Prečítajte si prvý zo série štyroch článkov o živloch v súvislosti s klimatickými zmenami.
Voda je nevyhnutná pre život na Zemi. Práve voda ako ústredný element vo všetkých troch skupenstvách prepája jednotlivé súčasti klimatického systému Zeme – vzduch, oblaky, oceán, jazerá a vegetáciu.
Kolobeh vody v skratke
Kolobeh vody alebo hydrologický cyklus na planéte je nepretržitý pohyb vody v rámci Zeme a jej atmosféry. Ide o komplexný systém, zahŕňajúci množstvo rôznych procesov. Voda v kvapalnom skupenstve sa vplyvom slnečného žiarenia mení na vodnú paru, kondenzuje, vytvára oblaky a padá naspäť na zem vo forme dažďa či snehu.
Následne prechádza krajinou, vsakuje do pôdy a dostáva sa aj hlbšie pod zemský povrch, prípadne odteká po povrchu do potokov, riek a jazier. Podzemnú vodu si potom koreňmi ťahajú rastliny, cez listy ktorých sa odparuje opäť do atmosféry.
Voda a klíma
Voda výrazne ovplyvňuje zmeny klímy a je kľúčovým prvkom, od ktorého závisí balans v prírode. Len čo sa táto rovnováha poruší, krajina čelí extrémnym poveternostným a hydrologickým javom.
Zvyšujúce sa globálne teploty majú za následok aj zvýšený výpar, čo môže viesť k výskytu extrémneho sucha a intenzívnejším dažďom a povodniam. Na zem spadne nárazovo viac vody, ako dokáže pôda a vegetácia absorbovať.
Voda, ktorá po daždi presakuje do pôdy a steká do blízkych vodných tokov, cestou zachytáva a transportuje rôzne kontaminanty, napríklad zvyšky poľnohospodárskych hnojív, nebezpečné látky z divokých skládok a podobne. Takýmto spôsobom sa môžu nepriamo znečistiť vodné zdroje v krajine.
Zvyšky hnojív, ktoré sa takto dostávajú do jazier a riek, navyše podporujú rýchly rast vodnej vegetácie a tá následne doslova upcháva vodné toky a znehodnocuje ich kvalitu.
Toxíny, obsiahnuté vo vode, nielenže zabíjajú ryby a ničia vodné biotopy, ale niektoré z nich sú obzvlášť nebezpečné aj pre ľudí. Takéto látky sa navyše celkom ťažko z vody odstraňujú, ak je to vôbec možné. Kontaminovaná voda sa stáva nepitnou a často je prakticky nepoužiteľná aj na iné účely.
Sucho na severe a topiace sa ľadovce
V severnejších alebo horských oblastiach, kde sa zvyčajne hromadí v zime sneh, sa vďaka vyšším teplotám znižuje možnosť vytvárania zásob vody vo forme snehovej pokrývky, takže na jar je v takýchto oblastiach k dispozícii spravidla menej vody. Na to následne v južnejších a nižších oblastiach doplácajú farmári, ktorí nemajú dostatok vody na zavlažovanie svojich plodín, a tak nevykazujú dobrú úrodu.
Ďalším závažným dôsledkom postupujúcej klimatickej zmeny sú topiace sa grónske ľadovce. Sladká voda, z ktorej pozostávajú, steká do oceánu. So stúpajúcou hladina mora môže slaná voda kontaminovať i sladké vody v ústiach riek, čo následne vplýva aj na kvalitu sladkej podzemnej vody, ktorá sa môže na niektorých miestach stávať postupne slanou.
Vodu síce možno aj desalinizovať, no tento proces je energeticky veľmi náročný a nesmierne drahý. Využívajú ho zatiaľ len v oblastiach Blízkeho východu, severnej Afriky a Karibiku, kde je už dnes akútny nedostatok pitnej vody.
Voda ako skleníkový plyn
Voda vo forme vodnej pary je jedným z ústredných skleníkových plynov, má totiž schopnosť zachytávať teplo.
Teplejší vzduch zadržiava viac vlhkosti ako chladnejší, preto sa s čoraz väčšou koncentráciou skleníkových plynov a nárastom globálnych teplôt zvyšuje i celkové množstvo vodnej pary v atmosfére, čo napomáha k ešte väčšiemu otepľovaniu.
Zásoby sa zmenšujú
Ľudia využívajú vodu vo všetkých oblastiach svojho života. Na pitie a umývanie, v priemysle, poľnohospodárstve, na výrobu energie, likvidáciu odpadu i rekreáciu. Zásoby kvalitnej a čistej vody sa, aj vzhľadom na masívny rozvoj technológií a znečistenie, postupne zmenšujú.
