Slúži na to nový typ mikróbov v hlbinách pôdy, ktoré premieňajú vodu na pitnú.
Nový kmeň mikróbov našli v oblastiach od vrcholkov stromov až do hĺbky 200 metrov pod povrchom. Zdroj: Michigan State University
Vedci objavili nový typ mikróbov v hlbinách pôdy, kde pretrvávajú a prispievajú k čisteniu vody, ktorá sa stáva pitnou. Nový kmeň mikróbov vedci našli v oblastiach, ktorá sa tiahne od vrcholkov stromov až do hĺbky približne 200 metrov pod povrchom.
Výskumníci sa zamerali na hĺbkové vrstvy pôdy v Iowe a Číne, odkiaľ z hĺbky 21 metrov odobrali vzorky a následne analyzovali ich DNA. Objavili, že nové mikróby zvané CSP1-3, ktoré majú dávnych predkov zo sladkovodných a horúcich extrémnych prostredí. Počas miliónov rokov sa však prispôsobili životu v pôde, najprv v jej povrchovej vrstve a neskôr aj v tých najhlbších častiach, ktoré sú pre väčšinu mikroorganizmov nehostinné.
„Väčšina ľudí by si myslela, že tieto organizmy sú len ako spóry alebo v stave spánku. No jedným z našich kľúčových zistení, ktoré sme získali skúmaním ich DNA, je to, že tieto mikróby sú aktívne a pomaly rastú,“ uviedol mikrobiológ James Tiedje z Michiganskej štátnej univerzity.
Žili v horúcich prameňoch
V niektorých prípadoch tvorili nové mikróby až polovicu celej mikrobiálnej komunity v hlbokých vrstvách pôdy. Ide o nevídaný jav, keďže v povrchovej pôde sú zvyčajne oveľa pestrejšie komunity mikróbov a žiadna skupina nie je až takto dominantná.
Pôda funguje ako filter pre vodu, jej horné vrstvy prepúšťajú vodu relatívne rýchlo, v hlbokých vrstvách sa voda zadržiava dlhšie a má viac času prejsť biologickou filtráciou. Mikróby využívajú zvyšky uhlíka a dusíka, ktoré sa z horných vrstiev dostali až dole, a tým sa dokončuje proces prírodného čistenia vody.
Vedci však musia tieto mikróby ešte dlhšie skúmať. Najskôr ich musia kultivovať v laboratóriu. Je to náročný proces, pretože ich pôvodné prostredie napodobnia veľmi ťažko. Predkovia týchto baktérií totiž kedysi žili v horúcich prameňoch. Preto ich chcú vedci vypestovať v horúcom prostredí, aby tak podporili ich rast.
„Fyziológia CSP1-3, poháňaná ich biochémiou, je odlišná, preto môžu existovať zaujímavé gény s pridanou hodnotou na iné účely. Napríklad nepoznáme ich schopnosti metabolizovať odolné znečisťovadlá, a ak by sme to zistili, mohli by sme prispieť k riešeniu jedného z najnaliehavejších problémov Zeme,“ dodal James Tiedje.
Ak sa im podarí tieto organizmy vypestovať, môže to priniesť nové poznatky o ich biológii a o ďalších možných aplikáciách v oblasti čistenia vody alebo rozkladu ťažkých znečisťujúcich látok.
Zdroj: Earth
(RR)
