Nestihli ste prednášku Jozefa Pecha zo Slovenského hydrometeorologického ústavu? Pozrite si jej záznam.
Vo štvrtok 27. júla 2023 prednášal Mgr. Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v rámci cyklu vedecká kaviareň v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) o vysokých teplotách a problematike zmeny klímy.
Aké sú naše šance vyriešiť globálne otepľovanie? Známy klimatológ hneď v úvode prednášky zdôrazňuje, že každým rokom dosť výrazne klesajú. Neúprosne sa blíži rok, dokedy sme sa zaviazali, že znížime emisie skleníkových plynov, ktoré momentálne chápeme ako hlavnú príčinu súčasného otepľovania, a jednotlivé krajiny, zdá sa, svoje sľuby nie sú schopné naplniť.
Teplotné rekordy vody i vzduchu
V júli tohto roku padli všade na svete teplotné rekordy. Vo všetkých globálnych oceánoch bola nameraná rekordne vysoká teplota vody a povrchová teplota a vlna horúčav, ktorá tieto rekordy spôsobila, sa historicky v Európe dosiaľ nevyskytla.
Vďaka javu El Niňo, odchýlke v systéme morského prúdenia v Tichom oceáne, keď sa každých 7 rokov výrazne zvyšuje prísun teplej povrchovej vody smerom do západnej časti Tichého oceánu, bude minimálne v nasledujúcich 24 mesiacoch a pravdepodobne až do roku 2025 rekordne teplo.
Existuje asi 7-percentná šanca, že už budúci rok prekročíme kritickú mieru oteplenia o 1 a pol stupňa Celzia, ktorú sa v roku 2015 v Paríži zaviazali krajiny neprekročiť. A podľa Pecha to bude len prvá lastovička v rámci jedného roku. Trvalé prekročenie tejto hodnoty pravdepodobne dosiahneme už do desiatich rokov. Čo to bude znamenať pre Slovensko?
Čoraz častejšie extrémy počasia
Čoraz častejším fenoménom sú extrémne prejavy počasia. Len nedávno zasiahli taliansku obec Azzano Decimo rekordne veľké krúpy, v roku 2021 sa južnou Moravou prehnalo mimoriadne silné smrtiace tornádo a Nemecko v tom istom období zasiahli mohutné povodne, ktoré odvtedy nič neprekonalo. Vďaka globálnemu otepľovaniu máme totiž atmosféru viac saturovanú vodnou parou. „Fenomény, ktoré sú spojené s tvorbou zrážok a oblačnosti, intenzívnymi prejavmi búrkovej činnosti, sú energeticky viac dopované,“ vysvetľuje Pecho.
Veľkým problémom na celom svete a aktuálne už i v Európe sú takisto požiare. Historicky a rozsahom najväčším požiarom stále čelia v Kanade, no šíria sa aj v rôznych regiónoch Stredomoria. Tento rok zasiahli najmä Rodos, no horí prakticky od Portugalska až po Turecko. „Vo všetkých južnejšie položených častiach Európy dlhodobé trendy ukazujú, že miera požiarneho rizika slušne rastie,“ konštatuje Pecho.
Do vysokorizikových oblastí podľa neho patrí i karpatský región, kam patríme i my.
Bude sa pre teplo znásobovať úmrtnosť?
Vlny horúčav sú dnes veľmi rozšíreným tichým zabijakom. Ľudia často podceňujú vplyv vysokých teplôt v kombinácii s veľkou vzdušnou vlhkosťou a mnohokrát chodia do prehriatych verejných priestorov bez ventilácie, kde sa nedokážu žiadnym spôsobom ochladiť, čo má za následok nárast takzvanej nadúmrtnosti. Spoločne s Jozefom Pechom počas prednášky nahliadneme do štatistík úmrtnosti spôsobenej horúčavami v Európe.
Čo možno čakať v Európe a vo svete v nasledujúcich rokoch a ako sa s vysokými teplotami vyrovnať nielen po zdravotnej, ale i po ekonomickej stránke? Dokážu jednotlivci prispieť k zlepšeniu momentálneho stavu?
Toto všetko a ešte viac sa dozviete v našom videu.
Mgr. Jozef Pecho vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor fyzickej geografie a geoekológie, v rámci ktorého sa špecializoval na meteorológiu a klimatológiu. V rokoch 2005 až 2011 pôsobil a od roku 2016 znovu pôsobí ako klimatológ odboru klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. Pracoval ako odborný pracovník v Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied ČR. V súčasnosti sa uchádza o ašpirantúru (PhD.) na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Vo vedeckej oblasti sa zaoberá štatistickým modelovaním extrémnych zrážok a extrémov počasia všeobecne, výskumom premenlivosti klímy a klimatickej zmeny, ako aj hodnotením jej regionálnych dosahov predovšetkým na území Slovenska.
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. mája 2008.
Táto prednáška je sprievodným podujatím Európskej noci výskumníkov (ENV) 2023. Hlavný program ENV sa uskutoční 29. septembra 2023 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy budú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nebudú chýbať ani sprievodné podujatia, ku ktorým patria vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE a Vedecké cukrárne. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.
Zdroj: CVTI SR
(af)
