4,2 milióna životov ročne by mohlo zachrániť čistejšie ovzdušie.
Autá sú významným zdrojom znečistenia a doprava je najrýchlejšie rastúcim prispievateľom emisií oxidu uhličitého pochádzajúceho z fosílnych palív, ktorý je jedným z najväčších prispievateľov ku klimatickým zmenám. Zdroj: iStock/Petmal
Nechajte dnes svoje auto doma! Každoročne si v deň jesennej rovnodennosti, teda 22. septembra, pripomíname aj Svetový deň bez áut, ktorý má upriamiť pozornosť na zaťaženie životného prostredia a neblahé dôsledky využívania automobilovej dopravy na naše zdravie. Tiež poukazuje na možné alternatívy presunu v rámci Európskeho týždňa mobility.
Podľa svetových štatistík je totižto až 50 percent jázd autom kratších ako päť kilometrov. Mohli by sme ich nahradiť chôdzou, využiť bicykel alebo iný dopravný prostriedok. V tento deň mestá a obce vyzývajú, aby sme nechali autá doma a zvolili iné riešenie.
Oxid uhličitý a doprava
Autá sú významným zdrojom znečistenia a doprava je najrýchlejšie rastúcim prispievateľom emisií oxidu uhličitého (CO2) pochádzajúceho z fosílnych palív, ktorý je jedným z najväčších prispievateľov ku klimatickým zmenám.
Podľa údajov Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) a Európskej environmentálnej agentúry sa doprava vo všeobecnosti na celosvetovej úrovni podieľa na emisiách CO2 približne 14 – 16 percentami.
Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry bola doprava v roku 2019 zodpovedná za približne štvrtinu celkových emisií CO2 v Európskej únii (EÚ), z čoho 71,7 percenta pochádzalo práve z cestnej dopravy. V roku 2024 vyprodukoval európsky dopravný sektor 1,05 miliardy ton CO2. Ide približne o 5-percentný pokles oproti 1,1 miliardy ton v roku 2019. Za túto zmenu sú z veľkej časti zodpovedné elektromobily.
Cieľom EÚ je v porovnaní s rokom 1990 dosiahnuť do roku 2050 90-percentné zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy. Tento míľnik je súčasťou iniciatívy o dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 v rámci plánu Európskej zelenej dohody.
Historické okienko
Myšlienka zavedenia Dňa bez áut sa zrodila v čase ropnej krízy v 70. rokoch minulého storočia, keď sa vo Francúzsku prvýkrát objavili pokusy ukázať, že by sme nemali byť závislý od ropy a že by sme mali vnímať i rastúce znečistenie ovzdušia. V 90. rokoch sa k tejto iniciatíve pridali ďalšie európske mestá a v roku 2000 sa Deň bez áut stal aj vrcholom Európskeho týždňa mobility.
Zaujímavosti zo sveta automobilov
-
Koľko oxidu uhličitého sa vytvorí spálením jedného litra paliva?
Pri spaľovaní benzínu či nafty v motoroch vzniká CO₂ priamo v dôsledku oxidácie uhlíka obsiahnutého vo fosílnych palivách. Pri spálení jedného litra benzínu sa uvoľní približne 2,3 kilogramu CO₂, pri nafte približne 2,6 kilogramu.
-
Aká je efektivita premeny paliva na mechanickú energiu?
Účinnosť motora sa vzťahuje na to, ako dobre motor premení chemickú energiu v palive na mechanickú energiu na napájanie vozidla. Priemerný benzínový motor premieňa na pohyb len asi 20 – 30 percent energie z paliva. Zvyšok sa stratí vo forme tepla, trenia a pohonu pomocných systémov.
Dieselové motory majú zvyčajne vyššiu tepelnú účinnosť ako benzínové motory, približne 35-40 percent. Moderné elektromotory majú účinnosť 80 – 90 percent, čo vysvetľuje, prečo majú elektrické autá podstatne nižšiu spotrebu energie na kilometer.
-
Koľko CO2 vznikne pri výrobe auta?
Pri výrobe jedného auta vzniká pomerne veľké množstvo skleníkových plynov, najmä CO2, ešte pred tým, než sa vozidlo dostane na cesty.
Napríklad výroba priemerného sedanu s benzínovým pohonom vyprodukuje približne šesť ton emisií oxidu uhličitého, ale výroba elektromobilu rovnakej veľkosti vyprodukuje viac ako 10 ton emisií oxidu uhličitého.
Pri výrobe jedného auta vzniká pomerne veľké množstvo skleníkových plynov. Zdroj: iStock.com/yocamon
Hlavnými zdrojmi sú výroba ocele a hliníka, ktoré sú energeticky veľmi náročné. Ďalej prispieva k znečisteniu aj produkcia plastov a výrobný proces v automobilke. V prípade elektromobilov je tento údaj o niečo vyšší z dôvodu výroby batérií, no fungovanie na báze obnoviteľných zdrojov energie tieto emisie dlhodobo vykompenzuje.
