Miroslav Šarišský hovorí, že vo výrobe elektriny z nízkoemisných zdrojov patria Slováci medzi najlepších v Európe.
Manažér a občiansky aktivista Miroslav Šarišský. Zdroj: MŠ
Rozhovor s Miroslavom Šarišským vznikol pri príležitosti Týždňa vedy a techniky na Slovensku, ktorý sa koná od 8. do 14. novembra. Miroslav Šarišský je riaditeľom úseku ľudských zdrojov a organizácie riadenia v spoločnosti Slovenské elektrárne, kde sa okrem iného venuje aj veľkej podpore vedy a vzdelania. Navyše je iniciátorom a členom výkonného výboru Fondu pre transparentné Slovensko, jedným z kľúčových organizátorov Iniciatívy za právny štát aj predsedom správnej rady mimovládnej organizácie Projekt DOM.ov, ktorá sa venuje pomoci marginalizovaným skupinám. Na online konferencii Populárne o vede a technike: Súčasné trendy v popularizácii, vystúpil 10. novembra s prednáškou Všetci na Mars alebo ako zvládnuť klimatickú zmenu. Ak ste ju nestihli, záznam z nej bude čoskoro zverejnený na YouTube CVTI SR.
Napriek rôznym medzinárodným konferenciám, na ktorých sa krajiny zaviažu k znižovaniu emisií, sa v realite zatiaľ žiaden významný pokrok neodohral. Práve prebieha ďalšia konferencie zmluvných strán dohovoru OSN pre klimatickú zmenu – COP26 – a podľa najnovších politických vyhlásení by sme možno mohli byť v tomto smere aspoň mierne optimistickí. Čo si o tom myslíte?
Na globálnej úrovni by som chcel byť optimistom, ale som realistom. Treba sa pozerať na čísla. Emisie skleníkových plynov stále rastú a stále rastie aj naša spotreba energií. V roku 1950 vypustil celý svet asi 6 miliárd ton CO2, dnes je to každý rok 36 miliárd. Hlavným zdrojom je spaľovanie fosílnych palív, teda uhlia, plynu a ropy. Koncentrácia CO2 v atmosfére dosahuje vyše 400 ppm, čo je najviac za posledné tri milióny rokov. Podobne stúpa koncentrácia metánu či oxidov dusíka (N2O).
Bez ohľadu na prebiehajúce diskusie o globálnej klíme, celosvetové emisie stále stúpajú. V Európe aj USA sa ich darí znižovať, ale je otázne, nakoľko ide o reálny pokles a nakoľko dôsledok toho, že sme veľkú časť výroby a s ňou spojené emisie skleníkových plynov presunuli do Ázie. Globálny rast emisií poháňa najmä Čína, ktorá za posledných 20 rokov zvýšila emisie trojnásobne. Podobný rast zaznamenala aj India.
Ale je to pochopiteľné a paradoxne aj dobré. Pred 20 rokmi žilo pod hranicou chudoby v Číne 13 percent obyvateľstva. Dnes je to zlomok percenta. India a niektoré ďalšie krajiny sú na tom podobne. To je z pohľadu oboch krajín fenomenálny úspech, ktorý znamená, že sa stovky miliónov ľudí vďaka tomu dostali z obrovskej chudoby, samozrejme, cenou za to sú zvýšené emisie skleníkových plynov.
Nemaria však takto Čína a India, a teda vlastne naša podpora ich výrobných kapacít, z väčšej časti úsilie o zastavenie týchto klimatických zmien?
S argumentom, že Čína a India sú hlavnou príčinou súčasných problémov s emisiami, sa v tejto súvislosti stretávam nezriedka. Ak sa však pozrieme na svet z pohľadu emisií na počet obyvateľov, tak v prepočte na hlavu nad Čínou aj Indiou vedú stále bohaté krajiny. Čína na hlavu (v prepočte na spotrebu) vyprodukuje niečo vyše 6 ton CO2 ročne. India len necelé 2 tony. Na Slovensku je to takmer 9 ton, v Nemecku vyše 10 ton, vo Švajčiarsku 14 a v USA až 17 ton.
Pozrite si
Okrem toho si musíme povedať aj to, ako ktorý región prispel k emisiám kumulatívne od začiatku masového využívania fosílnych palív. Tu jasne vedie Európa, ktorá je zodpovedná za vypustenie cca 33 percent z doterajších svetových emisií, nasleduje Severná Amerika s takmer 30 percentami, až niekde za nimi sú Čína a India. Pri prepočte na počet obyvateľov by tieto čísla boli pre Európu a Severnú Ameriku podstatne horšie. Tu si musíme pripomenúť, že takmer 8 z 10 ľudí na planéte žije mimo Európy a Severnej Ameriky.
