Nie globálne otepľovanie, ale prekvapivo svetelné znečistenie má vplyv na dĺžku štebotu spevavcov.
Drozd čierny (Turdus merula). Zdroj: iStock/Sander Meertins
Zdá sa vám, že vtáčí spev počujete dlhšie než kedysi? Máte pravdu. Potvrdzujú to aj vedci, ktorí skúmali milióny hodín nahrávok vtáčieho štebotu. Prečo si teda operení speváci doprajú také dlhé koncerty?
Spev pod umelým osvetlením
Podľa štúdie, zverejnenej v prestížnom vedeckom časopise Science, dĺžka štebotu spevavcov prekvapivo nesúvisí s klimatickými zmenami, ale so svetelným znečistením. Vtáky spievajú dlhšie z dôvodu osvetlenia, ktoré umelo predlžuje deň a predstavuje pre ne významný faktor.
Výskumníci z Univerzity južného Illinois a Oklahomskej štátnej univerzity analyzovali 2,6 milióna záznamov ranného a večerného spevu vtákov. Dáta získali z projektu BirdWeather, v rámci ktorého nadšenci vtáctva montujú do svojich záhrad akustické zariadenia. Tie zachytávajú zvuky prostredia, pričom špeciálny softvér z nich odfiltruje spev vtákov a údaje potom odošle na ďalšie spracovanie.
Brent Pease z Univerzity južného Illinois a Neil Gilbert z Oklahomskej štátnej univerzity sa zamerali na 583 denných druhov vtákov. Z ich výsledkov vyplýva, že vtáky žijúce v oblastiach najviac zasiahnutých umelým osvetlením, spievajú zhruba o 50 minút dlhšie než rovnaké druhy, ktoré žijú v oblastiach bez citeľného vplyvu umelého osvetlenia.
Najväčšie riziko v období hniezdenia
Zaujímavosťou je, že vtáčí spev sa predĺžil skôr večer. V miestach s umelým osvetlením spievajú vtáky ráno v priemere o 18 minút skôr ako vtáky neovplyvnené osvetlením, zatiaľ čo večer končia o 32 minút neskôr.
Na osvetlenie reagujú najviac vtáky s väčšími očami, otvorenými hniezdami a so širokým teritóriom, ktoré obývajú. Druhy ako drozd americký, drozd severný a stehlík európsky vykazovali dlhší čas vokalizácie, ako je priemer. Vtáky s menšími očami, napríklad vrabce, reagovali menej. Výskumníci tiež zistili, že efekt svetelného znečistenia sa prejavil najmä v období hniezdenia.
Vedci zatiaľ nie sú definitívne presvedčení, či sú tieto zmeny pre vtáky skôr pozitívne, negatívne alebo neutrálne a aký majú vplyv na kondíciu a zdravie vtákov. Na jednej strane môže dlhšia aktivita znamenať menej odpočinku počas náročného obdobia rozmnožovania. Na druhej strane ak vedia vtáky počas dňa dohnať chýbajúci spánok alebo odpočívať len polovicou mozgu, predĺžená aktivita môže byť dokonca výhodou. Prináša totiž viac času na hľadanie potravy či rozmnožovanie.
Svetlá sú pre vtáky silným atraktantom. Zdroj: iStock/MikeLane45
Problém svetelného smogu
V súčasnosti postihuje svetelné znečistenie 23 percent zemského povrchu a jeho rozsah aj intenzita sa zvyšujú. Odhaduje sa, že až 80 percent života na Zemi žije pod svetelne znečistenou oblohou. Tento jav, známy ako skyglow, spôsobuje smrť hmyzu lákaného svetlom, narúša nočné migrácie vtákov, mení hormonálne rytmy alebo komplikuje rozmnožovanie – napríklad v prípade morských korytnačiek, ktoré sa pri kladení vajec a liahnutí mláďat nechajú pomýliť umelým osvetlením.
Vedci tvrdia, že ich zistenia sú dôležité na pochopenie toho, ako nadmerné osvetlenie ovplyvňuje vtáky. Zároveň volajú po ďalšom výskume a možno aj po politických riešeniach.
„Ďalšie zhromažďovanie globálnych dát by mohlo viesť k tvorbe medzinárodných politík podobných tým klimatickým,“ píšu autori štúdie v časopise Science. „Obnova prirodzene tmavej noci je jednou z najväčších výziev ochrany prírody 21. storočia a vyžaduje si globálnu spoluprácu.“
Zdroje: Science, New Atlas, National Geographic
(RR)