Sladká voda dnes tvorí len približne 2,5 percenta celkového objemu vody na Zemi, zhruba dve tretiny z toho existujú vo forme ľadovcov.
Keďže populácia neustále narastá a väčšina ľudí žije konzumným spôsobom života a len ťažko poľavuje zo svojich rokmi zažitých štandardov, je nesmierne dôležité, aby sa v jednotlivých krajinách nastavili jasné dohody, ktoré budú smerovať k regulácii dodávok vody tak, aby pokryli nielen potreby ľudí, ale zabezpečili aj zdravie a hojnosť všetkých ekosystémov.
Niekoľko faktov o vode v súvislosti s klimatickou krízou
- Približne 74 percent prírodných katastrof v rokoch 2001 až 2018 súviselo s vodou. Odborníci očakávajú, že frekvencia a intenzita takýchto udalostí sa bude zmenou klímy len zvyšovať.
- Zhruba 450 miliónov detí žije v oblastiach, kde nemajú dostatok vody na uspokojenie svojich každodenných potrieb.
- Prírodné katastrofy môžu zničiť alebo kontaminovať celé zásobníky vody, čím sa zvyšuje riziko vzniku pandémií cholery či týfusu.
- Rastúce teploty majú vplyv na vznik smrteľných patogénov v sladkovodných zdrojoch, čím sa táto voda stáva nebezpečnou na pitie.
- Choroby súvisiace s vodou a hygienou sú jednou z hlavných príčin úmrtí u detí mladších ako 5 rokov. Každý deň zomiera viac ako 700 detí mladších ako 5 rokov na hnačku spojenú s nedostatkom vody, sanitáciou a hygienou.
- V oblastiach s extrémne obmedzenými vodnými zdrojmi narastá takzvaný vodný stres a zvýšené požiadavky na vodu, čo vedie následne ku konfliktom.
Používajte vodu čo najzodpovednejšie
- Znížte spotrebu studenej a teplej vody, ušetríte energiu a peniaze. Na zníženie spotreby vody si môžete nainštalovať napríklad prevzdušnené vodovodné kohútiky a sprchové hlavice.
- Počas umývania zubov či rúk zatvorte kohútik. Z tečúceho kohútika prídete o približne osem litrov vody za minútu! Za mesiac takto ušetríte aj desiatky litrov.
- Ak kohútik kvapká, opravte ho. Inak môžete stratiť až liter vody za hodinu, čo by za týždeň naplnilo celú vaňu.
- Sprcha miesto kúpeľa. Napustením plnej vane miniete niekoľkonásobne viac vody. Ak sa potrebujete v teplej vode len zohriať, nedávajte do vane žiadne prípravky. Vodu môžete následne uskladniť a poliať ňou rastliny.
- Ak sa holíte žiletkou, naplňte si vodou umývadlo. Nenechávajte ju pri holení zbytočne tiecť.
- Skontrolujte, či vám nepreteká voda na záchode. V nesprávne fungujúcom záchode môže zbytočne pretiecť aj 200 litrov vody za deň. Týmto množstvom môžete asi 50-krát spláchnuť.
- Zaobstarajte si dvojitý splachovací systém. Na spláchnutie po malej potrebe stačí použiť menšie tlačidlo, ktoré minie len tri litre vody.
- Uistite sa, že periete plnú práčku. Pri praní totiž pretečú litre vody.
- Používajte termosku. Na prípravu horúceho nápoja si zohrejte len toľko vody, koľko potrebujete. Ak si zohrejete viac, zvyšok vylejte do termosky a odložte si na ďalší hrnček.
- Nerozmrazujte potraviny pod tečúcou vodou. Radšej ich vytiahnite na noc von, do rána budú rozmrazené.
- Kúpte si umývačku riadu. Ručné umývanie riadu míňa o 60 percent vody viac.
- Rastliny polievajte neskoro večer alebo skoro ráno, keď sa voda pomalšie vyparuje.
- Zachytávajte dažďovú vodu do zásobníkov v záhrade. Ušetríte tak nielen pitnú vodu, ale aj peniaze.
Čo na to hovorí odborník?
Na udržateľné hospodárenie s vodou sme sa opýtali riaditeľky Ústavu hydrológie SAV, v.v.i. Yvetty Velískovej.
Čo je podľa vás hlavným dôvodom úbytku pitnej vody v krajine?
