Vďaka ochranárom a viac ako tridsaťtisíc ľuďom, ktorí ich podporili, nadobudla rezervácia Pralesy Slovenska 1. decembra právoplatnosť.
Vyhlásenie rezervácie Pralesy Slovenska je aj šancou na záchranu hlucháňa hôrneho. Pre jeho ohrozenie visí nad Slovenskom možná miliónová pokuta od Európskej únie. Zdroj. iStockphoto.com
Návrh na vyhlásenie rezervácie schválila vláda SR 1. decembra 2021. Zavŕšili sa tým dlhoročné snahy ochranárskych organizácií, a to OZ Prales a WWF Slovensko.
Ako rezervácie budú vyhlásené doteraz úplne nechránené alebo nedostatočne chránené staré prírodné lesy a pralesy v 76 lokalitách v rôznych častiach Slovenska s celkovou výmerou takmer 6,5 tisíca hektárov.
Najviac lokalít sa nachádza v Banskobystrickom a v Žilinskom kraji, no pralesové lokality sú vo všetkých ďalších krajoch Slovenska. Mnohé doteraz chránila len dohoda medzi Lesmi SR a občianskymi združeniami Prales a WWF Slovensko.
Napríklad lokalita Veľký Grič vo Vtáčniku bola v prvom (najnižšom) stupni ochrany, pralesy v Hrochoťskej doline na Poľane či lokalita Drastvica v Štiavnických vrchoch boli len v 2. stupni ochrany, pralesy v Lomnistej, Jasenianskej, Vajskovskej doline v Národom parku Nízke Tatry či pralesy v okolí Kráľovej hole len v 3. stupni ochrany, pralesy v Bystrej doline (tiež NAPANT) chránilo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.
Pralesy Slovenska sú šancou pre hlucháňa hôrneho
Pralesy sú vzácne prírodné lesy, ktoré sa vyvíjajú bez zásahu človeka alebo iba s jeho minimálnymi zásahmi. Spolu s prírodnými lesmi najlepšie spĺňajú biotopové nároky hlucháňa hôrneho na Slovensku (Mikoláš et al. 2013, Saniga 2003). Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 sa populácia tohto lesného vtáka v rámci 12 dotknutých osobitných chránených území znížila o 49,4 percenta, a to hlavne z dôvodu ťažby dreva.
V júni 2020 sa na Súdnom dvore EÚ ocitol návrh na začiatok konania proti Slovensku za ohrozenie hlucháňa hôrneho, ktorý potrebuje pre život prirodzené lesy a pralesy. Slovensku pre to hrozí miliónová pokuta. Európska únia žalobu voči Slovensku odôvodnila práve tým, že Slovensko správne nezaviedlo alebo nedodržiava niektoré články európskej smernice o biotopoch a o vtákoch. Aj v tých slovenských lesoch, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000, čiže patria k chráneným územiam členských krajín Európskej únie, v danom čase prebiehala intenzívna ťažba dreva. Písali sme o tom v článku Pripravuje sa vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska.
Pozrite si
To bolo krátko potom, ako občianske združenia PRALES a WWF Slovensko odovzdali 17. septembra 2020 ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi a exministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jánovi Mičovskému petíciu s vyše 30-tisíc podpismi za vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. Obaja vládni predstavitelia pri jej preberaní potvrdili, že s vyhlásením rezervácie súhlasia.
Petícia bola posledným krokom v dlhoročnej snahe ochranárskych organizácií dosiahnuť vyhlásenie rezervácie. Tieto snahy začali mapovaním pralesov a pokračovali množstvom rokovaní a ochrane lokalít a prípravou samotného návrhu rezervácie.
Nie všetci lesníci najprv súhlasili
„V rámci Karpatského dohovoru sme ako štát prijali záväzok identifikovať prirodzené lesy a pralesy. Keďže sme pralesy na Slovensku zmapované nemali, chopili sme sa tejto témy. A to aj v presvedčení, že je to téma, ktorá môže spojiť lesníkov a ochranárov. Nestalo sa.
Pralesy sme zmapovali, ale od mnohých lesníkov sme si vypočuli veľa nepekných vecí. Výsledky mapovania pralesov napokon postupne uznali relevantné štátne inštitúcie, hoci na tejto ceste sme prišli o niekoľko stoviek hektárov pralesov. Preto by som sa chcel okrem všetkých, ktorí sa podieľali na mapovaní a zabezpečení ochrany pralesov, poďakovať osobitne všetkým lesníkom, ktorí vnímajú ochranu pralesov ako našu povinnosť voči budúcim generáciám,“ hovorí Marián Jasík z OZ Prales.
Les s charakterom pralesa – NPR Šúr vo Svätom Jure. Zdroj: pralesy.sk
„Keď WWF Slovensko vstúpilo v roku 2017 do rokovaní o ochrane pralesov na Slovensku, téma bola tabu a nepriechodná u mnohých lesníkov či úradníkov. Keďže sme však v našej snahe nepoľavili, prvý úspech prišiel v roku 2019 v podobe novely zákona o lesoch, ktorá umožnila vlastníkom a obhospodarovateľom lesov pralesy dobrovoľne chrániť. Dnes sme svedkami historicky najväčšej a najrýchlejšej straty biodiverzity v globálnom meradle. Myslím, že to je dôvod, prečo už nikto nespochybní, že pralesy si aj na Slovensku ochranu naozaj zaslúžia,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Až tretine pralesov chýbala úplná alebo dostatočná ochrana
Občianske združenie Prales realizovalo v rokoch 2009 – 2015 celoslovenské mapovanie a preukázalo, že sa u nás zachovalo 10 180 ha pralesov a pralesových zvyškov. Z toho bola až tretina nechránených alebo nedostatočne chránených (neplatil v nich 5. stupňa ochrany podľa zákona o ochrane prírody). Občianske združenie PRALES a WWF Slovensko preto už v roku 2018 vypracovali prvý návrh prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska a so štátnym podnikom LESY SR získali verejný prísľub, že kým sa nedosiahne dohoda o návrhu rezervácie, nebudú lesníci v lokalitách zasahovať.
Pralesy Slovenska sú v súlade so stratégiami EÚ o ochrane biodiverzity
Na finálnom návrhu rezervácie spolupracovali organizácie so Štátnou ochranou prírody SR.
Rozhodnutím o ochrane pralesov prispieva Slovensko k plneniu cieľov, ku ktorým sa aj naša krajina zaviazala napríklad v Karpatskom dohovore alebo v Stratégii EÚ o ochrane biodiverzity do roku 2030, podľa ktorej je „naliehavo potrebné zabezpečiť prísnu ochranu všetkých zvyšných klimaxových lesov a pralesov“, ktoré majú osobitný význam pre ochranu biodiverzity.
Zdroj: Tlačová správa o. z. PRALES a WWF Slovensko
(GL)
