Vedci SAV skúmali, čo bráni Slovákom a Slovenkám prijímať efektívnejšie opatrenia v boji s klimatickou krízou.
Klimatická kríza. Ilustrácia: Michaela Mašánová
Napriek tomu, že väčšina ľudí na Slovensku uznáva závažnosť klimatickej zmeny, toto uvedomenie sa často nepremieta do konkrétnych proenvironmentálnych krokov.
Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) skúmali, aké psychologické bariéry bránia Slovákom a Slovenkám prijímať efektívnejšie opatrenia. Zároveň testovali, aké komunikačné stratégie môžu pomôcť tieto bariéry prekonať a motivovať ľudí k väčšej angažovanosti v boji proti klimatickej zmene.
Najviac šetríme energiu a vodu
Vedci a vedkyne z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., sa dlhodobo venujú skúmaniu vnímania klimatickej zmeny a proenvironmentálneho správania našich obyvateľov. Z ich výskumu vyplynulo, že medzi najčastejšie proenvironmentálne správanie našich obyvateľov patrí šetrenie energie a vody a snaha vytvárať menej odpadu (74 percent). Len 21 percent skúmanej vzorky obyvateľov sa snaží upraviť svoj jedálny lístok a konzumovať menej mäsa a živočíšnych produktov.
„Je dôležité si uvedomiť, že aj keď zmena správania jedného človeka nemusí vyzerať významne, ak sa zapojíme všetci, môžeme prispieť i k veľkým zmenám vrátane klimatických politík, napríklad ich verejnou podporou či aktívnym prístupom,“ podotýka Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Väčšina vníma klimatickú zmenu ako vážny problém
Jednou z najčastejšie pociťovaných psychologických bariér u opýtaných respondentov je tokenizmus. Ide o presvedčenie, že stačí, ak človek prijme jedno alebo dve jednoduché proenvironmentálne opatrenia, a ďalšia zmena správania nie je potrebná. Do tejto kategórie spadá až 31 percent respondentov.
Ľudia majú zároveň mylný obraz o tom, čo si o klimatickej zmene myslí ich okolie. Až 66 percent účastníkov výskumu uviedlo, že klimatickú zmenu považujú za závažný problém. Boli však presvedčení, že rovnaký názor má len 46 percent Slovákov.
„Ak by sme ľuďom poskytli jasnejšiu spätnú väzbu o tom, že ich správanie môže prispieť k pozitívnej zmene a že väčšina ľudí na Slovensku vníma klimatickú zmenu rovnako vážne ako oni, mohlo by to viesť k väčšej ochote zapojiť sa do riešenia tejto krízy, čo sme sa rozhodli otestovať pomocou dvoch komunikačných intervencií,“ uvádza Beáta Sobotová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Povzbudivé výsledky
Výskum prebehol v dvoch vlnách zberov. V prvom zbere (marec 2024) sa na ňom zúčastnilo viac než 1 800 a v druhom zbere (apríl 2024) viac než 1 300 Slovákov a Sloveniek. Komunikačná stratégia, ktorá bola zameraná na zvyšovanie povedomia o negatívnych dôsledkoch klimatickej zmeny spolu s dôrazom na spätnú väzbu o tom, ako rôzne zmeny správania človeka dokážu prispieť k zníženiu uhlíkovej stopy, priniesla povzbudivé výsledky.
Prostredníctvom tejto komunikácie sa podarilo zvýšiť presvedčenie účastníkov, že ich správanie môže prispieť k ochrane životného prostredia a takisto znížiť viaceré z pociťovaných bariér. Výskum bol realizovaný v rámci projektu Psychologické bariéry environmentálneho správania a podpora klimatických politík na Slovensku, ktorý podporila Európska klimatická nadácia (číslo projektu G-2311-67279).
Jedným z výstupov projektu je aj informačná brožúra, ktorá je voľne dostupná na stránke projektu TU.
Zdroj: TS SAV
(zh)
