Odborníci na celom svete sa zhodujú, že stromy a lesné spoločenstvá treba chrániť. Ako môže pomôcť jednotlivec?
Vo štvrtok 20. októbra vo svete oslavujeme Medzinárodný deň stromov. Za jeho vyhlásením stojí americký novinár Julius Sterling Morton.
Cieľom tohto dňa je podporiť záujem spoločnosti o stromy. Všímať by sme si pritom mali nielen jednotlivo rastúce stromy v parkoch, záhradách či sadoch, ale najmä tie, ktoré tvoria lesné spoločenstvá. Práve lesy sú totiž popri riasach v oceánoch najväčšími producentmi kyslíka na Zemi a v prípade, že sú zdravé, efektívne regulujú teplotu a vlhkosť krajiny.
Neutíchajúca ťažba
Dnes, keď odborníci aj široká verejnosť na celom svete intenzívne diskutuje o otázke klimatickej zmeny, je preto v popredí práve neutíchajúca ťažba lesov.
V celosvetovom meradle sa podľa aktuálnych informácií najviac ťaží v Brazílii, Konžskej demokratickej republike a Indonézii. Podľa článku BBC z konca minulého roka sú hlavnými dôvodmi podpora poľnohospodárstva a baníctva a zisk z ilegálnej ťažby.
Výnimkou v tomto smere nie je ani Slovensko. Stromy v súčasnosti síce pokrývajú viac ako 41 percent územia republiky, no hlasy proti ťažbe sa tu stále stretávajú s odmietavým či rezervovaným postojom lesníkov, ktorí ju často presadzujú, a to aj na prísne chránených územiach.
Ako sa pred časom vyjadril pre denník SME ochranár Erik Baláž, lesníci obyčajne argumentujú tým, že ťažba lesu prospieva. „Niektorí si však uvedomujú, že to nie je pravda, ale ťažiť potrebujú, a tak sa im takáto argumentácia hodí,“ poznamenal.
Škodí tiež odstraňovanie padnutých stromov
Okrem samotnej ťažby lesu škodí tiež odstraňovanie mŕtvych stromov. Suché vyvrátené stromy, popadané konáre a postupne sa rozkladajúca haluzina sú pritom nenahraditeľným zdrojom živín pre celý lesný ekosystém. Práve vďaka nim sa v zemi akumulujú hodnotné látky pre budúce generácie stromov.
Christiana Figueres a Tom Rivett-Carnac vo svojej publikácii Budúcnosť, ktorú si vyberieme (Ako prežiť klimatickú krízu) uvádzajú, že „les vytvára podmienky pre les a za ideálnych podmienok sa udržiava pri živote sám“. Uvoľňuje vlhkosť do ovzdušia, kde sa tvoria oblaky, z nich potom prší a voda sa vracia späť do lesa.
Siete mikroskopických húb v pôde vyživujú stromy a prepájajú ich na vzdialenosť niekoľko tisíc kilometrov. Odborníci po celom svete na čele s britskou ekologičkou Suzanne Simard tento systém nazývajú Wood Wide Web.
Práve symbiotická povaha lesa však zvyšuje jeho zraniteľnosť. Ak z neho priveľkú časť zničíme alebo ho rozkúskujeme, celý systém sa zrúti. „Prídeme o úžasné lesné plochy, ako keď – povedané klasikom – ľudia prichádzajú na mizinu. Najprv veľmi pomaly a potom veľmi rýchlo,“ konštatujú trefne Figueres a Rivett-Carnac.
Ako stromy efektívne chrániť
Mnohí sa dnes pýtajú, ako stromy a lesné ekosystémy, ktoré tu ešte máme, účinne ochrániť a regenerovať. Ani odborníci však na túto otázku nepoznajú rýchle riešenia. Záchrana stromov na Zemi stojí v prvom rade na neoblomnom presvedčení a dlhodobej aktivite každého z nás.
