Oceán okolo Antarktídy sa rýchlo stáva slanším, pričom morský ľad sa rekordným tempom roztápa.
Antarktída rozprestierajúca sa okolo južného pólu je domovom tučniakov. Hrozí, že spolu s ubúdajúcim biotopom vyhynú? Zdroj: iStock/GABRIELLE WEISE
Od roku 2015 zamrznutý kontinent stratil morský ľad, ktorý mal rozlohu vo veľkosti Grónska. Tento ľad sa neobnovil, čo predstavuje najväčšiu globálnu environmentálnu zmenu za posledné desaťročie. Zistenie vedcov zaskočilo, lebo topenie ľadu slanosť oceánu zvyčajne zjemní.
Ako píše portál Science Alert, nové satelitné údaje ukazujú, že sa deje opak, a to je veľký problém. Slanšia voda na hladine oceánu sa správa inak ako menej slaná morská voda: odoberá teplo z hlbokého oceánu a sťažuje obnovu morského ľadu.
Strata antarktického morského ľadu má globálne dôsledky. Menej morského ľadu znamená menej biotopu pre tučniaky a iné druhy žijúce v zaľadnenej krajine. Viac tepla uloženého v oceáne sa uvoľňuje do atmosféry, keď sa ľad topí, čo zvyšuje počet a intenzitu búrok a urýchľuje globálne otepľovanie. To prináša vlny horúčav na súši a topí ešte viac antarktického ľadového štítu, čo zvyšuje hladinu morí na celom svete.
Prekvapujúci objav
Nová štúdia odhalila, že Južný oceán sa mení, ale iným spôsobom, než sme očakávali. Možno sme prekročili bod zlomu a vstúpili do nového stavu definovaného pretrvávajúcim úbytkom morského ľadu, ktorý sa udržiava novoobjavenou spätnou väzbou.
Monitorovanie Južného oceánu nie je jednoduchá úloha. Je to jedno z najodľahlejších a najbúrlivejších miest na Zemi a niekoľko mesiacov v roku je zahalené v tme.
Vďaka novým satelitom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a podvodným robotom, ktoré zostávajú pod hladinou oceánu a merajú teplotu a slanosť, vedci môžu pozorovať, čo sa deje v reálnom čase. Tím vedcov z Univerzity v Southamptone spolupracoval s kolegami z Barcelonského expertného centra a z Európskej vesmírnej agentúry na vývoji nových algoritmov na sledovanie stavu povrchu oceánu v polárnych oblastiach zo satelitov.
Kombináciou satelitných pozorovaní a údajov z podvodných robotov vytvorili pätnásťročný obraz zmien slanosti, teploty a morského ľadu oceánov. To, čo zistili, bolo ohromujúce. Okolo roku 2015 začala slanosť povrchu v Južnom oceáne prudko stúpať. Bolo to práve v čase, keď sa rozsah morského ľadu začal zmenšovať. Tento zvrat bol úplne neočakávaný. Desaťročia bol povrch čerstvejší a chladnejší, čo pomáhalo rozširovaniu morského ľadu.
Južný oceán obklopuje Antarktídu, ktorú lemuje morský ľad. Zdroj: NASA
Vrstvy oceánu
Aby sme pochopili, prečo je to dôležité, môžeme si predstaviť Južný oceán ako sériu vrstiev. Za normálnych okolností sa studená sladká voda nachádza na povrchu teplejšej slanšej vody hlboko pod ňou. Toto vrstvenie (stratifikácia) zachytáva teplo v hĺbkach oceánu, udržiava povrchové vody chladné a pomáha tvorbe morského ľadu.
Slanšia voda je hustejšia, a preto je ťažšia. Keď sa povrchové vody stanú slanšími, ľahšie klesajú, čím miešajú vrstvy oceánu a umožňujú teplu z hĺbky stúpať. Tento tok tepla smerom nahor môže roztopiť morský ľad zospodu, a to aj počas zimy, čo sťažuje jeho opätovnú tvorbu.
Táto vertikálna cirkulácia odvádza viac soli z hlbších vrstiev, čím posilňuje cyklus. Vytvára sa silná spätná väzba: vyššia slanosť prináša na povrch viac tepla, ktoré roztopí viac ľadu, čo potom umožňuje absorbovať viac tepla zo slnka. Výskumníci tieto procesy videli na vlastné oči v rokoch 2016 – 2017, keď sa znovu objavila takzvaná polyňa Maud Rise – obrovská diera v morskej ľadovej pokrývke, ktorá je takmer štyrikrát väčšia ako Wales a naposledy sa objavila v sedemdesiatych rokoch 20. storočia.
Stav Antarktídy zasahuje celú zemeguľu
Strata antarktického morského ľadu je problém celej zemegule. Morský ľad funguje ako obrovské zrkadlo odrážajúce slnečné svetlo späť do vesmíru. Bez neho zostáva v zemskom systéme viac energie, čo urýchľuje globálne otepľovanie, zintenzívňuje búrky a spôsobuje stúpanie hladiny morí v pobrežných mestách na celom svete.
Trpí aj divá zver. Bez tohto ľadu sa začínajú rozpadať celé ekosystémy. To, čo sa deje na dne sveta, sa vlní smerom von a mení poveternostné systémy, oceánske prúdy a život na súši aj na mori.
Nečakané zmeny a neistá budúcnosť
Antarktída už nie je stabilným zamrznutým kontinentom, za aký sme ju kedysi považovali. Mení sa rýchlo a spôsobmi, ktoré súčasné klimatické modely nepredvídali. Až donedávna tieto modely predpokladali, že otepľujúci sa svet zvýši zrážky a topenie ľadu, čím sa osviežia povrchové vody a pomôže sa udržať relatívne stabilný antarktický morský ľad.
Tento predpoklad už neplatí. Nové zistenia ukazujú, že slanosť povrchovej vody stúpa, vrstevnatá štruktúra oceánu sa rozpadá a morský ľad ubúda rýchlejšie, než sa očakávalo.
Ak neaktualizujeme naše vedecké modely, riskujeme, že nás zaskočia zmeny, na ktoré sme sa mohli pripraviť. Konečný dôvod nárastu slanosti v roku 2015 zostáva neistý, čo zdôrazňuje potrebu, aby vedci prehodnotili svoj pohľad na antarktický systém a aby sa zvýraznila naliehavosť ďalšieho výskumu. Tento výskum ponúka včasný varovný signál, planetárny teplomer a strategický nástroj na sledovanie rýchlo sa meniacej klímy. Bez presných a nepretržitých údajov nebude možné prispôsobiť sa zmenám, ktoré nás čakajú.
Zdroj: Science Alert, The Conversation
(LDS)