Optimisti hovoria, že emisie v tomto roku prestanú stúpať a začnú prudko klesať – do roku 2040 na nulu, čo by znamenalo globálne oteplenie pod 1,5 stupňa Celzia, alebo do roku 2040 ešte klesnú na zhruba polovicu. To je veľmi optimistický scenár a zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, na stole sú iba sľuby.
Čo by podľa vás mohlo reálne pozitívne zvrátiť scenár o budúcnosti Zeme?
Dnes je veľmi jasné, že jednou z kľúčových ciest dekarbonizácie je elektrifikácia. Uhlie, ropu a plyn nevieme dnes nahradiť inak ako elektrinou z nízkoemisných zdrojov. To je najmä elektrina z jadra, vody, vetra a slnka, pri vhodných podmienkach aj geotermálneho zdroja. Samé osebe je to obrovská úloha. Z fosílnych palív dnes získavame cca 85 percent energie na teplo, dopravu, svetlo či výrobu produktov. Pred dvadsiatimi rokmi to bolo cca 87 percent, takže podiel je obrovský. Zo solárnych elektrární máme na globálnej úrovni iba zhruba 1 percento energie, z veterných cca 2 percentá, z jadra vyše 4 percentá a z vody 6 percent, ale už nie je veľmi kde stavať priehrady. Pred nami je preto dlhá a náročná cesta.
Ako si v tomto smere počíname na Slovensku?
Dekarbonizácie v elektroenergetike sme sa zhostili veľmi dobre, vo výrobe elektriny z nízkoemisných zdrojov patríme medzi najlepších v Európe. Podľa dát Európskej environmentálnej agentúry na Slovensku potrebujeme na výrobu jednej kilowatthodiny iba cca 100 g CO2e (miera skleníkového efektu – pozn. red.). To je trikrát menej ako Nemecko, štyrikrát menej ako Česko. Sme na tom lepšie ako Dánsko a pred nami sú už len krajiny ako Rakúsko (ktoré má veľa vody z Álp a navyše si dnes nedokáže vyrobiť dosť energie pre svoju vlastnú spotrebu) alebo Francúzsko či Švédsko. Môžeme preto povedať, že elektrina vyrobená na Slovensku má uhlíkovú stopu veľmi nízku – najmä vďaka jadrovej a vodnej energii.
Čo hovoríte na horúčkovité úsilie, najmä súkromného sektora, dostať ľudí na Mars, aby ho mohli prispôsobiť na obraz Zeme a osídliť?
Myšlienka skúmania vesmíru je výborná a mali by sme v ňom pokračovať. Avšak nie preto, aby sme sa na Mars mohli presťahovať. Zem by sme mali zachovať a nie vydrancovať. Teraformácia Marsu je skôr otázkou storočí ako najbližších dekád. Avšak výskum vesmíru je motorom inovácií, ktoré môžu prispieť aj k riešeniu našich súčasných problémov.
Pri úvahách o pobyte ľudí na Marse je z veľkej časti otázkou, ako dokážeme zabezpečiť energiu na prežitie. Mars má významné obmedzenia, dopadne naň len zhruba polovica slnečného žiarenia v porovnaní so Zemou, navyše sú na ňom časté prachové búrky, ktoré trvajú 30 – 70 dní. Využitie solárnej energie má preto významné limity. Mars má tiež riedku atmosféru, tlak je tam 100-násobne nižší ako na našej planéte, preto je aj využitie veternej energie veľmi obmedzené.
Sondy Curiosity a Perserverance, ktoré na Mars vyslala NASA a sú na ňom dnes aktívne, využívajú energiu z jadra, staršie rovery Spirit a Opportunity využívali solárne panely. NASA dnes vyvíja prototyp jadrového zariadenia Kilopower, ale kým ľudstvo dokáže na Marse zriadiť ľudskú kolóniu, vyžiada si to veľa výskumu a vývoja. Práve ich výsledky by nám však mohli pomôcť aj pri riešení niektorých súčasných problémov.
Miroslav Šarišský prednáša na online konferencii Populárne o vede a technike: Súčasné trendy v popularizácii v rámci Týždňa vedy a techniky 2021. Foto: Marián Zelenák – CVTI SR
Isto rád čítate aj vedecko-popularizačné knihy. Ktoré by ste odporúčali našim čitateľom?
Nedávno som dočítal vynikajúcu knihu Ľudskosť od Rutgera Bregmana, ktorý ponúka optimistický pohľad na vývoj nášho druhu. Povinným čítaním by dnes mala byť kniha Moc faktov od Hansa Roslinga, ktorý v nej krásne ukazuje, ako málo vo všeobecnosti vieme o dnešnom svete. Jeden z mojich najobľúbenejších autorov je Václav Smil, ktorý ponúka unikátne, komplexné pohľady na energiu a jej úlohu pri rozvoji civilizácie.
