O nepredvídateľných prejavoch počasia a o tom, ako sa s nimi vyrovnať, sa zhovárame s klimatológom a meteorológom Jozefom Pechom.
Ilustrácia: Michaela Mašánová
V seriáli o počasí a klimatickej zmene prinášame najnovšie informácie o tom, aké zmeny sa postupne na planéte v dôsledku globálneho otepľovania dejú a akým výzvam budeme veľmi pravdepodobne v najbližších dekádach čeliť.
V predchádzajúcej časti sme sa s klimatológom a meteorológom Jozefom Pechom rozprávali o tom, aké zmeny počasia nás čakajú v nasledujúcich rokoch, či máme v našom regióne dostatok zrážok a nakoľko môže našu miestnu klímu ovplyvniť vojna na Ukrajine.
V druhej časti seriálu sa dozviete:
- či sú mammatusy predzvesťou tornád,
- s akou pravdepodobnosťou môžeme na Slovensku očakávať extrémne poveternostné javy a čo robiť, ak nastanú,
- aké stránky o počasí by sme mali sledovať a ako čo najrelevantnejšie predpovedať počasie.
Mgr. Jozef Pecho je meteorológ a klimatológ na odbore Klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. V minulosti pracoval aj pre Ústav fyziky atmosféry Akadémie vied ČR v Prahe a v Českom hydrometeorologickom ústave. V roku 2005 vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave fyzickú geografiu a geoekológiu. Bol zapojený v domácich aj medzinárodných klimatických projektoch. Popri vedeckej činnosti je aktívny aj v popularizácii meteorológie a klimatológie.
Jednou z tém, ktorá posledný rok v strednej Európe výrazne rezonuje, je potenciálna hrozba orkánov a tornád. Môže sa situácia z júna minulého roka v našich zemepisných šírkach zopakovať?
Nemožno to vylúčiť, mnohí ľudia sa nás minulý rok po 24. júni pýtali, či môže vzniknúť rovnako silné tornádo aj u nás na Slovensku. Krátka odpoveď znela kladne. Je to síce veľmi málo pravdepodobné, keďže ide o mimoriadne extrémne vis major situácie, no aj s nimi treba rátať.
Dané tornádo išlo práve takou nešťastnou dráhou, že zachytilo väčšiu časť obcí v pozdĺžnej osi ich intravilánov, to znamená, že bola poškodená veľká časť infraštruktúry a domov. Keby išlo priečne, nevyžiada si ani toľko obetí, ani nespôsobí také materiálne škody. Bohužiaľ, išlo o nešťastnú kombináciu okolností a naozaj veľkú smolu.
Ten deň bol zároveň jedným z najteplejších v roku.
Áno, v Maďarsku mali vtedy 40 stupňov Celzia, u nás bolo 38, bolo veľmi dusno a na približujúcom sa fronte vtedy vznikli z veľkej časti veľmi silné supercelárne búrky (jednobunková búrka, ktorá obsahuje jeden dlhotrvajúci, rotujúci výstupný a dva zostupné prúdy; na radare ju charakterizuje mezocyklóna, čiže vír, pozn. red.). Bola to veľmi pozoruhodná kombinácia atmosférických podmienok, ktoré napokon viedli k samotnej extrémnej situácii.
V nasledujúcich dekádach budeme pravdepodobne častejšie vystavení spomenutej kombinácii faktorov. Bude teplo a dusno a v prípade, že nastane vhodná cirkulácia vzduchu, môžu sa takéto situácie odohrať v porovnaní s tým, čo sme mali v minulosti, naozaj častejšie. Ešte to, samozrejme, nemusí znamenať, že budú častejšie aj rovnako silné tornáda, ale je tam potenciál, že pokiaľ nejaké tornádo vznikne, v uvedených podmienkach môže byť naozaj veľmi silné.
Tornádo môže prísť aj na Slovensko. Zdroj: iStockphoto.com
Existuje určitá nenulová šanca, respektíve pravdepodobnosť, že k tomu niekedy v budúcnosti dôjde aj na Slovensku. Mali by sme byť na to pripravení. Nič však zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by sa tornáda objavovali v našich podmienkach častejšie a že narastá ich intenzita, dokonca ani v Spojených štátoch to tak nie je. Ich celkový počet v priebehu roka, naopak, klesá, no je ich viac v rámci konkrétnej situácie. To znamená, že pri prechode frontov vzniká viac supercelárnych búrok, tým pádom je ich viac na jednu situáciu. Keď ich však spočítate, úhrnne za jeden rok nevidieť zatiaľ žiadne významné trendy.
Môžeme v našich končinách očakávať aj orkány?
Môžeme. Je to jeden z fenoménov, ktorý bude s postupujúcou klimatickou zmenou častejší a bude mať dosah aj na našu oblasť. Znamená to, že môžeme očakávať rozsiahle zimné „búrky“ a víchrice, ktoré sa v určitej miere prejavia aj u nás.
