Tri roky bojovali aktivisti mimovládnych organizácií WWF Slovensko a združenia Prales o vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. Až teraz príslušné ministerstvá sľúbili, že ich podporia. V júni sa na Súdnom dvore EÚ totiž ocitol návrh na začatie konania proti Slovensku za ohrozenie hlucháňa hôrneho, ktorý potrebuje pre život prirodzené lesy a pralesy. Slovensku preto hrozí miliónová pokuta.
Hlucháň hôrny na Slovensku vymiera. Foto: iStock
Pralesy sú vzácne prírodné lesy, ktoré sa vyvíjajú bez zásahu človeka alebo iba s jeho minimálnymi zásahmi. Spolu s prírodnými lesmi najlepšie spĺňajú biotopové nároky hlucháňa hôrneho na Slovensku (Mikoláš et al. 2013, Saniga 2003). Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 sa populácia tohto lesného vtáka v rámci 12 dotknutých osobitných chránených území znížila o 49,4 percent hlavne z dôvodu ťažby dreva.
Európska komisia žalobu voči Slovensku odôvodnila práve tým, že Slovensko správne nezaviedlo alebo nedodržiava niektoré články európskej smernice o biotopoch a o vtákoch. Aj v tých slovenských lesoch, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000, čiže patria k chráneným územiam členských krajín Európskej únie, prebieha intenzívna ťažba dreva.
Pralesy sú domovom množstva druhov rastlín a živočíchov, z ktorých viacerým u nás hrozí vyhynutie. Dreviny pralesov sa počas mnohých generácií prispôsobili podmienkam prostredia a vytvorili si úzke vzájomné vzťahy. Nachádzajú sa v nich stromy rôzneho veku, dokonca aj veľmi staré, ktoré by boli v hospodárskom lese dávno vyťažené, ako aj odumreté stromy a rozkladajúce sa drevo.
Aj Národná prírodná rezervácia Šúr vo Svätom Jure má charakter pralesa. Je to najväčší komplex slatinných jelšín na Slovensku a jeden z najväčších v strednej Európe. Zdroj: pralesy.sk
Mapovanie pralesov Slovenska
Vďaka občianskemu združeniu Prales, ktoré v rokoch 2009 – 2015 mapovalo výskyt pralesov na našom území, dnes vieme, že sa u nás zachovalo 10 180 hektárov pralesov a pralesových zvyškov. Z toho je až 31 percent nechránených alebo nedostatočne chránených, čo znamená, že v nich neplatí 5. stupeň ochrany, ktorý podľa zákona garantuje takzvaný bezzásahový režim.
Pralesy predstavujú iba 0,5 percenta všetkých lesov na Slovensku, čo je podstatne menej, ako sa pôvodne predpokladalo. Ak ich chceme zachovať aj pre budúce generácie, musíme zabezpečiť, aby boli zákonom chránené a aby sa v nich zastavili činnosti, ktoré by ich mohli poškodiť alebo zničiť.
Zachovanie pralesov je dôležité aj pre poznanie a výskum prírodných zákonitostí v lesných ekosystémoch, čo má mimoriadny význam pre prechod na prírode blízke obhospodarovanie lesov a voľbu správnych opatrení na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny. Zachovať pralesy je dôležité tiež pre naše potešenie z divokej prírody, inšpiráciu a estetické zážitky.
Mimovládky žiadali o ochranu pralesov vyše 3 roky
Aktivisti z mimovládnych organizácií WWF Slovensko (Svetový fond na ochranu prírody na Slovensku) a občianske združenie Prales rokovali s predchádzajúcim vedením ministerstiev životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vyše tri roky. Na jeseň minulého roka prisľúbilo vtedajšie Ministerstvo životného prostredia SR dotiahnuť posledné kroky potrebné pre vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska, no nestalo sa tak.
Miroslava Plassmann z WWF Slovensko v tejto súvislosti uviedla: „Návrh prírodnej rezervácie s výmerou 6 400 ha, ktorý je teraz na stole, má zabezpečiť ochranu pralesov, ktoré sú v štátnom vlastníctve, teda v správe štátneho podniku Lesy SR. Len za posledné tri roky sme prešli náročnými rokovaniami o tomto návrhu na rôznych úrovniach, od generálneho riaditeľstva cez odštepné závody a späť na riaditeľstvo. Ministerstvá dokonca zriadili medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá sa stretávala takmer trištvrte roka, no nedokázala odporučiť riešenie, ako by mal vyzerať návrh rezervácie. Myslíme si, že dozrel čas, aby sa spoločnosť a tí, čo ju zastupujú, konečne rozhodli, ako chcú naložiť s týmto jedinečným prírodným dedičstvom.“
Kampaň Dajme pralesom 5-ku!
