Podľa vedcov by to mohlo kompenzovať niektoré negatívne dosahy klimatických zmien a spomaliť rýchlosť topenia snehovej pokrývky.
Ak dostaneme emisie pod kontrolu, dôjde k menšiemu globálnemu otepleniu a nižšiemu úbytku snehovej pokrývky. Zdroj: iStockphoto.com
Podľa autorov nedávnej štúdie, zverejnenej v odbornom časopise Nature Communications, v budúcnosti výrazne klesne objem snehu a zmení sa i jeho farba. Odborníci sa domnievajú, že by to mohlo pomôcť kompenzovať niektoré negatívne dosahy klimatických zmien a spomaliť rýchlosť topenia snehovej pokrývky.
Klimatické zmeny majú mnoho dopadov. Niektoré sú známejšie, iné menej. Čo sa podľa vedcov stane na severnej pologuli do konca storočia so snehom?
Pozrite si
Výskumníci z Pacific Northwest National Laboratory, spadajúceho pod americké ministerstvo energetiky, preskúmali trendy vývoja snehovej prikrývky vo vysokých pohoriach medzi rokmi 1995 až 2014 a na základe zozbieraných dát vytvorili model, podľa ktorého dokážu predpovedať, ako to bude na severnej pologuli vyzerať so snehom do konca storočia. Vypracovali pritom dva scenáre: jeden predpokladá, že sa ľudstvu podarí znížiť spotrebu fosílnych palív, druhý tomu neverí.
Na množstvo snehu majú vplyv rôzne faktory, napríklad teplota, objem zrážok, veľkosť či tvar snehových vločiek, a silne naň pôsobí i znečistenie.
Keď človek spotrebu fosílnych palív nezníži, svet sa podľa jedného scenára oteplí a úbytok snehovej pokrývky sa zvýši v porovnaní so súčasnosťou až o 58 percent. Podľa optimistického scenára, teda keď dostaneme emisie pod kontrolu, dôjde k menšiemu globálnemu otepleniu a menšiemu úbytku snehovej pokrývky. V tomto prípade vedci odhadujú v porovnaní so súčasným stavom úbytok snehovej pokrývky zhruba o 15 percent.
Vplyv majú častice znečistenia
Na oba scenáre majú však vplyv častice znečistenia, ktoré sú známe ako čierny uhlík. Veľmi zjednodušene povedané, ide o odpad, ktorý vzniká spaľovaním fosílnych palív, najmä činnosťou motorov automobilov a uhoľných elektrární, dopadajúci na povrch Zeme.
Na severnej pologuli sa však množstvo vyššie menovaných zdrojov zmenšuje, takže sa znižuje a v oboch scenároch sa naďalej bude znižovať aj objem čierneho uhlíka. To znamená, že postupom času budeme mať čistejší, jasnejší a belší sneh.
Sneh znečistený tmavými časticami neodráža svetlo, čím prispieva k otepľovaniu Zeme. Zdroj: iStockphoto.com
Nebude už totiž natoľko znečistený tmavými časticami a dokáže účinnejšie odrážať svetlo späť, čo by mohlo mierne znížiť vplyv otepľovania.
Podľa autora štúdie Daleia Haoa sa reakcia čistého a špinavého snehu na slnečné svetlo veľmi líši. Ako uvádza v predmetnej štúdii, čistejší sneh by mohol znížiť mieru úbytku snehu až o osem percent.
Odraziť svetlo a pohltiť menej tepla
Častice znečistenia sa dnes usádzajú na povrchu snehovej pokrývky, ktorá sa následne stáva tmavšou. Temnejší sneh pritom pohlcuje viac slnečného svetla, v dôsledku čoho sa sneh omnoho rýchlejšie topí.
A funguje to aj opačne. Čím je sneh čistejší a čím menej temných čiastočiek na ňom leží, tým jednoduchšie odráža svetlo do priestoru, podobne ako zrkadlo. A pretože za takýchto okolností pohlcuje menej tepla, netopí sa tak ľahko. Naopak, lepšie sa udrží a snehová pokrývka je stabilnejšia.
Vegetácia schne a vzniká viac požiarov
Autori štúdie však poukazujú na to, že v ich scenároch nie sú schopní vyhodnotiť úplne všetko. Vzduch je vďaka prechodu na čistejšie zdroje energie síce skutočne čistejší, no na druhej strane v ňom narastá množstvo čiastočiek z lesných požiarov. Tie pribúdajú práve preto, že sa planéta zahrieva a vznik požiarov je z dôvodu vyschnutej vegetácie jednoduchší.
Napríklad kanadské lesné požiare tento rok v lete spôsobili rekordné znečistenie ovzdušia, ktoré sa rozšírilo po celom kontinente. Na sneh to však bude mať len pomerne slabý vplyv – požiare totiž bývajú najčastejšie v lete, zatiaľ čo snehu je najviac v zime.
Zdroj: DOI: 10.1038/s41467-023-41732-6, ČT24
(af)
