Nezvyčajné horúčavy zaznamenali odborníci na západe Spojených štátov amerických (USA), v Kanade aj na Slovensku.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iSTOCKphoto.com
Experti z celého sveta sa zhodujú, že júnové teploty dosahovali netradične vysoké hodnoty.
Podľa portálu accuweather.com len Spojené štáty americké hlásili vysoké teploty v 11 štátoch.
Výnimočný teplotný rekord namerali odborníci v meste Las Vegas v štáte Nevada, kde teplota dosiahla hodnotu až 46,6 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord z roku 1940 (45,5 stupňa Celzia).
Vysokými teplotami však trpia aj ďalšie mestá. Vo Phoenixe v meste Arizona dosiahla teplota rekordných 46 stupňov Celzia, v meste Palm Springs v štáte Kalifornia dokonca 48,9 stupňa Celzia.
Vedci extrémne teploty pripisujú klimatickej zmene a zdôrazňujú, že ide o varovný signál.
Červený kaňon. Zdroj: iStockphoto.com
Miliarda uvarených živočíchov
Vlna horúčav zasiahla aj Kanadu, v dôsledku čoho sa vo vode na jej západnom pobreží „uvarila“ viac ako miliarda morských živočíchov. Teplota vody totiž dosiahla takú vysokú teplotu, že organizmy, ktoré sú prirodzene zvyknuté na nižšiu teplotu, v nej nedokázali prežiť.
Morský biológ Christopher Harley v článku pre časopis The Guardian hovorí, že ide o varovný signál, ktorý ľuďom ukazuje, aké sú ekosystémy zraniteľné. Podľa jeho slov sa uvarila viac než miliarda mušieľ, ulitníkov, hviezdoviek a iných vodných živočíchov.
Pri odhade počtu uhynutých organizmov vychádzal z údajov, ktoré hovoria o tom, ako blízko vedľa seba na danej ploche žijú slávky jedlé.
Teplomery vo Vencouveri počas júlových dní ukazovali priemernú teplotu približne 38 stupňov Celzia. Morský biológ však tvrdí, že pomocou špeciálnych infračervených kamier nameral so svojimi študentmi teploty nad 50 stupňov.
Mŕtve mušle na pobreží Britskej Kolumbie. Zdroj: Christopher Harley
Extrémne vysoké teploty aj na Slovensku
Vysoké teploty zasiahli počas júna aj Európu. Vedci hovoria, že stabilné anticyklonálne počasie viedlo k dlhšie trvajúcemu obdobiu extrémne vysokých teplôt vzduchu na celom území Slovenska.
Výskyt horúcich vĺn študujú vedci a vedkyne z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV) pomocou meteorologických meraní na Skalnatom plese.
Ich tohtoročné merania potvrdili, že júnová vlna horúčav zasiahla aj nadmorskú výšku 1778 metrov nad morom a trvala až 9 dní.
Podľa slov odborníkov sú vysokohorské stanice ako Skalnaté pleso pri analýzach horúčav zvyčajne mimo záujmu, pretože výskyt extrémnych teplôt vzduchu charakteristických pre tropický (viac ako 30°C) alebo supertropický (viac ako 35°C) deň je vo vysokých nadmorských výškach limitovaný.
Rastliny a živočíchy obývajúce subalpínske a alpínske pásmo však môžu veľmi citlivo reagovať na obdobia, keď sú teploty v prostredí výrazne vyššie, ako je obvyklé, a to hlavne chladnomilné druhy s úzkou ekologickou valenciou.
Výskumníčky z Ústavu vied o Zemi SAV pri hodnotení výskytu horúcej vlny na Skalnatom plese vo Vysokých Tatrách použili metódu, ktorá dokáže určiť abnormálne teplé dni vzhľadom na teploty typické pre danú lokalitu.
Graf popisujúci horúcu vlnu v júni 2021 na Skalnatom plese. Zdroj: SAV
„Na definovanie referenčnej úrovne sme použili 90. percentil, čiže hranicu 10 percent najvyšších hodnôt priemerných a maximálnych denných teplôt z obdobia rokov 1981 – 2010. Ak sa teploty prekračujúce túto hranicu vyskytnú minimálne 3 po sebe nasledujúce dni, sú definované ako horúca vlna,“ vysvetľuje v tlačovej správe SAV Veronika Lukasová z oddelenia fyziky atmosféry Geofyzikálneho odboru ÚVZ SAV.
Údaje o priemernej a maximálnej teplote na Skalnatom plese ukazujú, že v júni 2021 zasiahla horúca vlna aj toto vysokohorské prostredie.
„Horúca vlna definovaná priemernou dennou teplotou zobrazená v modrom grafe trvala od 17. do 25. 6. 2021, pričom vlna mimoriadne vysokých maximálnych teplôt, zobrazená v červenom grafe, bola počas tohto obdobia prerušená miernym poklesom, a tak trvala „len“ 4 dni,“ dopĺňa kolegyňa z oddelenia Svetlana Bičárová.
Zdroj: Tlačová správa SAV, The Guardian
(DK)
