Nový projekt Technickej univerzity vo Zvolene predstavuje dôležitý krok k udržateľnému obhospodarovaniu dubových lesov v slovensko-maďarskom pohraničí a jeho úspešná realizácia prispeje k ochrane prírody pre budúce generácie.
Dubový les. Zdroj: Technická univerzita vo Zvolene
V rámci bilaterálnej výzvy Programu Interreg Maďarsko – Slovensko začala Technická univerzita vo Zvolene (TUZVO) realizáciu projektu s názvom Zvyšovanie ekologickej udržateľnosti dubových lesov prostredníctvom prírode blízkeho obhospodarovania založeného na experimentálnom výskume. Projekt #oakadapt je zameraný na ochranu dubových lesov v pohraničných regiónoch Slovenska a Maďarska. Je spolufinancovaný Európskou úniou a univerzite prinesie takmer 290 000 eur.
Projekt je zameraný na aplikáciu prírode blízkeho lesníctva využívajúceho prirodzenú dynamiku a autoreguláciu lesa, ktoré nahradí tradične používané lesnícke metódy. Tie totiž nedostatočne reflektujú potreby dubín, ktoré v súčasnosti čelia hrozbám globálnych klimatických a environmentálnych zmien. Podkladom pre rozhodovacie hospodárske procesy bude experimentálny vedecký výskum prebiehajúci na piatich vybraných lokalitách Vysokoškolského lesníckeho podniku TUZVO, kde vedci z univerzity dlhodobo sledujú vplyv rôznych manažmentových zásahov na biodiverzitu niekoľkých skupín organizmov, mikroklimatické podmienky a ekosystémové procesy dubových lesov.
Vedeckí pracovníci pri práci v teréne. Zdroj: Technická univerzita vo Zvolene
Výsledky skúmania budú následne implementované formou priamych lesníckych zásahov. Vypracujú sa aj komplexné manažérske usmernenia pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, ktoré sú priamo v správe projektových partnerov.
Projektovými partnermi sú preto organizácie s dlhodobou expertízou v oblasti lesníctva a ochrany prírody, podieľajúce sa na vývoji a zavádzaní vedecky podložených hospodárskych opatrení do praxe. Spoluprácu medzi nimi koordinuje Technická univerzita vo Zvolene ako hlavný partner projektu. Centrum pre ekologický výskum (Maďarsko) sa venuje monitoringu biodiverzity a ekosystémových procesov. Správa lesov Pilis (Maďarsko) a Mestské lesy Krupina, s.r.o., (Slovensko) implementujú lesnícke zásahy blízke prírode v praxi. Real Forest, s. r. o., (Slovensko) a Národné lesnícke centrum (Slovensko) sa podieľajú na zbere a šírení údajov o stave biodiverzity, ako aj na vypracovaní nových smerníc pre ekologicky udržateľné obhospodarovanie lesov.
O projekte
Projekt #oakadapt zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce pri riešení environmentálnych výziev. Dubové lesy na oboch stranách hranice čelia podobným hrozbám, ako je strata biodiverzity a zhoršovanie ekologických podmienok vplyvom klimatickej zmeny i nevhodných hospodárskych praktík.
Výmena skúseností medzi slovenskými a maďarskými partnermi umožňuje efektívnejšie riešenia, ktoré prispievajú k dlhodobej ochrane lesných ekosystémov a zlepšeniu ich potenciálu odolnosti. Odborné poznatky získané v rámci projektu však nezostanú len v ich rukách. Budú ich posúvať lesníkom, vlastníkom lesov, ochranárom a rozhodovacím orgánom prostredníctvom krátkometrážneho dokumentárneho filmu aj prostredníctvom workshopov a odborných stretnutí realizovaných v rámci projektu na národnej i medzinárodnej úrovni.
Projekt #oakadapt predstavuje dôležitý krok k udržateľnému obhospodarovaniu dubových lesov v slovensko-maďarskom pohraničí a jeho úspešná realizácia prispeje k ochrane prírody pre budúce generácie.
