Vedci a geoinžinieri chcú v Arktíde zväčšiť vrstvu ľadu a získať tak čas, aby ľudstvo stihlo prejsť na ekologickejší spôsob života pred tým, než klimatické zmeny nenávratne zničia vzácne ekosystémy.
Má to byť súčasťou väčšieho balíka opatrení v boji za zachovanie ľadovcov. Zdroj: iStock. Autor: Maridav
Tím výskumníkov a inžinierov z Centra pre opravu klímy Cambridgeskej univerzity v spolupráci s britským startupom Real Ice experimentujú s bezprecedentným riešením v boji proti strate arktického ľadu. Riešením by mali byť podmorské drony poháňané vodíkom, ktoré by vytvárali novú vrstvu ľadu. O revolučnom nápade písali webové portály ako Futuro prossimo či Interesting engineering.
Ich cieľom je prelomiť začarovaný kruh, ktorý urýchľuje topenie ľadu, a získať drahocenný čas na dosiahnutie skutočného cieľa: zníženie emisií a stabilizáciu globálnej klímy.
Podvodný dron striekajúci vodu na povrch ľadu. Zdroj: www.realice.eco
Podvodné drony proti topiacemu sa ľadu
Arktída sa už desaťročia otepľuje omnoho rýchlejšie ako zvyšok planéty. Keď sa morský ľad topí, hladina mora absorbuje viac slnečného žiarenia, čo zase ďalej urýchľuje topenie ľadu. Je to špirála, ktorá hrozí premenou Arktídy a s ňou aj podnebia celého sveta.
Dnes sa niektorí vedci zameriavajú na nekonvenčné metódy na spomalenie tohto trendu. Medzi nimi vyčnieva odvážny nápad: obnovenie hrúbky ľadu pomocou zelených technológií a podvodných dronov schopných rozprašovať morskú vodu na povrch, kde opäť zamrzne.
Začarovaný kruh v Arktíde
Arktída sa otepľuje ohromujúcim tempom, asi štyrikrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Od začiatku satelitných meraní, počnúc rokom 1979, množstvo morského ľadu dramaticky kleslo. Topenie polárneho ľadu nielenže zvyšuje hladinu morí, ale znižuje aj schopnosť Zeme odrážať slnečné svetlo naspäť do vesmíru, čím zvyšuje absorpciu tepla a spúšťa samozrýchľujúci sa mechanizmus topenia. Táto dynamika, známa ako spätná väzba albeda, by mohla viesť k úplne bezľadovým arktickým letám do polovice tohto storočia. Dosahy by boli obrovské: od destabilizácie klímy cez emisie metánu z topiaceho sa permafrostu až po riziko ohrozenia celých ekosystémov. Zoči voči tejto vyhliadke sa niektorí vedci domnievajú, že je potrebné zvážiť drastické opatrenia. Ako veľmi drastické?
Ako majú drony vyrábať ľad?
Vízia startupu Real Ice je založená na podvodných dronoch poháňaných zeleným vodíkom. Tieto stroje by boli schopné vŕtať do ľadu zospodu, potom pumpovať morskú vodu ponad ľadovec, čím by sa vytvorila ďalšia ľadová vrstva.
Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Real Ice Andreu Ceccoliniho predbežné testy vykonané za posledné dva roky preukázali, že touto metódou ľad skutočne môže zhrubnúť. Princíp je jednoduchý: ak dokážete postaviť hrubšie ľadové vrstvy, je pre ne ťažšie sa počas leta úplne roztopiť. Ak by si Arktída dokázala udržať ľad po celý rok, obnovil by sa efekt albeda, čo by pomohlo obmedziť globálne otepľovanie.
Vedci sa v Arktíde pokúšajú obnoviť ľad. Zdroj: Youtube: The Wall Street Journal
Neľahká úloha
Akokoľvek je táto myšlienka fascinujúca, jej rozšírenie vôbec nie je jednoduché. Po prvé, výskumníci musia preukázať, že tento proces funguje nielen na malých experimentálnych plochách, ale aj vo veľkých regiónoch. Po druhé, vznikajú logistické a finančné problémy: podľa predbežných odhadov môžu byť na dosiahnutie významného efektu na úrovni celého Severného ľadového oceánu potrebné investície 10 miliárd dolárov ročne.
V nedávnom teste sa spoločnosti Real Ice podarilo vytvoriť približne tisíc ton nového ľadu na ploche s rozmermi futbalového ihriska. Je to sľubný výsledok, ale stále ďaleko od potrebného rozsahu. Konečným cieľom by bolo zabrániť topeniu ľadu počas najteplejších liet, čím by sa zabezpečila trvalá ľadová pokrývka. Len rozsiahlejšie testy, plánované na roky 2024/2025, budú schopné preukázať, či je tento prístup skutočne schopný čeliť strate ľadu na sezónnej báze.
