Za posledné dve desaťročia citeľne stmavla viac ako jedna pätina oceánu – vyše 119 miliónov km². Táto zmena sa netýka len farby, signalizuje dramatickú zmenu v schopnosti oceánu podporovať morský život.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: yotrak
Slnečné svetlo a mesačný svit poháňajú život vo fotickej zóne oceánu – hornej vrstve, kde žije a interaguje väčšina morských organizmov. Keď oceán stmavne, preniká cezeň menej svetla, čím sa táto dôležitá zóna zmenšuje. To znamená menej priestoru na prosperitu života. Na tému upozornil portál Earth.
Najtmavšie miesta majú rozlohu Indie
Vedci z Plymouthskej univerzity a Plymouthského morského laboratória strávili roky analýzou zmien v prenikaní svetla na celom svete.
Kombinovali satelitné údaje NASA s modelmi merania svetla, aby sledovali zmeny vo fotickej zóne od roku 2003 do roku 2022. Výsledky boli prekvapujúce. Približne 21 percent globálneho oceánu stmavlo. Viac ako deväť percent oceánu stratilo vyše 50 metrov hĺbky svetla. A v 2,6 percenta oceánu (oblasť zhruba veľká ako India) sa fotická zóna zmenšila o viac ako 100 metrov.
Je zaujímavé, že nie všetky správy sú pochmúrne. Približne 10 percent oceánu, čiže niečo viac ako 59 milióna km², sa za rovnaký čas zosvetlilo. Je to však výrazne menej ako rozloha oceánu, ktorá stmavla.
Podmorské dno. Zdroj: iStock/RomoloTavani
Čo spôsobuje tmu?
Príčiny stmavnutia oceánov sa líšia v závislosti od lokality. V pobrežných oblastiach dážď prenáša sedimenty, živiny a organický materiál z pevniny do oceánu. Táto zakalená voda blokuje slnečné svetlo. Čiastočne za to môže poľnohospodársky odtok a meniace sa poveternostné podmienky.
Na otvorenom oceáne faktory, ako sú kvitnutie rias (pre nadbytok živín z poľnohospodárstva vznikajú tzv. blooms kvitnutia) a meniace sa teploty morskej hladiny, sťažujú prenikanie slnečného svetla. Tieto zmeny by mohli meniť celú štruktúru oceánskych ekosystémov.
Dr. Thomas Davies, profesor ochrany morí na Plymouthskej univerzite, tvrdí, že za zmenu farby povrchu oceánu môžu pravdepodobne aj zmeny v spoločenstvách planktónu.
„Naše výsledky dokazujú, že takéto zmeny znižujú množstvo oceánu dostupného pre zvieratá, ktoré sa pre svoje prežitie a rozmnožovanie spoliehajú na slnko a mesiac,“ uviedol Davies. Svetlé zóny oceánu zabezpečujú základné funkcie podporujúce život, takže tieto hrozby považuje za hlboko znepokojujúce.
Boj o zdroje
„Oceán je oveľa dynamickejší, než sa mu často pripisuje. Napríklad vieme, že úroveň svetla vo vodnom stĺpci sa počas 24 hodín výrazne mení a zvieratá, ktorých správanie je priamo ovplyvnené svetlom, sú oveľa citlivejšie na jeho procesy a zmeny,“ povedal profesor Tim Smyth z Plymouthského morského laboratória.
Ak sa fotická zóna zmenší, zvieratá závislé od svetla sa natlačia k hladine a budú viac bojovať o zdroje.
„To by mohlo viesť k zásadným zmenám v celom morskom ekosystéme,“ dodal Smyth.
Najväčšie zmeny boli v Golfskom prúde a polárnych oblastiach
Tím použil na sledovanie zmien pomocou satelitov údaje z NASA Ocean Color Web, ktorý rozdeľuje oceán na pixely so šírkou 9 km.
Pre každý pixel sledovali zmeny na hladine pomocou satelitných snímok. Aby výskumníci odhadli, ako hlboko svetlo dosiahlo, použili algoritmus, ktorý vypočítava, ako sa svetlo pohybuje cez vodu. Zahrnuli modely slnečného aj lunárneho svetla, aby zohľadnili zmeny v podmienkach denného a mesačného svitu. Hoci nočné zmeny boli menšie, stále mali ekologické dosahy. Niektoré z najväčších poklesov hĺbky svetla boli pozorované v Golfskom prúde a polárnych oblastiach. Tieto oblasti patria tiež medzi najviac postihnuté zmenou klímy, pričom zažívajú rastúce teploty, topenie ľadu a meniace sa prúdy – to všetko prispieva k zmenám v spôsobe, akým svetlo preniká do oceánu.
Pobrežné oblasti a uzavreté moria, napríklad Baltské more, tiež zaznamenali výrazné stmavnutie.
Zrážky splachujú živiny a sedimenty z pevniny, čo spúšťa rast planktónu. Výsledkom je kalnejšia voda, ktorá blokuje slnečné svetlo, aby sa dostalo do hlbších vrstiev. V plytkých oblastiach to môže narušiť správanie rýb, zdravie koralov a cykly rozmnožovania, čo ďalej narúša krehké morské ekosystémy. Celá štúdia bola publikovaná v časopise Global Change Biology.
Zdroj: Global Change Biology, earth.com
