Profesor Andreas Fath plánuje preplávať celý Dunaj. Keď bol u nás, mal za sebou vyše 800 kilometrov.
![](https://vedanadosah.cvtisr.sk/wp-content/uploads/2022/05/profesor_dunaj_Zdroj-Cleandanube-900x600.jpeg)
Profesor Andreas Fath v Dunaji. Zdroj: Cleandanube
Andreas Fath, profesor fyzikálnej chémie a analytiky na univerzite v nemeckom Furtwangene, si dal za cieľ preplávať 2700 kilometrov dlhú trať po celej dĺžke Dunaja z Nemecka až do Čierneho mora. Jeho motiváciou je zvýšiť povedomie spoločnosti o odpadkoch a mikroplastoch v našich vodách. Dunaj každý deň vyplaví do Čierneho mora štyri tony aj viac plastov, obvykle vo forme mikroplastov. Profesor Fath na znečistenie Dunaja upozorňuje spolu s iniciatívou cleandanube. Spolupracuje aj s tímom vedcov z Asociácie na ochranu voľne žijúcich živočíchov (AWP). Na webových stránkach www.cleandanube.org nájdete prehľad jednotlivých etáp projektu a možnosť živého sledovania jeho aktuálnej polohy i výsledkov vzoriek.
Plávajúci profesor sa chce zastaviť vo všetkých desiatich krajinách, ktorými Dunaj preteká, pričom Slovensko leží asi v jednej tretine jeho cesty. Plávať začal 19. apríla a v Čiernom mori, teda na konci, by mal byť približne 17. júna.
V Bratislave mal v sobotu 7. mája 2022 jednu zo svojich zastávok a Veda na dosah bola pri tom!
Znečistený Dunaj
Dunaj bol v deň jeho plavby od Viedne do Bratislavy dosť chladný, mal len jedenásť stupňov Celzia a prúdy boli vraj pomalšie, ako očakával. Privítať ho prišiel Ján Budaj, minister životného prostredia (MŽP SR), ktorý mu vysvetlil, že Dunaj je teraz iný, lebo tento rok neboli jarné povodne.
![Minister životného prostredia Ján Budaj víta nemeckého profesora Andreasa Fatha v Bratislave pri Dunaji.](https://vedanadosah.cvtisr.sk/wp-content/uploads/2022/05/img_1707_-900x510.jpg)
Minister životného prostredia Ján Budaj víta nemeckého profesora Andreasa Fatha v Bratislave. Zdroj: Daniel Orel
Profesor sa iba zbežne usušil, ostal v mokrom neopréne a hneď sa venoval novinárom a téme znečisťujúcich látok (imisií) a mikroplastov v jazerách a riekach, na ktoré svojou plavbou upozorňuje. Až 75 percent svetovej populácie konzumuje a prijíma proteíny z vodných živočíchov, čo môže viesť k viacerým zdravotným ťažkostiam.
„Rieky sú zrkadlom správania ľudí, všetkej našej každodennej činnosti, od toho, aké čistiace prostriedky doma používame až po chemické látky v laboratóriách a medicíne,“ priblížil Andreas Fath. Ďalej vysvetlil, že väčšina plastov je ťažia ako voda, a preto sa usádza na dne. Molekuly plastu zachytávajú všetky nečistoty a mikroplasty sú následne potravou pre mnohé ryby a iné živočíchy, ktoré potom skončia v našom potravinovom reťazci.
Andreas Fath povedal, že nie je úplne proti používaniu plastov. Ozrejmil: „Plasty môžu životy zachraňovať, ale aj usmrcovať.“
Pri plastoch ide podľa neho o to, ako sa my ľudia správame, ak plast ostane v ekonomickom cykle každodenného používania. Najväčším problémom je znečisťovanie prostredia voľne odhodeným odpadom. „Ľudia si myslia, že môžu vyhodiť odpad všade, v prírode, ale aj ten skončí kvôli dažďu v rieke,“ dodáva Andreas Fath.
Spolu s ním plávala aj bývalá slovenská novinárka Soňa Rebrová, ktorá preplávala v minulosti kanál La Manche a najväčšie slovenské priehrady. „Ja som plávala najmä v priehradách, Dunaj sa mi nezdá až taký znečistený, ale to asi preto, že všetko odnesie ďalej a čističky to nevyčistia všetko,“ zhodnotila. Plavci povedali, že po ceste dokonca zazreli dve autá, ktoré zastali pri Dunaji a vyhodili igelitky s odpadom do vody.
