Alternatívu k čoraz viac kritizovaným hnojivám by mali vedci v rámci medzinárodnej spolupráce vyvinúť o štyri roky.
Attila Kucsera bude skúmať metabolické zloženie testovaných extraktov na Univerzite v Johannesburgu. Zdroj: Mendelova univerzita v Brne
Prírodné produkty, na vývoji ktorých aktuálne pracuje medzinárodný tím vedcov zo siedmich krajín naprieč Európou, Afrikou a Južnou Amerikou, by mohli ochrániť rastliny pred nepriaznivými klimatickými podmienkami. Projekt CropPrime koordinujú v rámci prestížneho programu HORIZON Europe odborníci z Mendelovej univerzity v Brne. Európska únia ich podporila čiastkou milión eur.
Pozrite si
Inovatívne prípravky s ekologickým zložením by odborníci mali mať o štyri roky. Ich základom sú rastlinné biostimulanty na báze prírodných zlúčenín a extraktov, ktoré by mali udržateľným spôsobom podporiť odolnosť i rast plodín. Podľa koordinátora projektu Pavla Kercheva z Agronomickej fakulty Mendelovej univerzity v Brne by mohli byť alternatívou k čoraz viac kritizovaným syntetickým hnojivám.
Nové prípravky by mali okrem biostimulantov obsahovať i unikátne fungicídy založené na rastlinných molekulách RNA. „Naším cieľom je znižovanie plesňových infekcií hospodárskych plodín s rovnakou účinnosťou, akú nám v tejto chvíli dokážu zaistiť syntetické fungicídy,“ poznamenal Kerchev.
Výhodou má byť biologická odbúrateľnosť
Hlavnou výhodou vyvíjaných produktov by mala byť ich biologická odbúrateľnosť. „Prípravky nebudú pre životné prostredie toxické. Zamerať sa chceme okrem iného aj na výskum účinkov bioaktívnych molekúl izolovaných z extraktov morských rias,“ opisuje členka výskumného tímu Zuzana Plšková z Ústavu molekulárnej biológie a rádiobiológie.
Výsledné prípravky by mali plodiny chrániť pred celým spektrom nepriaznivých javov, s ktorými sa poľnohospodári v dôsledku zmeny klímy stretávajú čoraz častejšie – či už ide o sucho, horúce počasie, extrémne zrážky, alebo chlad. Poradiť by si teda mali so všetkým.
Testovanie produktov prebieha zatiaľ na modelových rastlinách arábkovky Thalovej. Po prvých výsledkoch by ich mali vyskúšať i na paradajkách a šaláte.
Do projektu sa popri vedcoch z Mendelovej univerzity zapojili tiež odborníci z Flámskeho inštitútu pre biotechnológie v Gente (VIB, Belgicko), Biologického centra AV ČR, Inštitútu molekulárnej a bunkovej biológie v Rosariu (Argentína), Inštitútu Jamesa Huttona (Veľká Británia), Univerzity v Johannesburgu (Južná Afrika), Centra systémovej biológie rastlín a biotechnológie (Bulharsko) a biotechnologickej spoločnosti BioAtlantis pôsobiacej v Írsku.
Výskumníci sa budú v rámci projektu stretávať na pôdach jednotlivých inštitúcií. „Čaká nás práca na príprave extraktov a ich testovanie na rastlinách pod vplyvom stresu, ďalej ich metabolomická analýza a identifikácia bioaktívnych látok. Venovať sa budeme, samozrejme, aj vývoju zmienených fungicíd,“ menuje Plšková, ktorá v belgickom inštitúte skúma vplyv pripravených extraktov na rastliny vystavené stresovým podmienkam. Jej kolega Attila Kucsera, naopak, navštívi Univerzitu v Johannesburgu, kde bude skúmať metabolické zloženie testovaných extraktov.
Zdroj: TS Mendelovej univerzity v Brne
(af)