Čo môžete robiť, aby ste lesu a stromom prospeli?
- Buďte proaktívni. Apelujte na miestnu samosprávu vo vašej obci či vašom meste, aby podporovala vznik parkov a postavila sa deštruktívnemu rozširovaniu predmestí. Komunikujte so správcami lesov vo vašom okolí a žiadajte ich, aby v čo najväčšej možnej miere obmedzili ťažbu.
- Vysádzajte nové stromy alebo podporte organizácie, ktoré sa tomu venujú. V prípade finančného daru sa však nezabudnite uistiť, že vaše peniaze idú na obnovu pôvodných ekosystémov a nie na výsadbu drevných monokultúr určených na ťažbu.
- Nájdite si mimovládnu organizáciu, ktorá sa vo vašom meste či vašej obci venuje obnove a ochrane lesa a ohrozených ekosystémov a spojte sa s ňou alebo podporte jej aktivity 2 percentami z vašej dane.
- Vzdelávajte sa. Zbierajte poznatky o lesoch, ich význame a hrozbách, ktorým čelia. Čím viac sa o týchto úžasných organizmoch dozviete, tým skôr dokážete oceniť ich krásu a význam a svojimi vedomosťami môžete inšpirovať ostatných, aby sa tiež pričinili o ich ochranu. Existuje mnoho vynikajúcich kníh, webstránok a dokumentárnych filmov, ktoré môžete preskúmať. Buďte pre druhých príkladom.
- Obmedzte vo svojom jedálničku hovädzie mäso, sóju, necertifikovaný palmový olej a ďalšie produkty pochádzajúce z tropických oblastí. Pri nákupe potravín a ďalších komodít majte vždy na mysli, odkiaľ pochádzajú a ako ich vyrábajú. Nakupujte produkty označené napríklad certifikátmi Rainforest Alliance, Forest Stewardship Council či Roundtable on Sustainable Palm Oil.
- Požadujte certifikované produkty aj od miestnych predajcov. Upozornite ich, ak predávajú produkty, ktoré podporujú odlesňovanie. Obráťte sa na veľké potravinárske spoločnosti, kde nakupujete, a trvajte na tom, aby predávali udržateľné produkty.
- Vytvárajte tlak na obchodníkov, aby zvýšili transparentnosť svojich dodávateľských reťazcov a prešli na trvalo udržateľné získavanie svojich produktov.
- Pokúste sa vytvoriť kampaň, ktorá by viedla k udržateľnejšiemu životu vo vašej komunite a sami sa usilujte minimalizovať negatívny vplyv na prostredie okolo vás.
- Navštevujte často lesy, buďte v kontakte so stromami. Prospeje to nielen vášmu zdraviu, ale vytvoríte si tak aj pevný vzťah k prírode okolo vás. Spoločnosť sa dnes od stromov oddeľuje, ľudia trávia viac času v kanceláriách a pri počítačoch ako na čerstvom vzduchu. Ak chcete svoj život obohatiť, choďte každý deň aspoň na hodinu do prírody. Urobte si piknik, venujte sa turistike, kempujte, pozorujte život v lese. Uvidíte sami, ako vám to prospeje.
- Učte o lese svoje deti. Čítajte im o stromoch a nechajte ich, aby skúmali prírodu vôkol seba a budovali si k nej pozitívny vzťah. Deti sú naša budúcnosť, treba v nich podnecovať lásku k planéte.
- Podeľte sa o svoju lásku k lesu a stromom s ostatnými a edukujte ich. Jednou z hlavných príčin ničenia lesov je nevedomosť. Šírte medzi ľuďmi informácie o miestnych ekosystémoch a hovorte nahlas o problémoch, ktorým lesy vo vašom okolí čelia.
Zdroje: BBC, SME, Tree Foundation, TS NLC, Christiana Figueres a Tom Rivett-Carnac: Budúcnosť, ktorú si vyberieme (Ako prežiť klimatickú krízu). Aktuell 2021.