Vzorky vody
„Projekt je zameraný nielen na plávanie, ale má aj vedeckú stránku a šíri osvetu,“ zdôraznil Fath. Vzorky Dunaja totiž analyzuje jeho materská inštitúcia vo Furtwangene, taktiež inštitút pre analýzu vôd, ale aj Viedenská univerzita.
Už niekoľko rokov je v rieke viac plastov ako ikier a množstvo plastov v toku stále narastá. Univerzita vo Viedni zachytí každý deň 4,2 ton mikroplastov, ktoré majú vplyv na celý ekosystém aj naše zdravie.
Vzorky z Dunaja získavajú tak, že naberú jeden liter vody každých 50 kilometrov. Teraz počas plavby Dunajom nosí profesor membránu, pripevnenú na nohe. Tá je ako koža rýb a zachytáva všetky znečistenia. „Na konci dňa môžeme potom extrahovať nazbieraný materiál. Takýmto spôsobom vidíme, ako sa mení chemické zloženie vody, a to týždeň po týždni,“ hovorí Fath.
![Nohy profesora, na ktorých je priprevnená biela membrána na zachytávanie nečistôt.](https://vedanadosah.cvtisr.sk/wp-content/uploads/2022/05/membrana_mikroplasty_Zdroj-Cleandanube-900x510.jpg)
Membrána na zachytávanie nečistôt. Zdroj: Cleandanube
Propagácia
Profesor považuje plávanie za lepší nástroj pre rozšírenie povedomia ľudí o problematike. „Určite je to efektívnejšie ako napísať vedecký článok, ktorí si čítajú len vedci a nie verejnosť,“ dopĺňa.
Nápad prišiel po tom, ako preplával rieku Tenesee v USA a Rýn v Európe, pretože to následne malo vplyv na politické rozhodnutia. Aj v týchto riekach našli veľa mikroplastov a znečisťujúcich látok, v Rýne zaznamenali až 300 ton. Ľudia teraz vedia viac i z vedeckej stránky a čistia svoje okolie, rieky nevynímajúc.
Motivovať ľudí je niekedy náročne, ale profesor sa pridŕža pesničky havajského speváka Jacka Johnsona, v ktorej sa spieva: „Redukovať, opätovne použiť, recyklovať (z anglického reduce, reuse, recycle).“ „Myslím si, že by sme mohli dosiahnuť 100-percentnú recykláciu plastov, lebo termoplasty sú dobre rozpustné a my z nich môžeme spraviť iný produkt,“ upozornil.
Dvaja jeho študenti vytvorili startupovú firmu, v ktorej zozbieraný odpad transformujú na mikroplasty (v kontrolovaných podmienkach) a tie majú potom rovnaké vlastnosti, ako má membrána, čiže priťahujú znečisťujúce látky. „Z toho vychádza pekná myšlienka, že recyklovanými plastmi bojujeme proti znečisteniu plastami,“ dodal s úsmevom profesor.
Za čisté Slovensko
Ján Budaj reagoval, že Slovensko sa už dlhšiu dobu snaží s plastami bojovať, a to zálohovaním a zákazom jednorazových plastov. „To ale neznamená, že máme ešte vyhraté,“ zdôraznil.
Aj preto iniciovalo MŽP SR akciu Čisté Slovensko, ktorej hlavným cieľom je upratať voľne pohodený odpad v našej prírode, v lesoch či riekach. Jej prostredníctvom má v pláne odstrániť čo najviac čiernych skládok a zabezpečiť odpadové hospodárstvo v mestách a obciach Slovenska.
Slovenský úsek rieky Dunaj je dlhý 172 kilometrov a so svojimi prítokmi odvádza vodu z 96 percent územia Slovenska. Minister Budaj dodal: „Drvivá väčšina všetkého, čo sa do prírody vyhodí, sa v rôznych podobách môže ocitnúť v Dunaji a cez Dunaj ľahko v oceáne.“
Ministerstvo životného prostredia kvalitu vody sleduje v pravidelných mesačných intervaloch a na území Bratislavy až v dvojtýždňových. Výsledky fyzikálno-chemických a chemických ukazovateľov neprekračujú limitné hodnoty, a sú teda v súlade s požiadavkami na kvalitu vody.
Profesor potom odišiel na zabezpečený program s ministrom Budajom a nasledujúci deň pokračoval vo svojej plavbe ďalej do Budapešti.
Zdroj: tlačová konferencia, MŽP, Cleandanube