Pri príležitosti predstavenia projektu #oakadapt poskytli vedci Ing. Kristína Pulišová, PhD., a Ing. Marek Kotrík, PhD., z Katedry fytológie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene redakcii VEDA NA DOSAH podrobnejší rozhovor.
Vplyv klimatických zmien na naše dubové lesy
Čím sú špecifické potreby dubových porastov?
Dubové porasty v našich podmienkach formujú najnižší lesný vegetačný stupeň rozprestierajúci sa v teplejších oblastiach s nižšou nadmorskou výškou. Ich výskyt je teda podmienený najmä klimaticky, ale posledné vedecké poznatky poukazujú aj na zásadný vplyv dlhodobej ľudskej činnosti v prospech rozšírenia dubových lesov. Najrozšírenejšími druhmi sú dub zimný (Quercus petraea agg.) a dub cerový (Q. cerris), ktoré patria medzi dreviny s pomerne vysokými nárokmi na svetlo. Preto je pre ich prežitie kľúčové eliminovanie konkurencie tieňomilných drevín, ktoré ich v súčasných podmienkach môžu vytláčať.
Ako vplýva na dubové lesy klimatická zmena? Vedia sa na ňu duby adaptovať? Prejavuje sa klimatická zmena na lesnom poraste?
Jedným z najvýraznejších dôsledkov klimatickej zmeny na dubové lesy, a na lesy vôbec, sú častejšie a dlhotrvajúce suchá, ktoré výrazne ovplyvňujú ich vitalitu a odolnosť. Stromy oslabené suchom sú náchylnejšie na poškodenia spôsobené rôznymi biotickými škodcami. Aktuálnym problémom sú napríklad napadnutia drobným inváznym hmyzom Corythucha arcuata. V dôsledku silnejúceho fyziologického stresu a tlaku patogénov sa v posledných rokoch zvyšuje mortalita jedincov duba rôzneho veku. Hoci sú duby prispôsobivé dreviny, ich dlhovekosť môže v kontexte rýchlych klimatických zmien predstavovať nevýhodu, pretože ich prirodzená adaptácia nemusí prebehnúť dostatočne rýchlo.
Preto sa v lesnom manažmente čoraz viac zdôrazňuje podpora genetickej diverzity a prirodzenej obnovy, čo umožňuje rýchlejšie prispôsobenie sa porastov novým podmienkam. Na úrovni lesov sa klimatické zmeny prejavujú zníženou vitalitou stromov, zmenami v druhovom zložení podrastu a v niektorých oblastiach aj ústupom dubov, ktoré môžu byť postupne nahrádzané druhmi lepšie tolerujúcimi nové klimatické podmienky. Tieto dreviny sú však z rôznych hľadísk, ekologických aj ekonomických, nevhodnou alternatívou.
„Osobitným problémom v kategórii biotických škodcov v dubových porastoch sú zvýšené stavy zveri.“
Pozorujete úbytok dubových stromov? Je tento druh v ohrození?
V súčasnosti je hlavnou príčinou mortality dospelých dubových stromov najmä sucho. Tento stresový faktor negatívne ovplyvňuje fyziológiu jedincov a zvyšuje ich náchylnosť na poškodenia biotickými škodcami. Osobitným problémom v kategórii biotických škodcov v dubových porastoch sú zvýšené stavy zveri. Okrem závažného mechanického poškodenia semenáčikov a mladých stromov môžu zapríčiniť aj nadmerné zaťaženie pôdy živinami, najmä dusíkom.
Ďalším faktorom, ktorý môže znižovať percento zastúpenia duba v našich lesoch, je nesprávna forma manažmentu či nesprávne načasovanie jednotlivých zásahov. V takýchto prípadoch môže byť dub v prirodzenej obnove prerastený hrabom alebo javorom poľným či na niektorých stanovištiach bukom, prípadne lipou. Hlavne v južných častiach nášho územia registrujeme aj šírenie invázne sa správajúcich drevín, ako je agát biely alebo pajaseň žliazkatý. Synergické pôsobenie týchto faktorov zapríčiňuje taxonomickú homogenizáciu, eutrofizáciu a termofilizáciu vegetácie dubových lesov, ktoré sú následne často sprevádzané aj poklesom výskytu pôvodných dubinových druhov.