V júni 2020 mimovládky spustili kampaň pod názvom Dajme pralesom 5-ku! WWF Slovensko a PRALES, o. z. predložili verejnosti petíciu, v ktorej žiadali vládu o vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. Prostredníctvom kampane vyzývali verejnosť, aby petíciu podporili a dali pralesom najvyšší piaty stupeň ochrany. Petíciu podporilo 30 759 ľudí! Aktivisti ju odovzdali do rúk ministra životného prostredia Jána Budaja. Aj vďaka tejto iniciatíve minister predloží vládnemu kabinetu na schválenie návrh prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska.
Zľava: minister Ján Mičovský, Miroslava Plassmann z WWF Slovensko a minister Ján Budaj. Zdroj: MŽP SR
V procese prípravy vytýčenia hraníc pralesov bola dôležitá aktívna spolupráca rezortov životného prostredia a pôdohospodárstva. „Tri roky vzájomných nezhôd a rokovaní je minulosťou. V auguste sme dospeli k finálnej dohode so štátnym podnikom Lesy SR na vymedzení prírodnej rezervácie. Lesy SR, rovnako ako občianske združenia Prales a WWF Slovensko, mali spoločný záujem na ochrane pralesov a pralesových zvyškov vo vytýčených hraniciach a ich zaradení do 5. stupňa ochrany. Výsledkom je historická a kľúčová dohoda, ktorá zabezpečí ochranu našim najcennejším prírodným lesom,“ zdôraznil minister životného prostredia.
Na Slovensku tak pribudne takmer šesťtisíc päťsto hektárov bezzásahového územia. „Zákonnú ochranu získa 76 lokalít s výmerou 6 456 hektárov, kde rastú unikátne tisícročné limby, päťstoročné smreky, štyristoročné duby a tristoročné buky, a kde žijú aj vzácne živočíchy – hlucháň hôrny, medveď hnedý či rys ostrovid,“ dodal minister Ján Budaj.
Dôležitosť ochrany pralesov vyzdvihol aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský: „Lesy nie sú bankou pre štátny rozpočet. Lesy sú poisťovňou pre zdravú budúcnosť krajiny a do poisťovne sa platí. Tak toto je vlastne platba do zdravej budúcnosti krajiny v podobe národnej prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska.“
Ochrana pralesov je prioritou Európskej únie
Je však zrejmé, že urýchlenie schvaľovacích procesov je aj výsledkom tlaku Európskej komisie a pokuty, ktorá Slovensku za nedodržanie smerníc hrozí. Tá môže, podľa doteraz vydaných rozsudkov Súdneho dvora EÚ v podobných prípadoch, vyjsť na milióny eur. Pri stanovení čiastky pokuty sa zohľadňuje závažnosť aj doba trvania porušovania. Európska komisia o probléme nedostatočnej ochrany a ničenia vzácnych biotopov so Slovenskom komunikovala od roku 2017.
Interaktívna mapa pralesov Slovenska je na: www.pralesy.sk/lokality/lokality-pralesov.html.
Zachovanie pralesov a ich zvyškov má nenahraditeľný význam z hľadiska ochrany biodiverzity, vedeckého výskumu, ale aj z kultúrno-spoločenského pohľadu. Zdôrazňujú to i viaceré medzinárodné dohovory (Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Karpatský dohovor), ktorých signatárom je Slovenská republika. Potrebe identifikácie a ochrany pralesov sa špecificky venuje najmä článok č. 10 Protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov, ktorý bol podpísaný v rámci Karpatského dohovoru a nadobudol platnosť 21. októbra 2013.
Ochrana pralesov je prioritou aj na európskej úrovni. Európska komisia predstavila koncom mája novú Stratégiu EÚ pre biodiverzitu do roku 2030, v ktorej sa uvádza, že „zostávajúce pôvodné prirodzené lesy a pralesy v Európskej únii je nutné prísne chrániť“.
Ministerstvo životného prostredia chce ukončiť legislatívny proces vyhlásenia prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska čo najskôr. Po uplynutí zákonných procesov a lehôt ministerstvo dopracuje legislatívny materiál a predloží ho na rokovanie vlády.
MB, GL
Zdroj a foto: www.minzp.sk/spravy/viac-ako-30-tisic-ludi-dalo-slovenskym-pralesom-5-ku-historicka-dohoda-za-ochranu-pralesov-je-hotova.html
slovakia.panda.org/kampane/dajmepralesom5/
www.pralesy.sk/lokality/lokality-pralesov.html?id=81&task=view
www.pralesy.sk/fotoblog/
www.sopsr.sk/files/PZ-hluchana.pdf
www.istockphoto.com/
