Mladý víchrovník tenkozobý z ostrova na austrálskom pobreží bol plný plastov. Ide o doteraz najhorší prípad, aký vedci zaznamenali.
Mladý víchrovník mal v žalúdku dvojnásobné množstvo plastov ako iné vtáky, ktoré vedci doteraz skúmali. Zdroj: Adrift Lab
Tím projektu Adrift Lab uskutočňuje každý rok výskum na Ostrove lorda Howa pri východnom pobreží Austrálie. Tento ostrov sa vďaka svojim unikátnym prírodným podmienkam nachádza i na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Je domovom približne 500 ľudí a 44 000 vtákov víchrovníkov tenkozobých (Puffinus tenuirostris). Aj preto by tu človek nečakal nález, aký urobil výskumný tím.
Biológovia projektu Adrift Lab na mieste skúmajú dosahy plastového znečistenia na hniezdiacu populáciu vtákov. Hneď prvý deň sa im pritom naskytol hrozný pohľad na útroby mladého vtáčaťa. Za posledných 15 rokov výskumu ide o rekordný nález, čo sa týka celkového objemu plastu v jednom vtákovi. Mladý víchrovník obsahoval v priemere dvojnásobné množstvo plastu, aké výskumníci kedy našli.
Víchrovník tenkozobý
Víchrovník tenkozobý (Puffinus tenuirostris) je morský vták patriaci medzi rúrkonosce. Názov má odvodený od nozdier pretiahnutých do rúrok, vďaka ktorým má výborný čuch. Rúrky mu slúžia aj na zbavenie sa prebytočnej morskej soli.
Víchrovníky patria medzi sťahovavé vtáky. Každý rok sa vydajú na päťmesačnú cestu dlhú 35-tisíc kilometrov. Hniezdia na ostrovoch medzi Austráliou a Tasmániou. Odtiaľ pokračujú na Nový Zéland, ďalej do Japonského mora a následne do polárneho Beringovho mora. Ich cesta pokračuje pozdĺž Aljašky a západného pobrežia Kanady, odkiaľ smerujú na juh. Keď dosiahnu Kaliforniu, otočia sa na západ a cez Tichý oceán sa vrátia na austrálske hniezdiská.
Vták mal v sebe 778 kusov plastu
Mladý vták s odhadovaným vekom 80-90 dní mal v sebe rekordné množstvo plastových kúskov – jeho vnútornosti ich obsahovali 778. To približne zodpovedá množstvu, ako keby ho rodičia každý deň jeho života kŕmili 10 plastovými úlomkami denne. Mozaika z týchto úlomkov vyzerá podľa výskumníčky Jennifer Laversovej takmer ako umelecké dielo.
Plasty zamorujú moria, oceány aj pláže. Zdroj: iStock.com/Larina Marina
Chrumkajúce vtáky
Podľa vedcov pritom nejde o ojedinelý prípad. „Tento vták a mnoho ďalších v posledných rokoch obsahujú také obrovské množstvo plastov, že keď náš výskumný tím jemne zatlačí na ich žalúdky, počujeme vnútri príšerné škrípavé zvuky premiestňujúcich sa plastov. Doslova ich označujeme za „chrumkajúce vtáky“, pretože… aký iný názov by sme im mohli dať.“
Tento rok pritom chceli byť vedci menej pesimistickí. Počas výskumu zaviedli živým jedincom na pláži hadičku do hrdla a vypláchli im žalúdok. Obsahy žalúdkov odhalili aj vrchnák od injekčnej striekačky, cigaretový ohorok, skrutkovacie viečko z kusu nábytku a väčšie kúsky plastu, ktoré sa ťažšie uvoľňovali.
Boj s plastmi prehrávame
Na ďalší deň otvorili mŕtve vtáky, ktoré našli na pláži, a naskytol sa im ešte horší pohľad. Ich žalúdky boli plné plastu. Podľa morskej biologičky Jennifer Laversovej, ktorá je súčasťou projektu od roku 2008, je situácia horšia než pred 15 rokmi. Počet plastov na vtáka sa zvýšil z približne piatich až desiatich kusov plastov na 50 a viac kusov. Situácia nám tiež ukazuje, že boj s plastovým odpadom ľudstvo prehráva.
Na príklade vtákov vidíme to, čo sa deje všade na svete, upozornila morská biologička Laversová. Plasty a mikroplasty sa stali súčasťou nášho životného prostredia. Nachádzajú sa všade, v oceánoch, v potravinách, v ľudskom organizme.
Sťahovavé víchrovníky sú tak „kontrolným druhom“ väčšieho problému. „Tieto vtáky majú veľmi dôležitý príbeh a to, čo nám hovoria, je, že ich populácie klesajú, že množstvo plastov, ktoré konzumujú, sa stále zvyšuje,“ povedala.
Pozrite si
Najvyšší čas na zmenu
Najnovšie údaje týkajúce sa odpadu v Austrálii ukazujú, že priemerný Austrálčan vyprodukuje za rok približne 512 kilogramov odpadu. Približne 50 kilogramov z tohto objemu tvorí plastový odpad.
Austrália produkuje viac plastového odpadu na obyvateľa ako v roku 2017, keď sa uskutočnilo základné meranie. Vtedy sa recyklovalo približne 12,5 percenta plastov, zvyšok končil na skládkach odpadu. Najnovšie údaje s odstupom piatich rokov ukazujú, že miera recyklácie plastov sa vôbec nezlepšila.
Zástupcovia priemyslu priznali, že stanovený cieľ recyklovať 70 percent plastov do roku 2050 sa nepodarí dosiahnuť.
Bývalá austrálska ministerka životného prostredia Tanya Pliberseková varovala, „že výroba plastov sa do roku 2060 strojnásobí“. Odborníci predpovedajú, že plasty v oceánoch by mohli prevážiť nad rybami do roku 2050.
V roku 2022 členovia OSN schválili rezolúciu o ukončení znečistenia plastmi a dohodli sa na vytvorení právne záväznej dohody. Kľúčový mal byť v tomto ohľade rok 2024. Do konca roka 2024 sa malo rokovať o právne záväznej celosvetovej zmluve o plastoch. Termín však uplynul bez dohody a rokovania boli presunuté na august tohto roka, konať sa majú v Ženeve.
Desivý príklad malého vtáka plného plastu je len špičkou ľadovca a dôkazom toho, že je najvyšší čas prijať globálne opatrenia na riešenie problému s plastom.
Zdroj: ABC News, ADRIFT LAB
(zh)