Historické formy využívania lesov
Akým spôsobom ovplyvňuje dubové lesy lesníctvo? Ide okrem rúbania lesov aj o nesprávny manažment tohto prostredia?
Kvalitná drevná hmota a prirodzený výskyt dubín najmä v najnižších nadmorských výškach predurčili tieto dreviny k intenzívnemu antropogénnemu využívaniu po dlhé stáročia. Historické formy využívania pritom boli veľmi intenzívne (porasty sa rúbali vo veku 20 až 40 rokov). Kým dnes v lesníctve dominuje podrastové hospodárenie vedúce k vzniku vysokých lesov vekových tried, v minulosti to boli výmladkové a pasienkové dubiny s odlišnou štruktúrou.
Prirodzený vývoj lesa bol v tradične obhospodarovaných lesoch blokovaný, porasty boli sväté, čo podporovalo výskyt svetlomilných druhov rastlín v podraste. Zároveň sa z nich pravidelne odstraňovala biomasa – drevo a konáre na kúrenie, lístie na podstielku pre zvieratá a podobne. Tieto prístupy ovplyvňovali aj zásobu živín v pôde. Historické formy hospodárenia však paradoxne prispievali k väčšej štrukturálnej rozmanitosti porastov a celkovému nárastu biodiverzity.
Naopak, niektoré súčasné formy lesného manažmentu môžu viesť k uniformite porastov a nadväznému poklesu druhovej rozmanitosti. Zmena hospodárskych postupov ovplyvňuje aj druhové zloženie lesov. V súčasných lesoch je dub čoraz viac vytláčaný krátkovekejšími drevinami s rýchlejšou obnovou, ako je napríklad hrab. Tieto dreviny sú však z rôznych hľadísk, ekologických aj ekonomických, nevhodnou alternatívou.
Môžete podrobnejšie opísať, čomu sa v rámci projektu TUZVO budete venovať? Kedy budeme poznať výsledky?
Technická univerzita vo Zvolene prispieva do projektu cennými výsledkami z dlhoročného manažmentového experimentu, ktorý sa nachádza na území Vysokoškolského lesníckeho podniku (www.eutrofyt.tuzvo.sk). Konkrétne ide o experimentálnu obnovu biodiverzity dubových lesov.
V rámci experimentu sa skúmajú vplyvy presvetlenia porastov, vyhrabávania opadu a eutrofizácie na diverzitu mnohých taxonomických skupín (cievnaté rastliny, machorasty, huby či pôdne mikroorganizmy). Výsledky budú postupne zverejňované vo forme vedeckých publikácií a na záver implementácie projektu vo forme nových manažmentových odporúčaní a modelov.
Ako sa skúma takáto problematika? Akým premenným sa venujete?
Na experimentálnych lokalitách je od roku 2017 po súčasnosť zaznamenávané široké spektrum environmentálnych premenných. V pravidelných intervaloch sú celoročne merané teplota a vlhkosť vzduchu a pôdy spolu s prírastkom stromov. Počas vegetačného obdobia sú zhotovované hemisférické fotografie, vďaka ktorým je možné kvantifikovať svetelné podmienky v porastoch. Pravidelne sú odoberané aj vzorky pôdy spolu so vzorkami opadu. Počas vegetačného obdobia je vykonaný zápis druhov cievnatých rastlín, machorastov a húb.
Prírode blízke obhospodarovanie lesa
Ako v praxi vyzerá ekologické obhospodarovanie?
Ekologické, respektíve prírode blízke obhospodarovanie lesa (ďalej PBOL) sa snaží napodobňovať prirodzené procesy, ktoré by v lese prebiehali, ak by bol ponechaný samovývoju. Na rozdiel od tradičného hospodárenia, kde obnova lesa často prebieha na veľkých obnovných prvkoch, v PBOL sa využívajú menšie zásahy, ktoré narúšajú ekosystém minimálne.
