Podľa vedcov sú ohrozené kolónie vtákov vrátane tučniakov, pre ktoré predstavuje vírus značné riziko. V posledných týždňoch prípadov pribúda.
Členovia expedície sa museli popasovať s viacerými problémami. Veľké množstvo ľadu v okolí Ostrova Jamesa Rossa napríklad komplikovalo plavbu. Zdroj: MU, Autor: Petr Horký
Vedecký tím z Masarykovej univerzity (MUNI) v Brne sa vrátil z 20. jubilejnej vedeckej expedície na Antarktídu. Členovia expedície strávili 17 dní na Českej vedeckej stanici Johanna Gregora Mendela na Ostrove Jamesa Rossa a 6 dní na Ostrove kráľa Juraja.
Na Antarktíde chceli pôvodne zostať 59 dní. Pre logistiku a klimatické podmienky sa ich pobyt nakoniec skrátil. „Príčinou boli logistické komplikácie spôsobené najmä poveternostnými podmienkami a množstvom morského ľadu v okolí Ostrova Jamesa Rossa. Najskôr vyčíňala nad Drakeovým prielivom búrka. Následne sa riešila porucha lode, ktorá mala expedíciu prepraviť na miesto. Významné bolo i množstvo ľadu pri ostrove, ktorý komplikoval bezpečné vylodenie aj následný návrat expedície,“ vysvetlil vedúci expedície Peter Váczi z Geografického ústavu Prírodovedeckej fakulty MUNI a Ústavu experimentálnej biológie Prírodovedeckej fakulty MUNI.
Opäť úspešná expedícia
Ako informuje na svojich webových stránkach Masarykova univerzita v Brne, napriek spomínaným problémom ide o úspešnú vedeckú expedíciu. Počas nej výskumníci potvrdili aj výskyt vysokoinfekčného vírusu vtáčej chrípky vo východnej časti Antarktického polostrova.
Tohtoročnú expedíciu tvorilo dokopy 24 členov, rozdelených na dve skupiny. Menšia osemčlenná posádka vyrazila koncom minulého roka na základňu CZ*ECO Nelson, ktorá sa nachádza na Nelsonovom ostrove na Južných Shetlandských ostrovoch.
Tím 16 vedcov strávil tento rok na polárnej stanici 17 dní. Zdroj: MU, Autor: Petr Horký
Hlavná šestnásťčlenná skupina, ktorú tvorili 2 vedkyne, 7 vedci (jeden z nich z Karlovej univerzity), lekár, 4 technici a 2 filmoví dokumentaristi, vyrazila 24. januára 2024 na stanicu Johanna Gregora Mendela. Počas pomerne krátkeho pobytu realizovali väčšinu najdôležitejších plánovaných projektov. Podľa Daniela Nývlta, vedúceho Českého antarktického výskumného programu, aj tento rok napriek všetkým ťažkostiam stihli to „najdôležitejšie, predovšetkým zabezpečenie dlhodobých monitoringov prírodného prostredia a klímy“.
Česká vedecká stanica Johanna Gregora Mendela, ktorú vlastní a prevádzkuje Masarykova univerzita v Brne na Ostrove Jamesa Rossa, bola slávnostne otvorená a odovzdaná do užívania vedcom v roku 2007. Druhá základňa, pôvodne známa ako Eco-Nelson, sa nachádza na Nelsonovom ostrove na Južných Shetlandských ostrovoch. V rámci infraštruktúry výskumného programu teraz slúži ako technicko-logistické refúgium pod názvom CZ*ECO Nelson.
Potvrdili výskyt vírusu vtáčej chrípky
Okrem plnenia štandardných vedeckých a technických úloh vedci v spolupráci s Čilským antarktickým inštitútom INACH na mieste potvrdili výskyt vírusu vtáčej chrípky (kmeň H5N1).
Prvé prípady vtáčej chrípky v pevninskej časti Antarktídy potvrdili argentínski vedci koncom februára tohto roka. Informácie o tom priniesol aj britský denník The Guardian. Vzorky vtedy vyhodnotili výskumníci z Centra molekulárnej biológie Severo Ochoa v Madride. Španielska vláda následne vydala správu, v ktorej uviedla, že ide o prvý dôkaz, „že sa vysokopatogénny vírus vtáčej chrípky dostal na Antarktídu“. Vedci sa zhodujú, že prenášačom sú pravdepodobne migrujúce druhy vtákov, hlavne pomorníky a fulmary.
Tučniaky v ohrození
Vedci sa obávajú prenosu tohto vysokoinfekčného ochorenia na populáciu tučniakov. Mohlo by spôsobiť ekologickú katastrofu nevídaných rozmerov. Ako uvádza Masarykova univerzita v Brne, pre kolónie vtákov vrátane tučniakov ide o značné riziko, pričom v posledných týždňoch podobných prípadov pribúda.
Stanica J. G. Mendela slúži vedcom na Ostrove Jamesa Rossa na Antarktíde od roku 2007. Zdroj: MU, Autor: Petr Horký
Podľa českých vedcov sa nedá vylúčiť ani zdecimovanie niektorých populácií tučniakov. „V blízkosti českej stanice sa žiadna kolónia tučniakov nevyskytuje, nie sú tam na to vhodné podmienky. Pri stanici sme však zaznamenali úhyn piatich kusov pomorníka juhopolárneho z celkovo asi 50 hniezdiacich vtákov, teda približne desať percent populácie týchto vtákov na odľadnenej časti Ostrova Jamesa Rossa,“ uviedol biológ Miloš Barták z Prírodovedeckej fakulty MUNI.
Barták bol prvý, kto ohlásil podozrivý úhyn a v spolupráci s čilskými kolegami odobral vzorky na analýzu. Podozrenie potvrdilo laboratórium na čilskej stanici Escudero na Ostrove kráľa Juraja. Ide o prvé zaznamenané úmrtie vtákov s vírusom H5N1 vo východnej časti Antarktického polostrova.
Zaznamenali najteplejší február
Cieľom tohtoročnej expedície bol aj dlhodobý monitoring klímy a komplexné sledovanie stavu polárnych geosystémov a ekosystémov, teda tamojších ľadovcov, dlhodobo zamrznutej pôdy, odľadneného územia umožňujúceho rast nižších rastlín, riečnych a jazerných systémov a ďalších geomorfologických útvarov.
Cieľom tohtoročnej expedície bol aj dlhodobý monitoring klímy a komplexné sledovanie stavu polárnych geosystémov a ekosystémov. Zdroj: MU, Autor: Petr Horký
„Tempo otepľovania Antarktídy je výrazne rýchlejšie, ako sme si ešte nedávno mysleli. Počas nášho dvadsaťročného pozorovania sme zaznamenali historicky štvrtú najteplejšiu klímu počas expedície. Tohtoročný február bol vôbec najteplejší. Niekoľko dní bolo až okolo 10 stupňov Celzia, čo je pre túto oblasť extrém. Okrem vysokých teplôt sú tam stále častejšie aj prachové búrky, ktoré urýchľujú proces topenia ľadovcov,“ priblížil Kamil Láska z Geografického ústavu Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity.
Dokumentárny film venovaný expedícii
Súčasťou expedície boli aj filmoví dokumentaristi – cestovateľ a dokumentarista Petr Horký, ktorý má za sebou okrem iného tiež expedíciu na tri zemské póly (severný pól, južný pól a pól chladu), a kameraman Jan Šimánek. Tí na mieste pripravovali dokument pre Českú televíziu o Českom antarktickom výskumnom programe.
Zdroj: TS MUNI (1, 2), The Guardian
(zh)