Topenie ľadovcov má dôsledky nielen pre miestnu faunu, ale aj pre podnebie celej planéty. Zdroj: iStock. Autor: vladsilver
Náklady verzus prínosy
Suma 10 miliárd dolárov ročne sa zdá vysoká, ale Ceccolini poukazuje na to, že ľudstvo už minulo oveľa väčšie sumy na riešenie zložitých problémov. Okrem toho by eliminovanie najzávažnejších dosahov zmeny klímy mohlo z dlhodobého hľadiska ušetriť bilióny dolárov na nákladoch na adaptáciu, za škody na životnom prostredí a hospodárske škody.
Myšlienka je taká, že ak sa táto technológia ukáže ako účinná, bude to dočasný most na získanie času, ktorý umožní znížiť emisie a stabilizovať koncentrácie oxidu uhličitého na udržateľnej úrovni (okolo 350 ppm).
Je to prístup, ktorý zapadá do širšej diskusie o geoinžinierstve, čo je pojem, ktorý často vzbudzuje nedôveru a strach. Niektoré navrhované metódy, ako napríklad vstrekovanie aerosólov do stratosféry na odrážanie slnečného svetla, sa považujú za potenciálne rizikové a majú nepredvídateľné vedľajšie účinky. Existuje aj strach z takzvaného morálneho hazardu. Ak existujú techniky na zmiernenie symptómov zmeny klímy, vlády a priemysel by mohli oddialiť úsilie o zníženie emisií, vediac, že majú plán B.
Obnoviť stratený mechanizmus
Ceccolini uprednostňuje formulovať svoj návrh do biomimikry, teda pokusu napodobniť alebo obnoviť existujúce prírodné procesy. Pred zmenou klímy spôsobenou človekom bola Arktída v rovnováhe a ľad sa prirodzene regeneroval. Myšlienka skutočného ľadu by z tohto pohľadu bola jednoducho spôsob, ako obnoviť stratený mechanizmus.
Samozrejme, je potrebná maximálna opatrnosť a samotní vedci opakujú, že tento prístup nesmie nahradiť úsilie o dosiahnutie nulových emisií, ale skôr integrovať širšiu stratégiu.
Z Arktídy postupne mizne ľad. Zdroj: iStock. Autor: Explora_2005
Znižovanie emisií nestačí
Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) jasne varuje, že znižovanie emisií nestačí. Aby sme udržali nárast teploty pod 1,5 stupňa Celzia, pravdepodobne sa budeme musieť uchýliť k technológiám zachytávania uhlíka a k iným doplnkovým riešeniam. Zalesňovanie, ochrana morských a suchozemských ekosystémov a v prípade potreby geoinžinierske zásahy by sa mohli stať kúskami väčšej skladačky.
Hlavnou výzvou je načasovanie. Globálne emisie ešte nedosiahli vrchol a naďalej rastú, zatiaľ čo svetová populácia sa do roku 2050 zvýši približne o dve miliardy ľudí. Geopolitické napätie a vnútorné politické rozpory ešte viac sťažujú prijímanie odvážnych a spoločných rozhodnutí. V tomto scenári by úplné ignorovanie riešení, ako je skutočný ľad, pravdepodobne znamenalo premeškanie príležitosti zasiahnuť skôr, ako sa Arktída a jej ekosystémy nenávratne stratia.
Zúfalá situácia si žiada zúfalé činy
Návrh na výrobu arktického ľadu pomocou podvodných dronov môže znieť ako sci-fi, ale odráža naliehavosť našej doby. Arktída je strážcom klimatických zmien, budíčkom pre ľudstvo, aby našlo odvážne a vizionárske riešenia. Ak sa táto cesta ukáže ako uskutočniteľná, mohla by nám získať trochu viac času na obnovenie rovnováhy globálneho klimatického systému, spomalenie rastúcich teplôt a zabránenie straty jedinečných ekosystémov.
To, samozrejme, neznamená vzdať sa skutočnej priority: čo najskôr znížiť emisie na nulu, zmeniť výrobné modely, životný štýl a trvalo chrániť našu planétu. Akcia Real Ice je pripomienkou, že nestačí dúfať, musíme konať, experimentovať, inovovať.
Zdroj: Real Ice.eco, University of Cambridge’s Centre for Climate Repair, Futuro prossimo, Interesting engineering
(LDS)
