Vlečné siete na lov z morského dna majú neblahý vplyv na ekosystém. Potopené vraky sa stávajú útočiskom pre morské živočíchy.
Potápač skúma vrak pri pobreží Berwickshire a zaznamenáva údaje, ktoré boli následne použité na lepšie pochopenie biodiverzity v okolí vrakov lodí. Zdroj: University of Plymouth, Foto: marcusrose.gue
Podľa odhadov sa na morskom dne v pobrežných vodách Britských ostrovov nachádza približne 50 000 lodných vrakov. Uprostred vôd Severného mora a severného Atlantiku, miest intenzívneho rybolovu, sú tak útočiskom pre mnohé druhy, ktoré by inak skončili v sieťach rybárov.
Fatálny aj pre iné živočíchy
Jenny Hickmanová z Univerzity v Plymouthe a jej tím o tom informujú v časopise Marine Ecology. Počet druhov a jedincov rôznych živočíchov žijúcich v okolí vrakov bol v priemere o 240 percent vyšší v porovnaní s oblasťami, kde je lov vlečnými sieťami z morského dna stále povolený. Ide o mimoriadne deštruktívnu formu rybolovu, keď sa siete zaťažené závažiami ťahajú po morskom dne, čo môže mať za následok vážne škody na ekosystémoch.
Lov vlečnými sieťami navyše ničí všetko, čo mu stojí v ceste. V sieťach teda končia aj živočíchy, ako sú hviezdice, kraby, morské uhorky a ďalšie ryby žijúce pri dne, o ktoré rybári vlastne nemajú záujem. Ochranárske združenia a aktivisti preto v súvislosti s týmto spôsobom rybolovu bijú na poplach a už dlhšie požadujú jeho zákaz.
Vraky aj útesy ako prirodzená ochrana
Od rybolovu sú však ušetrené oblasti, kde by sa rybárske siete mohli poškodiť. Takýmto miestam sa rybári zámerne vyhýbajú. Okrem prírodných útesov sem patria tiež vraky lodí, ktoré podľa štúdie Jenny Hickmanovej poskytujú útočisko mnohým druhom.
Vedci v aktuálnej štúdii porovnali miesta, na ktorých sa nachádzajú potopené lode, s oblasťami, kde je spôsob rybolovu vlečnými sieťami povolený. Cieľom bolo zistiť mieru jeho vplyvu na príslušný ekosystém. Výsledok výskumu je málo prekvapivý. Ukázalo sa, že počet druhov je v oblastiach s aktívnym rybolovom výrazne nižší než v chránených oblastiach alebo v blízkosti spomínaných vrakov, ktoré fungujú ako umelé útesy. Niektoré z nich tak poskytujú ochranu už 100 i viac rokov.
Vedci sa zamerali na 5 vrakov
Výskum sa uskutočnil pri pobreží Berwickshire v okolí piatich vrakov lodí, ktoré sa pravdepodobne potopili koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Vraky sú vyrobené z rôznych materiálov a nachádzajú sa v hĺbke od 17 do 47 metrov pod hladinou oceánu. Niektoré z nich sa vyskytujú v oblastiach, kde je rybolov vlečnými sieťami povolený, iné sú na miestach, kde je tento spôsob lovu obmedzený.
Výskum ukazuje, čo by sme mohli dosiahnuť, ak by sa znížil rybolov formou vlečných sietí. Vraky nachádzajúce sa na morskom dne prispievajú k širšiemu chápaniu ich potenciálu na obnovu a zlepšenie stavu ekosystémov.
Výskumné tímy s podporou miestnych posádok lodí zhromažďovali videozáznamy vrakov a ich okolia v okruhu 50 m a kontrolných lokalít vzdialených viac ako 150 m od miesta vraku. Zábery zo všetkých lokalít sa následne vyhodnocovali. Výskumníci sa sústreďovali najmä na nájdenie druhov, ktoré sú mimoriadne zraniteľné a lov vlečnými sieťami má na ne najväčší dopad.
Na margo toho Joe Richards, projektový manažér škótskej nadácie Blue Marine Foundation a jeden zo spoluautorov štúdie, uviedol: „Už dlho sa domnievame, že vraky zohrávajú pri poskytovaní útočiska morským druhom dôležitú úlohu. Je skvelé, že sa to potvrdilo. Výskum ukazuje, čo by sme mohli dosiahnuť, ak by sa znížil rybolov formou vlečných sietí na morskom dne. Vraky nachádzajúce sa na morskom dne prispievajú k širšiemu chápaniu ich potenciálu na obnovu a zlepšenie stavu ekosystémov.“
Pestrá biodiverzita v okolí vrakov
Päť vrakov nachádzajúcich sa v pobrežných vodách Berwickshire je vyznačených aj na mapách a rybári sa im vyhýbajú. Dosah týchto vrakov presahuje rámec samotnej lokality, keďže sa v určitej vzdialenosti od nich neloví. V týchto miestach boli diverzita a hustota morskej fauny dokonca až o 340 percent vyššia ako v oblastiach, kde sa loví pomocou vlečných sietí.
„Priemyselné využívanie vlečných sietí na lov z morského dna je bežné od 19. storočia a výrazne prispelo k zmene morských spoločenstiev a ekosystémov. Mimo zákonom chránených zón sú od rybolovu vlečnými sieťami ušetrené len oblasti ako napríklad vraky, ktoré nie sú rybárskym lodiam dostupné. Keďže mnohé vraky sú na dne už 100 rokov, sú dôležitým ukazovateľom vplyvu na ekosystém v prípade zredukovania tohto spôsobu rybolovu alebo jeho úplného zákazu,“ hovorí Hickmanová.
Porovnávacie oblasti, kde je lov vlečnými sieťami zakázaný, ukázali, že morský ekosystém sa môže obnoviť, ak sa tento druh rybolovu zastaví. Žilo tam totiž viac druhov a živočíchov ako vo vrakoch a v ich okolí.
Zdroj: University of Plymouth, Spektrum.de
(zh)
