2019?

J. POHANIČOVÁ: Nominácia v ankete Slovenka roka 2019 v prestížnej kategórii Veda a výskum ma milo prekvapila a veľmi si ju vážim. Do ankety ma prihlásil prof. Pavel Gregor, dekan Fakulty architektúry STU v Bratislave a do trojice nominantiek v kategórii Veda a výskum som sa dostala na základe rozhodnutia odbornej poroty, ktorej predsedal prof. Jaromír Pastorek. Moju nomináciu preto vnímam ako renomované ocenenie mojej dlhodobej a systematickej vedeckovýskumnej práce s presahom aj do umelecko-tvorivej a pedagogickej činnosti.

Zároveň som si práve vďaka tejto nominácii uvedomila, že to, čo som považovala za samozrejmú súčasť mojej práce, je zrazu niečím prínosným, výnimočným a ocenenia hodným. Na spoločných akciách som mala možnosť spoznať množstvo zaujímavých, skvelých a príjemných dám – nominantiek, úspešných v rôznych oblastiach života našej spoločnosti. Je to určite obohacujúci pocit a vďaka patrí celému teamu Slovenka roka 2019. Napokon, najväčšia vďaka patrí mojej rodine – rodičom, ktorí vo mne vzbudili vzťah ku kultúrnym hodnotám a architektonickému dedičstvu, a tiež manželovi i mojim synom, ktorí sú pre mňa každodennou oporou a inšpiráciou zároveň.

M. B: Ďakujem Vám za rozhovor.

V kategórii Veda a výskum v ankete Slovenka roka 2019 sú nominované: SR 10 – prof. RNDr. Daniela Hudecová, PhD., SR 11 – prof. RNDr. Renáta Oriňaková, DrSc., SR 12 – prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD.

Ak sa chcete zapojiť do ankety, hlasovať môžete do 3. mája 2019 do 10.00 hod. Viac informácií o hlasovaní: https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2019/

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Slovenka, Ivona Orešková a z archívu prof. Ing. arch. Jany Pohaničovej, PhD. 

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Quark_2019
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Mnohé, úplne bežne používané potraviny vyžarujú rádioaktívne žiarenie, no neškodia nášmu zdraviu.
Zistite viac