Napríklad orkán, ktorý 19. novembra 2004 zničil veľkú časť lesov v oblasti Tatier, je situácia, ktorá sa síce nevyskytuje často, no v budúcnosti môže byť aj v našich zemepisných šírkach frekventovanejšia.
Všetky ukazovatele extrémnosti počasia, či už sa týkajú teploty, zrážok alebo vetra a búrok, idú hore, dlhodobé trendy sú zreteľné a rastú. Teplejšia a dynamickejšia atmosféra, skrátka, bezprostredne vedie k objektívnemu nárastu extrémnosti počasia.
O tom, či sa dá predvídať príchod extrémnych prírodných úkazov a čo robiť, keď už sme s nimi konfrontovaní
Dokážeme príchod extrémnych prírodných úkazov na základe niečoho predvídať?
Samozrejme, dokážeme, ak sledujeme radary a vnímame, čo sa deje okolo nás. Pokiaľ vidíte na oblohe kumulus a neskôr aj kumulonimbus (búrkový oblak), teda výraznú vežu oblakov, ktorá sa približuje k vám, keď sa začína ochladzovať a obloha sa zaťahuje, svedčí to o tom, že k vám smeruje búrka a môže to byť aj veľmi nebezpečné. Dá sa to určiť aj bez toho, aby ste mali k dispozícii radar.
Radar však zaznamenáva niekoľko posledných hodín, takže vám môže spresniť, kde sa búrka presne pohybuje, či ide na vás alebo vás minie. Je to dobrá pomôcka. Avšak to, že prichádza búrka a bolo by vhodné sa niekam schovať, dokážete často vyhodnotiť aj priamym pozorovaním a obyčajným sedliackym rozumom.
Mnohí však podcenili dokonca rútiace sa tornádo. To sa mi zdá priam nepredstaviteľné.
Výsledkom tornáda na Morave bolo 6 či 7 úmrtí a medzi obeťami boli zjavne tí, ktorí situáciu absolútne zle vyhodnotili. Jedna pani bola vonku v záhrade a niečo si tam robila. Našli ju pod troskami. Neviem presne odhadnúť, či celú situáciu podcenila alebo si myslela, že ju to minie.
V takýchto situáciách by bolo naozaj dobré chytiť rozum do hrste, sledovať, čo sa deje okolo vás, a v prípade nebezpečenstva nezostávať zbytočne v exteriéroch. Niekedy však ľudia konajú veľmi iracionálne.
Neďaleko tornáda. Zdroj: iStockphoto.com
Na jednej strane na tornádo neboli pripravení, nik ich nevaroval, nebola vydaná žiadna výstraha, nepustili ani sirénu. Skrátka, nič ľuďom nesignalizovalo, že sa blíži tornádo a že by sa mali schovať do úkrytov.
Na strane druhej keď som pozeral videá pozorovateľov, neveril som vlastným očiam. Oni ho boli schopní do poslednej chvíle snímať. Keby sa na mňa rútilo tornádo, bol by som okamžite desať metrov pod zemou, ale oni nie. Postávali vo svojich bytoch, domoch a na uliciach, nakrúcali a fotili si, čo sa deje. Na jednom z videí bol manželský pár, ktorý sa začal presúvať do nižších častí domu až v okamihu, keď im už vzdušný vír rozmlátil okná a všade lietalo sklo.
Toto sú veľmi nebezpečné situácie, tornádo má totiž takú silu, že vás môže zabiť aj malý špendlík alebo troska letiaca okolo vás veľkou rýchlosťou. V jeho blízkosti totižto všetko lieta s takou razanciou, že vám aj malý úlomok čohosi môže úplne pokojne roztrhnúť lebku. Keby si toto ľudia uvedomovali, asi by si tornáda netočili.
Môžu byť predzvesťou tornáda práve mammatusy? Krátko pred minuloročným incidentom ich bolo aspoň nad Bratislavou požehnane.
Nedá sa povedať, že by mammatus bol predzvesťou tornáda, vyskytuje sa však pri silných búrkach, najmä v lete. Na začiatku tohto apríla pozorovali pri prechode studeného frontu na Záhorí tiež veľmi krásne vyvinuté mammatusy. Búrka tam však nebola, bolo to zrejme spôsobené veľmi dynamickým a rýchlym výškovým prúdením.
Mammatusy na oblohe. Zdroj: iStockphoto.com
No ak vidíme v lete mammatusy a skutočne sa blíži búrka, dáva nám to signál, že môže byť naozaj veľmi silná. Môžu napríklad padať veľké krúpy alebo veľmi prudké zrážky, ešte to ale nemusí znamenať, že sa objaví aj tornádo. To môže vzniknúť iba za určitých, veľmi špecifických podmienok.