Určiť jediný alebo hlavný dôvod úbytku kvalitných vodných zdrojov vhodných na pitné účely alebo na hocijaký iný účel nie je také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Závisí to od viacerých okolností. V každom prípade je primárnym problémom nerovnomerné rozdelenie vody v priestore a čase. Na Zemi to nefunguje tak, že je vody všade a stále toľko, koľko aktuálne potrebujeme. A to je „len“ kvantitatívna stránka problému. K nej sa v súčasnosti pripája tiež otázka kvality vody, pretože niekde sa síce môžu nachádzať veľké zásobníky vody, ale môžu byť natoľko znečistené, že ich nedokážeme použiť.
Voda je pre ľudstvo životne dôležitou surovinou, preto si ju treba vážiť a chrániť ju. No na druhej strane môže byť aj nebezpečným živlom, ktorý ohrozuje a berie ľudské životy i majetok. Snahou odborníkov a vedcov je riešiť tieto disproporcie. Pri ich snahách má, samozrejme, svoje nezastupiteľné miesto a vplyv aj každý jednotlivec a jeho osobný postoj k vode.
Ako môžeme najefektívnejšie zachytávať vodu?
Voda v krajine sa dá zachytávať rôzne. Voľba aplikovaného spôsobu opäť záleží od toho, aký cieľ zadržiavaním vody sledujeme. Drobné vodozádržné opatrenia sú pre krajinu či biotop určite užitočné, ale nevyriešia zvýšenú potrebu pitnej vody, vody pre poľnohospodárstvo a priemysel a neochránia územie pred povodňami. Na tieto účely je potrebné vybudovať ovládateľné zásobníky vody – vodné diela –, ktoré majú dostatočnú kapacitu na to, aby vodu v čase jej prebytku v krajine (u nás na jar z topenia snehu, v období bohatom na zrážky) dokázali zadržať a akumulovať a potom ju v čase jej nedostatku regulovane vypúšťali.
Hydrologické pozorovania a ich analýzy ukazujú, že v posledných rokoch dochádza na Slovensku k zmene hydrologickej bilancie vody v krajine. Pozorujeme dlhodobý úbytok vody v riekach, najmä v nížinných častiach tokov. Až do roku 2000 odborníci tento pokles pripisovali úbytku zrážok na území Slovenska (ročné priemery úhrnu zrážok klesli z hodnoty cca 770 milimetrov v roku 1940 na cca 730 milimetrov v roku 1990). Po roku 2000 ale množstvo vody odtečené riekami naďalej klesalo napriek tomu, že ročné úhrny zrážok od roku 2000 začali mierne narastať. Na druhej strane však začal po roku 2000 stúpať takzvaný bilančný výpar (z hodnoty okolo 500 na cca 550 milimetrov ročne). Pokles vody v tokoch hydrológovia preto pripisovali zvýšenému výparu z dôvodu zvýšenej teploty vzduchu – čím je teplejšie, tým viac vody sa z krajiny vyparí a tým menej vody odtečie riekami.
Pomôžu nám pri jej zachytávaní napríklad vodné nádrže?
Z môjho pohľadu a vzhľadom na prognózy zmeny klímy sa v budúcnosti bez výstavby vodných nádrží nezaobídeme. Treba však zároveň dodať, že akékoľvek ďalšie vodozádržné opatrenie bude pre krajinu užitočné tiež. Zalesňovanie, obnova mokradí, zachytávanie a zadržanie vody akýmkoľvek spôsobom krajine určite pomôže, avšak situáciu v prípade nedostatku vody nám nevyrieši.
Vodné nádrže sú budované na rôzne účely, napríklad na zásobovanie pitnou vodou, poľnohospodárske závlahy, rybolov, rekreáciu, ako protipovodňová ochrana, pre priemysel či za účelom výroby energie. Na Slovensku máme vytipované miesta, kde by ich bolo možné vybudovať. Citlivé začlenenie vodných nádrží do krajiny a prepojenie s takzvanými zelenými opatreniami sú optimálnym riešením.
Vo štvrtok prinesieme k článku o vode i praktickú časť.
Tento článok je súčasťou série článkov na tému Štyri živly pripravených v rámci podujatia Európska noc výskumníkov (ENV) 2022. Hlavný program podujatia ENV sa uskutoční 30. 9. 2022 v priestoroch Starej tržnice a okolitých lokalitách. Jeho súčasťou budú rôzne sprievodné podujatia, a to vedecké kaviarne, vedecké cukrárne, workshopy, súťaže či podcasty, ktoré prinesú zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.
Zdroje: Unicef, EPA, National Geographic, ec.europa.eu, Veda na dosah, Plní elánu