Aké najnovšie technické pomôcky vás fascinujú?
Fascinuje ma napríklad 3D tlač a jej obrovský potenciál. Na začiatku pandémie som si zostavil 3D tlačiareň, na ktorej som tlačil rôzne pomôcky pre zdravotníkov a ľudí so zdravotným postihnutím. Dnes ju využívam spolu s 3D modelovaním na tlač sôch. Pozorne však sledujem aj rýchly vývoj v priemysle na rýchlejšie zhotovovanie prototypov či rôznych súčiastok, napr. v zdravotníctve, kde sa dnes bežne tlačia napríklad protézy alebo rôzne pomôcky na mieru.
Obrovský potenciál 3D tlače vidím vo vzdelávacom procese – žiaci a študenti v niektorých školách si už dnes tlačia všeličo od robotov cez repliky ľudských orgánov po kultúrne a historické artefakty, čo im pomáha lepšie pochopiť, zapamätať si a prakticky aplikovať poznatky.
Ako riaditeľ úseku ľudských zdrojov a organizácie riadenia v spoločnosti Slovenské elektrárne sa okrem iného venujete aj veľkej podpore vedy a vzdelania. Slovenské elektrárne organizujú Cenu Aurela Stodolu pre študentov slovenských a českých technických univerzít z oblasti energetiky, podporujete Festival vedy a techniky AMAVET aj súčasný Týždeň vedy a techniky na Slovensku. Antivaxerské nálady v spoločnosti však môžu u mnohých popularizátorov vedy vyvolávať skepsu. Veď v zaočkovanosti proti novému koronavírusu sme treťou najhoršou krajinou v Európskej únii. Čomu to pripisujete?
To je na veľmi dlhú diskusiu. Chápem, že mnohí pociťujú skepsu a vnímam to ako veľké zlyhanie veľkej časti našich zástupcov, ktorých sme si zvolili. Práve pre toto zlyhanie majú vedci a vedkyne dnes obrovskú zodpovednosť a nezastupiteľnú úlohu vysvetľovať, vysvetľovať a znovu vysvetľovať vedecké fakty, približovať ako veda, vedecké skúmanie a jeho princípy fungujú.
V krajinách, kde obyvatelia dôverujú vedeckým inštitúciám, je situácia s covidom lepšia, majú vyššiu mieru zaočkovanosti. V krajinách, kde je dôvera vo vedu menšia, je situácia horšia. Mne sa ťažko chápe, že dnes rastie počet ľudí, ktorí veria, že zem je plochá, prípadne iným podobným nezmyslom. Myslím si, že to súvisí s tým, že sme neboli naučení myslieť kriticky. Náš vzdelávací systém bol postavený na memorovaní. S masívnou expanziou sociálnych sietí a možnosťou šírenia nezmyslov a hoaxov sa preto ukázalo, akí sme zraniteľní, bez dostatočnej ochrany.
Ako krajina potrebujeme investície do kvalitnej vedy a vzdelávania, veď iné zdroje bohatstva nemáme. Nemáme ropu, plyn, nerastné suroviny či iné prírodné zdroje. Nemáme ani more, ani obrovské planiny, na ktorých by sme mohli pestovať plodiny. Ak chceme byť úspešní, musíme investovať do vzdelania, no aj do budovania právneho štátu. Bez toho nám mladá generácia, a z nej často aj tie najlepšie hlavy, odíde do zahraničia.
Sám sa aktívne venuje formovaniu lepšie fungujúceho štátu, najmä v oblasti budovania právneho štátu. Ste iniciátorom a členom výkonného výboru Fondu pre transparentné Slovensko a jedným z kľúčových organizátorov Iniciatívy za právny štát. Opierajú sa tieto iniciatívy aj o názory vedcov a vedecké výskumy?
Fungujúci právny štát, fungujúce inštitúcie a nízka miera korupcie, rodinkárstva, klientelizmu a s tým súvisiaca dôvera občanov vo svoju vládu sú znakom tých najvyspelejších krajín. To potvrdzujú mnohé výskumy. Nefunkčný právny štát, naopak, spôsobuje nedôveru a mimoriadne negatívne vplýva na ekonomickú aktivitu obyvateľov a na snahu mladých niečo dosiahnuť. Bez funkčného právneho štátu, kvalitných, fungujúcich inštitúcií nás čaká veľmi turbulentná budúcnosť.
Konferenciu Populárne o vede a technike ste mohli sledovať dňa 10. novembra 2021 od 9.00 hod.
Táto konferencia je organizovaná v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt s názvom Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja (kód ITMS: 313011T136), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