Minulý rok v júni, krátko pred príchodom tornáda, boli mammatusy nad Bratislavou naozaj ukážkové, takže si to mnohí dali dohromady a odvtedy si to nejako spájajú. Tornádo na Morave však nevzniklo zo supercely, z ktorej vzišli už spomínané mammatusy.
O tom, či ľudia sledujú radary a ktoré sú najspoľahlivejšie
Ako ľudia vnímajú model Aladin?
Mnohí, s prepáčením, brblú a sťažujú sa, že Aladin nevychádza, pritom je to jeden z najpresnejších modelov, ktoré v strednej Európe máme, a až na niektoré situácie má celkom presné predpovede.
Ľudia však bývajú často svojím spôsobom nepragmatickí. Očakávajú, že búrka nad nich zrazu príde a rovno sa nad nimi rozsype. Nevnímajú pohyb jednotlivých frontov.
Potom sa stáva, že sa v nejakej obci vyskytne jadierko, Aladin ho „vykreslí“, ľudia očakávajú dážď, no ten napokon nepríde, pretože sa jadierko zrazu presunie o 200 metrov doprava a vyprší sa vo vedľajšej dedine. A ľudia sa hneď sťažujú, že nám nevyšla predpoveď.
Mali by sme sledovať vždy celé pole.
Áno. Daný model vám síce nikdy presne nepovie, akou trajektóriou búrka pôjde, ale dokáže vám celkom dobre predpovedať situáciu. Budete aspoň v obraze, že nejaká búrka naozaj môže v určitom čase a priestore vzniknúť a môžete predvídať aj jej intenzitu.
To je dôležité najmä v prípade, ak chcete realizovať nejaký outdoor. Vtedy by ste mali rozhodne sledovať radary a ak na nich vidíte búrkové jadierka, radšej nikam nechoďte, aby vás nič nezasiahlo.
Samozrejme, predpoveď konvektívnych javov má stále v numerických modeloch svoje limitácie, ale zlepšovaním priestorového rozlíšenia a fyziky modelov sa aj výstupy neustále zlepšujú.
Spoľahli ste sa niekedy aj na vlastnú analýzu počasia?
Musím priznať, že nie. No keď som bol malý, čítal som jednu knihu od českého klimatológa Jaroslava Seiferta o základoch počasia. Bola vytlačená na kriedovom papieri, veľmi pekná, obrázková. A bola v nej jedna kapitola, v ktorej Seifert rozpísal také, povedal by som, jednoduché pohľady na predpovedanie počasia, teda to, ako si viete počasie deň dopredu predpovedať aj sami.
Červený západ slnka. Zdroj: iStockphoto.com
Zo západu k nám napríklad väčšinou prichádzajú jednotlivé fronty a zvykne platiť, že pokiaľ vidíte okolo zapadajúceho slnka veľmi výrazné červené oblaky a aj samotné slnko je červenšie, pravdepodobne sa do vašej oblasti blíži vlhký vzduch, čiže prichádza zmena počasia.
No dnes by som sa už na takéto vlastné analýzy počasia veľmi nespoliehal. Počasie sa už naozaj rýchlo mení, je veľmi nestabilné a nestacionárne.
Aké modely a radary okrem tých našich ešte sledujete?
Najviac si v poslednom čase pozerám facebookový profil britského meteorológa menom Scott Duncan. On naprogramoval webstránkovú platformu WXCHARTS, kde sú k dispozícii veľmi zaujímavé modely, či už globálne, alebo regionálne, v ktorých sa viete pomerne rýchlo zorientovať. Okrem toho si môžete aj zazoomovať konkrétne regióny v rámci celej severnej pologule a pre niektoré modely tam nájdete predpoveď až na desať dní dopredu.
Často ku mne prichádzajú pozitívne referencie tiež na nórsku meteorologickú službu. Tá má vraj pomerne presnú predpoveď aj pre našu oblasť a veľké množstvo ľudí i profesionálov sleduje MedOffice, meteorologickú službu Veľkej Británie, ktorá má k dispozícii nielen predpoveď pre celú Európu, ale na ich stránke nájdete aj množstvo klimatologických analýz.
No a z klimatologických analýz staníc sledujem ešte NASA a americkú NOAA, dve administratívy, ktoré globálne monitorujú a analyzujú klímu.
Nasledujúci štvrtok si budete môcť otestovať vaše vedomosti o klimatickej zmene v špeciálnom kvíze a týždeň nato zverejníme poslednú časť rozhovoru, v ktorej sa s klimatológom Jozefom Pechom pozhovárame okrem iného o tom, ako môže k zmierneniu klimatickej krízy prispieť jednotlivec a či vôbec máme šancu v tejto dekáde znížiť emisie CO2.
