V ktorých lokalitách trpia najviac a čo možno robiť, aby sa stav zlepšil?
Ilustračný obrázok Zdroj: iStockphoto.com
Dlhodobý deficit zrážok a dve silné vlny extrémnych horúčav v polovici júna a polovici júla tohto roka (2022) spôsobili výrazné oslabenie takmer všetkých druhov drevín. V niektorých oblastiach už viac týždňov nepršalo, a tak stromy nemajú vodu v dosahu svojich koreňov. Listy následne odparili všetku vodu zo svojich listových pletív, v dôsledku čoho od okraja usychajú, listové stopky strácajú aktívny kontakt s vetvičkou a opadávajú.
Podľa odborníkov z NLC vo Zvolene stromy trpia i „úpalom“, listy im v dôsledku vysokej teploty na povrchu hnednú. Sucho okrem toho spôsobuje tiež poruchy vo výžive stromov. To znamená, že stromy netvoria obranné látky proti biotickým škodcom, čo sa prejaví už koncom leta a v roku 2023 zvýšeným výskytom biotických škodcov na oslabených stromoch, najmä na smreku a buku.
„Poškodené porasty sa nachádzajú na celom území Slovenska. Videli sme zábery z Malých Karpát, ale aj z východného Slovenska, napríklad zo Slanských vrchov. Veľmi zle to vyzerá aj na strednom Slovensku, zhruba od Banskej Bystrice smerom na juh, Štiavnické vrchy, Javorie a tak ďalej. V okolí Banskej Štiavnice dokonca vyschli studne. V niektorých častiach Slovenska vyschli potoky, respektíve malé rieky, napríklad Bodva,“ vymenúva vedúci odboru ochrany lesa a lesníckej ochranárskej služby NLC Andrej Kunca.
Zároveň dopĺňa, že niektoré stromy, napríklad brezy, vplyvom sucha tento rok už odumreli. Väčšina poškodených stromov má však zatiaľ iba suché listy na vrcholkoch korún alebo sú ich listy len zavädnuté a v strede koruny ich majú stromy zatiaľ zelené. Takéto stromy môžu na budúci rok ešte zregenerovať. Situáciu však zhorší, ak stromy „zarodili“. Vtedy veľká časť energie a vody putuje k semenám v ich korunách, čo ich aj bez sucha výrazne oslabuje.
Ak táto situácia potrvá ešte pár týždňov, zmeny môžu byť nezvratné. Podobné suchá nastali i v rokoch 2003, 2007, 2015, rok 2022 je však ešte extrémnejší.
Ktoré stromy trpia najviac?
Ako prvá začala podľa odborníkov odchádzať breza. „Je to nezvyčajné, pretože breza sa v lesníckych kruhov považuje za odolnú pioniersku drevinu. Ďalej nasleduje buk, lipa, javor, hrab a agát. V týchto dňoch už badať aj oslabenie dubov. Samozrejme, trpia aj ihličnaté dreviny. Ich oslabenie sa ešte len prejaví. Budú náchylnejšie na obsadenie podkôrnym hmyzom, najmä smrek lykožrútom smrekovým,“ vysvetľuje Kunca.
Vysychajúci borovicový les. Zdroj: iStockphoto.com
Ako dodáva, odumieranie suchom oslabených porastov v dôsledku následného napadnutia podkôrnym hmyzom či inými sekundárnymi škodcami nastane zrejme už v auguste a bude pretrvávať celý nasledujúci rok.
A ak poriadne nezaprší, situácia môže byť ešte komplikovanejšia – zhorší sa nielen zdravotný stav drevín, ktoré majú už teraz na listoch viditeľné príznaky, ale aj stav drevín, na ktorých listoch a ihliciach príznaky zatiaľ nevidno.
Udržiavanie zdravého lesa
Nesmierne dôležité pre globálnu a regionálnu klímu je podľa klimatológa Jozefa Pecha práve udržiavanie zdravých lesov, čo je predovšetkým v kompetencii lesníkov. Tí by mali k porastom pristupovať nanajvýš citlivo. „Lesy majú naozaj veľmi rozsiahly komplex pozitívnych efektov, či už na krajinu, alebo priamo na hydrologický cyklus a celkovú klímu v danom regióne. Čím je región lesnatejší, tým má krajina tendenciu lepšie pracovať s vodou a umožňuje väčší záchyt uhlíka do pôdy. Tým pádom je aj klíma v týchto oblastiach príjemnejšia, extrémy tam nie sú také časté,“ povedal Pecho pre portál Veda na dosah.
Podľa neho by sme mali venovať maximálne úsilie obmedzeniu a výraznému zníženiu antropogénnych emisií fosílneho uhlíka z priemyslu, dopravy a ďalších sektorov hospodárstva, a to už do roku 2030 o približne 45 percent. No popritom by malo byť našou snahou aj zachovanie prírodných ekosystémov v priaznivom stave. Len tak môžu zachytávať významné množstva prebytočného atmosférického uhlíka, ktoré ľudstvo vypustilo do atmosféry v období posledných 250 rokov.
„Len čo odstránite zdroj biomasy, teda vyklčujete les či prales, uhlík z pôdy sa začne okamžite dostávať do atmosféry,“ uvádza klimatológ. „Aj my na Slovensku prichádzame práve v dôsledku odlesňovania o podstatnú časť uhlíka z pôdy, sú to naše veľmi významné emisie. Je to dosť veľký problém,“ skonštatoval.
Celkovo sa kvôli odlesňovaniu a nepriaznivému manažmentu pôdy dostáva do atmosféry asi 20 percent všetkých globálnych emisií. Podľa Pecha ide o podstatný podiel. „Na globálnych konferenciách preto existujú menšie tímy, ktoré sa zaoberajú práve manažmentom lesov na svete. Lesy, skrátka, treba udržiavať v čo najzdravšom a najpriaznivejšom stave,“ uzavrel.
Zdroje: TS NLC vo Zvolene, Jozef Pecho
