Do konca mesiaca by malo podľa nemeckých odborníkov topenie v Južnom oceáne ešte pokračovať.
Polarstern v Bellingshausenovom mori bez ľadu. Západná Antarktída, január 2023. Zdroj: Daniela Röhnert
Rozsah ľadovej pokrývky v Južnom oceáne klesol začiatkom februára na 2,27 milióna kilometrov štvorcových. Podľa odborníkov z nemeckého Inštitútu Alfreda Wegenera (AWI) ide o najmenšiu rozlohu zamrznutej plochy Južného oceánu od začiatku meraní v roku 1979.
Do konca mesiaca by malo pritom topenie ľadovcov ešte pokračovať. „Nevieme preto zatiaľ povedať, kedy bude dosiahnuté rekordné minimum a ani o koľko viac morského ľadu sa dovtedy roztopí,“ uviedol vedúci sekcie fyziky morského ľadu Helmholtzovho centra pre polárny a morský výskum (AWI) Christian Haas.
Pozrite si
Rýchly pokles morského ľadu za posledných šesť rokov je podľa neho veľmi pozoruhodný, za posledných tridsaťpäť rokov sa totiž ľadová pokrývka takmer vôbec nemenila. „Stále však nie je jasné, či to, čo vidíme, je začiatok rýchleho konca letného morského ľadu v Antarktíde, alebo je to len nástup novej fázy charakterizovanej nízkou, no stabilnou morskou ľadovou pokrývkou v lete,“ poznamenal Haas.
Rekordné zmenšenie plochy zamrznutého antarktického oceánu sleduje aj Greenpeace. Podľa medzinárodnej organizácie na ochranu životného prostredia sa tento vývoj dotkne celého ľudstva.
Pohľad z paluby Polarsternu. Zdroj: James Kirkham
Cieľom expedície Polarstern je rozlúštiť geologický vývoj západoantarktického ľadového štítu, teda masívnych ľadovcov, ktoré pokrývajú antarktický kontinent a poháňajú ľadové šelfy. Na základe toho potom dokážu výskumníci presnejšie vyhodnotiť, ako sa bude ľadová pokrývka ďalej vyvíjať a nakoľko stúpne vzhľadom na pokračujúcu zmenu klímy hladina morí.
Vedeli ste, že...
Odhadnúť, ako rýchlo a nakoľko výrazne sa ľadovce roztopia, odborníkom pomáhajú aj záznamy z minulosti. Jeden z takých, na ktoré sa v súčasnosti často odvolávajú, pochádza z arktického leta 1898. Výskumná loď Belgica uviazla vtedy v masívnom lade práve v lokalite, kde je dnes podľa vedcov z výskumnej lode Polarstern všetko roztopené.
Fotografie a denníky posádky lode Belgica sú tak pre súčasných vedcov jedinečnou kronikou tejto oblasti na úsvite priemyselného veku.
Podobné dnešku boli podľa nich už dve obdobia našich dejín: posledný interglaciál, ktorý sa udial pred 120-tisíc rokmi, a predĺžené teplé obdobie v pliocéne zhruba pred 3,5 milióna rokov. V oboch prípadoch však dochádzalo k otepľovaniu iba v dôsledku postupných zmien na obežnej dráhe Zeme. Dnes sú zmeny podporené navyše i emisiami oxidu uhličitého, ktorý vzniká využívaním fosílnych palív a postupne sa hromadí v atmosfére.
Zdroj: Inštitút Alfreda Wegenera
(af)