-
Prispievajú automobily k produkcii PM2,5 a PM10 častíc?
PM10 a PM2,5 sú mikroskopické čiastočky, ktoré sa nachádzajú v ovzduší. Určité množstvo prachových častíc v atmosfére je prirodzené, avšak problém nastáva vtedy, keď sa ich množstvo rapídne zvyšuje. Číslo za PM udáva maximálny priemer čiastočky. Prachové častice PM10 a PM2,5 majú veľkosť 10 mikrometrov, respektíve 2,5 mikrometra a menej. Odborníci ich považujú za škodlivé pre ľudské zdravie, majú totiž schopnosť prenikať do dýchacích ciest.
Až polovica emisií PM2,5 a PM10 z dopravy pochádza z oderu pneumatík, bŕzd a vozovky. To znamená, že aj elektrické autá produkujú znečistenie prachom, hoci nespaľujú palivo. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že až 4,2 milióna predčasných úmrtí ročne vo svete súvisí s vonkajším znečistením ovzdušia, hlavne pre mikroskopické častice.
-
Koľko živočíchov uhynie na cestách pri zrážke s autom?
V Európe predstavujú úhyny živočíchov na cestách jeden z najvýznamnejších priamych zásahov človeka do populácií voľne žijúcich zvierat. Ide o fenomén s masívnym rozsahom a citeľnými ekologickými dôsledkami.
Podľa prehľadovej práce, publikovanej v časopise Biological Conservation, z roku 2019 zomrie na európskych cestách 120 až 350 miliónov vtákov ročne. Najčastejšie ide o vtáky, ktoré lietajú nízko a ťažko sa vyhýbajú rýchlo idúcim vozidlám.
Podobne rozsiahle sú tiež straty v cicavčej ríši. Podľa odhadov sú usmrtené desiatky miliónov jedincov ročne. Najviac trpia malé druhy ako jež, líška alebo zajac. Na Slovensku či v Česku sa počet nahlásených zrážok so srnčou zverou pohybuje každoročne v desaťtisíckach, hoci skutočný počet môže byť vyšší, keďže menšie zrážky často nie sú evidované.
Rozdelenie emisií skleníkových plynov podľa druhu dopravy v EÚ. Zdroj: European Environment Agency
Zdravie a cestná premávka
Podľa WHO spôsobí znečistenie ovzdušia každoročne okolo 4,2 milióna predčasných úmrtí na celom svete. Tie sú spôsobené vystavením znečisteniu okolitého ovzdušia, predovšetkým jemnými časticami PM2,5.
Súvisia najmä s kardiovaskulárnymi ochoreniami (infarkty, mŕtvice), chronickými ochoreniami dýchacích ciest, rakovinou pľúc a so zhoršením astmy.
Najvýraznejším faktorom je znečistenie ovzdušia, ktoré vzniká pri spaľovaní palív aj pri samotnej prevádzke vozidiel. Spaľovacie motory uvoľňujú tiež oxidy dusíka, prchavé organické látky a drobné prachové častice PM10 a PM2,5. Mikroskopické častice prachu prenikajú do pľúc i krvného obehu, čím zvyšujú riziko kardiovaskulárnych chorôb a astmy.
Merania v mestách ako Brusel či Paríž ukázali, že počas Dní bez áut klesajú koncentrácie oxidu dusičitého o 20 až 40 percent v porovnaní s bežným dňom, čo dokazuje, že aj krátkodobé zníženie dopravnej záťaže prináša merateľné zlepšenie kvality ovzdušia.
Rozdelenie emisií skleníkových plynov podľa druhu dopravy za rok 2019. Zdroj: European Environment Agency
Automobilová doprava zároveň zvyšuje hlukovú záťaž mestského prostredia. Podľa Európskej environmentálnej agentúry je viac než 20 percent obyvateľov dlhodobo vystavených hluku z cestnej dopravy nad 55 decibelov. Toto číslo je hranicou, pri ktorej sa preukázateľne zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku, ischemickej choroby srdca a porúch spánku. Chronický hluk má navyše vplyv na psychické zdravie – zvyšuje hladiny stresových hormónov a prispieva k úzkosti.
Zdroje: School of Geography and The Environment, United States Environmental Protection Agency, European Parliament, Transport and Environment, EPHIL, World Health Organisation, Recurrent, Loss, S. R. et al. (2019). Biological Conservation, 237: 28–40. „Direct mortality of birds from anthropogenic sources: An updated global review., Poľovníctvo a rybárstvo, SZU
(JM)