V praxi to znamená, že sa neodstraňujú celé porasty naraz, ale robia sa len menšie porastové medzery (takzvané gapy), kde sa odstráni len niekoľko stromov alebo dokonca iba jediný strom. Tento spôsob umožňuje kontinuálnu prirodzenú obnovu lesa pri nie takých výrazných zmenách mikroklimatických podmienok. PBOL sa opiera aj o prirodzenú autoreguláciu lesa, preto sa v počiatočných vývojových štádiách robí len minimum zásahov.
Výsledkom je veková a druhová pestrosť porastu, ktorá zvyšuje ekologickú stabilitu lesa. Takýto les je odolnejší voči negatívnym vplyvom, ako sú extrémne prejavy počasia či šírenie škodcov. Jednoducho povedané, ak z lesa vypadne jeden druh alebo určitá veková skupina stromov, väčšina porastu zostáva naďalej stabilne stáť a znižuje sa riziko rozsiahlej degradácie ekosystému.
Narážate na odpor tradičných lesných hospodárov voči ekologickým postupom?
V slovenskom lesníctve stále prevládajú spôsoby obhospodarovania aplikované od päťdesiatych rokov minulého storočia formou takzvaného lesa vekových tried. Lenže čoraz viac hospodárov si uvedomuje potrebu hľadať cestu, ktorá je v súčasných meniacich sa environmentálnych aj socio-ekonomických podmienkach vhodnejšia.
V rámci projektu spolupracujeme s partnermi, ktorí sú otvorení moderným prístupom, pričom sa snažíme prepojiť vedecké poznanie s reálnou aplikáciou v praxi. Naši kľúčoví partneri na slovenskej aj maďarskej strane hranice – Mestské lesy Krupina, s.r.o., a Správa lesov Pilis – sú príkladom hospodárov, ktorí sa aktívne podieľajú na implementácii postupov prírode blízkeho hospodárenia.
Na ich území plánujeme uplatniť manažment podporený výsledkami nášho výskumu, ktorý prebieha na experimentálnych plochách Vysokoškolského lesníckeho podniku TUZVO. Týmto spôsobom chceme ukázať, že vedecký výskum môže poskytnúť cenné nástroje na adaptívne lesné hospodárenie, ktoré zohľadňuje environmentálne výzvy aj ekonomickú udržateľnosť.
Čo od projektu očakávate?
Očakávame, že aplikácia výsledkov nášho, ako aj maďarského experimentu umožní vypracovanie nových manažmentových odporúčaní a modelov, ktoré pomôžu zlepšiť prirodzenú obnovu dubov, zvýšiť biodiverzitu a zmierniť negatívne vplyvy klimatických zmien.
Technická univerzita vo Zvolene je moderná vysokoškolská inštitúcia, ktorá rozvíja tvorivé vedecké bádanie a na jeho základe poskytuje vzdelávanie vo všetkých troch stupňoch vysokoškolského štúdia v európskom vzdelávacom a výskumnom priestore. V systéme vysokých škôl na Slovensku má jedinečnú profiláciu so zameraním na komplex les – drevo – ekológia – environment s primeraným rozšírením do ďalších technických, prírodovedných, bezpečnostných, ekonomických a umeleckých oblastí.
V súlade s profiláciou napĺňa Technická univerzita vo Zvolene svoje poslanie zelenej univerzity, ktoré pramení z tradícií banskoštiavnickej Baníckej akadémie ako jednej z najstarších vysokých škôl technického a lesníckeho zamerania v Európe i vo svete. Od januára 2021 je členom Konzorcia slovenských vysokých škôl U10+. Technická univerzita vo Zvolene má v súčasnosti štyri fakulty, ktorými sú Lesnícka fakulta, Drevárska fakulta, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Fakulta techniky.
Zdroj: TS Technická univerzita vo Zvolene
(LDS)
